Foto: Shutterstock

Už prvý lockdown bol na hrane

Keď sa v marci tohto roka Slovensko ocitlo v prvej fáze zatvárania gastro prevádzok, takmer žiadna nebola na takúto situáciu pripravená. Pravdou je, že na pandémiu sa úplne pripraviť ani nedá, a ak nemali dostatok kapitálu, na prežitie padli aj vlastné úspory.

„Mali sme šťastie, že sme prvú vlnu prežili. Stálo nás to nemalé financie z vlastných úspor, ktoré už nikdy neuvidíme. Našli sa však aj podnikatelia, ktorí také šťastie nemali,“ hodnotí situáciu zakladateľ café baru Retro House v Považskej Bystrici Tomáš Bořuta.

Druhá vlna zastihla gastro biznis značne zdecimovaný, navyše v čase, keď je väčšina prevádzok odkázaná na vnútorné priestory. Tie však zostávajú zatvorené. Na Slovensku opatrenia druhej vlny koronakrízy prevádzkari nazývajú čiernym humorom.

Ako inak sa dá pochopiť rozhodnutie nechať otvorené terasy v zime a daždi, povoliť vychádzky v skorých ranných hodinách, alebo nariadiť zákaz vychádzania a nezatvoriť prevádzky, do ktorých však ľudia nesmú vstúpiť?

„Rozhodnutie vlády SR nechať otvorené prevádzky, ale zakázať ľuďom pod hrozbou pokuty do nich chodiť, hodnotím ako lišiacky kúsok, ktorý by za iných okolností vzbudil úsmev. Nie však v situácii, keď sa nemalé množstvo podnikateľov stretáva s existenčnými problémami a deň čo deň premýšľa, ako odvrátiť krach svojho živobytia. Nedá sa to teda zhodnotiť ináč, ako perfídny alibizmus a nepodarený vtip zo strany vlády,“ hovorí T. Bořuta.

Zatvoriť alebo porušovať zákon?

Niektoré prevádzky počas zákazu vychádzania „dobrovoľne“ zatvorili, iné čakali na okoloidúcich rebelov. „My sme, pochopiteľne, prevádzku zavreli. Skúšať to, či zarobíme aspoň na teplú vodu, a zároveň vystavovať našich zákazníkov hroziacej pokute, nám prišlo nemiestne,“ vykresľuje situáciu T. Bořuta.

A hoci minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak gastro podnikateľov ubezpečil, že rovnakú pomoc môžu čerpať tí, ktorí sú zatvorení, aj tí, ktorí majú obmedzený režim, podnikateľom nejde vždy len o peniaze. Krok vlády totiž ukazuje na jeden zásadný negatívny dôsledok.

„Predstavitelia štátu si podobnými rozhodnutiami sami podkopávajú nohy, znižujú dôveru ľudí v štátne inštitúcie a ženú vodu na mlyn rôznym falošným mesiášom. Osobne si myslím, že takto sa zodpovedný človek nespráva, nie tak ešte vrcholný predstaviteľ štátu,“ myslí si podnikateľ z Považskej Bystrice.

„Povedzme si na rovinu, v gastre sa v slovenských klimatických podmienkach zima na terase prežiť nedá. Najhoršie na tom celom však je, že zo strany štátu stále neprichádza jasná vízia, ako chce podnikateľom v gastro segmente pomôcť,“ dodáva.

Podobne zatvorila na obdobie zákazu vychádzania aj prievidzská kaviareň Dobrá nálada, ktorá to svojim zákazníkom oznámila prostredníctvom Facebooku.

Dokonca ani známe mená to nemajú jednoduché. Malú kaviareň zatvoril aj spevák Robo Papp. Dokonca definitívne. Čakať na možnosť uvoľnenia reštrikcií, a platiť drahé nájomné bez vízie, už mnohým nedáva zmysel. Ani logický, ani finančný.

Zadlžiť sa, alebo ísť na úrad práce?

„Rezervy z úspor sme minuli na jar. V takýchto podmienkach to odhadujem na skutočne divokú zimu. Majitelia prevádzok budú individuálne prepočítavať, či sa im oplatí ešte viac zadlžovať, alebo či im zostali v úsporách nejaké rezervy. Tí, ktorí to dobre nespočítajú, síce nepadnú na nos hneď v zime, ale dobehne ich to budúci rok. Za nás to v tomto momente odhadnúť naozaj neviem,“ uvažuje nad budúcnosťou T. Bořuta.

Každé zatváranie prevádzok má devastačné dosahy nielen na ekonomiku, ale aj na psychické, a následne fyzické zdravie mnohých ľudí. Množstvo podnikateľov v gastronómii dnes nevie, čo majú robiť. Zrazu prichádzajú o biznis, ktorý celý život zveľaďovali. Štát im pritom nedáva žiadnu pozitívnu víziu. O to je situácia ťažšia.

„Keď som sa pred rokmi rozhodol pre podnikanie v gastre, a roky som sa v tomto odvetví vzdelával, zlepšoval, investoval som doň čas aj peniaze, nebudem sa teraz tváriť, že zo dňa na deň môžem začať podnikať v stavebníctve či energetike,“ hovorí T. Bořuta.

Podnikatelia preto stoja často pred rozhodnutím, či podržia prevádzku, alebo sa prihlásia na úrad práce. Pritom kvalitných a funkčných riešení je v európskych štátoch mnoho.

„Stačí sa trochu inšpirovať a nesnažiť sa za každú cenu objavovať teplú vodu. Napríklad namiesto krkolomných opatrení môže prísť jednoduché a rýchle riešenie s finančným krytím, ktoré pomôže prekonať krízové obdobie jednak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom,“ uzatvára T. Bořuta.

Bezpečné odosielanie a prijímanie
elektronických dokumentov

Chráňte
vašu komunikáciu

Dôverné informácie
zabezpečte heslom

Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov