Firmy môžu svoju zlú finančnú situáciu riešiť napríklad aj preventívnou reštrukturalizáciou

Foto: Shutterstock

Ak úpadok „len“ hrozí

Ak je firma platobne neschopná, musí požiadať o konkurz alebo reštrukturalizáciu. V tejto fáze je pravdepodobné, že zanikne. Keď však úpadok ešte len hrozí, môže sa vyriešiť preventívnou reštrukturalizáciou. Na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je nutné uskutočniť, je dôležité vyhľadať pomoc odborníkov.

„Úlohou poradcu dlžníka je zanalyzovať situáciu hroziaceho úpadku a navrhnúť riešenie, čiže reštrukturalizačný plán. Kľúčovou požiadavkou na poradcu dlžníka je jeho ekonomická a právna zdatnosť a tiež technická a personálna vybavenosť. Navyše musí požívať dôveru relevantných veriteľov, čiže každého, kto má 20-percentný a vyšší podiel na nespriaznených pohľadávkach. V opačnom prípade totiž hrozí, že veritelia neodsúhlasia reštrukturalizačný plán,“ vysvetľuje partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton Filip Tichý.

Pravidlá a limity

Preventívna reštrukturalizácia znamená opätovné otvorenie a vyjednanie zmluvných vzťahov, na základe ktorých by mala byť firma schopná plniť svoje záväzky voči svojim veriteľom. Na to, aby dlžník mohol preventívnu reštrukturalizáciu využiť, musí hodnoverným spôsobom preukázať, že:

Pri reštrukturalizácii je dôležité vedieť, že sa týka len strany dlžníka. „Reštrukturalizácia rieši existujúce dlhy, napríklad z čias pandémie koronavírusu, a to dvoma spôsobmi – odkladom splatnosti záväzkov alebo čiastočným odpustením záväzkov. Preventívna reštrukturalizácia preto nevie pomôcť s vysokými nákupnými cenami energií. Ak však firma energie už nakúpila a nevie ich uhradiť podľa zmluvných podmienok, dajú sa tieto záväzky reštrukturalizovať,“ hovorí partner právnickej firmy bpv Braun Partners Martin Provazník.

Dočasná ochrana

V rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je možné požiadať aj o dočasnú ochranu. Ide o obdobie, počas ktorého nemožno voči dlžníkovi viesť exekúciu či výkon záložného práva. „To v prípade energií znamená, že ich dodávateľ nebude môcť ukončiť zmluvu pre neplnenie dlžníka. Takáto ochrana je však  len dočasná a trvá maximálne šesť mesiacov. Navyše s ňou musí zákonom určená skupina veriteľov súhlasiť,“ pokračuje odborník.

Preventívna reštrukturalizácia tak predstavuje jedno z riešení pre firmy, ktoré sa obávajú vysokých cien energií. Nemôžu ho však zneužívať, aby nenaštrbili vzťahy medzi nimi a dodávateľmi energií, čo by po ukončení preventívnej reštrukturalizácie mohlo viesť k výpovedi zmluvy.

Verejná a neverejná

Verejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje novú dohodu o splácaní dlhu so všetkými veriteľmi. Dlžník môže v rámci nej požiadať o dočasnú ochranu. Verejná reštrukturalizácia je charakteristická tým, že počas nej prebiehajú formálne úkony, ako napríklad schôdze veriteľov.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje novú dohodu o splácaní dlhu len s niektorými veriteľmi, ktorí musia podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska. Na rozdiel od verejnej reštrukturalizácie súd povoľuje neverejnú aj vtedy, keď je dlžná spoločnosť v úpadku, alebo je voči nej vedené exekučné konanie. Počas neverejnej reštrukturalizácie neprebiehajú formálne úkony. Dôležitá je komunikácia medzi dlžníkom, poradcom a veriteľmi.

„Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu odporúčam najmä dlžníkom, ktorí majú širokú pluralitu veriteľov a musia riešiť svoju dlhovú situáciu voči viacerým skupinám veriteľov. Neverejná reštrukturalizácia zase môže byť riešením pre dlžníka, ktorý má vysoké úverové zaťaženie od inštitucionalizovaných veriteľov,“ odporúča M. Provazník.

Reštrukturalizačný proces sa formálne ukončí prijatím reštrukturalizačného plánu, no výsledok konania závisí od samotného plánu a od toho, či sa vďaka nemu podarilo odvrátiť hroziaci úpadok spoločnosti.