Firmy dostali do rúk nové nástroje na riešenie svojich finančných ťažkostí

Foto: Shutterstock

„Zákon si kladie za cieľ vyriešiť hroziacu platobnú neschopnosť firiem na Slovensku a dostatočne zefektívniť preventívne mechanizmy na zníženie počtu bankrotov,“ vysvetľuje advokátka CMS Slovensko Zuzana Nikodémová. Nový zákon sa vzťahuje na všetkých podnikateľov, ktorí sú právnickými osobami, a ktorým hrozí platobná neschopnosť. Niektoré finančné subjekty, ako banky, poisťovne, zdravotné poisťovne a spoločnosti spojené so štátom, sú spod účinnosti zákona vylúčené.

Kedy ide firma do úpadku

Podľa novely zákona o konkurze hrozí firme úpadok najmä vtedy, ak možno dôvodne predpokladať, že podnikateľ sa stane platobne neschopným. „To znamená, že najbližších 12 mesiacov nebude schopný splácať svoje aspoň dva dlhy po lehote splatnosti,“ vysvetľuje advokátka. Novým znením zákona sa dopĺňa špecifikácia spoločnosti v kríze a v zmysle Obchodného zákonníka je táto podmienka splnená vtedy, ak je pomer vlastného imania a záväzkov nižší ako 8:100.

Už podľa doterajších zákonov je dlžník povinný predchádzať úpadku. V tejto súvislosti však chýbala špecifikácia vhodných opatrení. Do nového zákona sa preto dostala preventívna reštrukturalizácia, ktorá je rozdelená na verejnú a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Niektoré podrobnosti bude upravovať osobitná vyhláška.

Ak pri preventívnej reštrukturalizácii nezíska dlžník požadovaný súhlas veriteľov s dočasnou ochranou, musí si pribrať odborného poradcu s primeranou praxou a poistením zodpovednosti. Podrobnosti sú predmetom zmluvy, ale niektoré ustanovenia o zodpovednosti a odmene možno upraviť len so súhlasom veriteľského výboru.

Preventívne reštrukturalizácie

Ak sa dlžník rozhodne pre verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, musí počítať s dvoma fázami procesu. Najprv je potrebné získať povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a potom nasleduje schválenie verejného reštrukturalizačného plánu. Návrh spolu s koncepciou reštrukturalizačného plánu môže podať len dlžník na formulári zverejnenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

„Súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, ak sú splnené určité podmienky, najmä voči dlžníkovi nepôsobia účinky konkurzu alebo reštrukturalizácie, nie je zrušený, v likvidácii alebo v exekučnom konaní. V tom istom rozhodnutí, ak je o to požiadané, súd poskytne dočasnú ochranu na tri mesiace, ktoré možno predĺžiť celkovo až na šesť mesiacov, ak s tým súhlasia niektorí veritelia a sú splnené podmienky,“ dopĺňa Z. Nikodémová.

Reštrukturalizačný plán

V prípade potreby a opodstatnenosti môže dočasnú ochranu sprevádzať aj súdom nariadené neodkladné opatrenie. Po informatívnom stretnutí dotknutých veriteľov a veriteľského výboru pripraví dlžník reštrukturalizačný plán, ktorý následne schvaľuje schôdza veriteľov a súd. Niektorí veritelia, ako napríklad zamestnanci, drobní a malí veritelia alebo nepeňažní veritelia, sa podľa zákona alebo podľa samotného plánu považujú za plánom nedotknutých veriteľov.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia je možná len pre veriteľov, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo podobných zahraničných inštitúcií. Ak s tým dotknutí veritelia súhlasia, začatie takéhoto konania oznámi dlžník príslušnému súdu a do troch mesiacov od oznámenia musí súdu predložiť neverejný reštrukturalizačný plán. Ak súd nerozhodne do 15 dní od predloženia plánu o jeho zamietnutí, považuje sa takýto plán za potvrdený s účinkami voči veriteľom zúčastneným na neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.