Firmy čakajú kontroly fiktívnych živnostníkov, daniari im dorubia odvody

Foto: Shutterstock

Najprv sa zamerajú na IT sektor

Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov tak podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton a právnickej kancelárie Taylor Wessing môže už v blízkom čase firmám spôsobiť problémy, a to v podobe dorubenia preddavkov na daniach, odvodov a vysokých pokút v desiatkach tisíc eur. Odborníci preto radia, aby firmy čím skôr zvážili reklasifikáciu fiktívnych živnostníkov na zamestnancov, a vyhli sa tak postihom.

Analýza Ministerstva financií SR uvádza ako príklad výrazného výskytu fiktívnych živnostníkov sektor IT. Z účtovných uzávierok IT firiem, ktoré majú vysoký podiel ľudskej práce na firemnej produkcii, sa totiž pomerne jednoducho dajú identifikovať „neštandardní“ zamestnávatelia.

Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton preto odhaduje, že Finančná správa SR sa pri kontrolách fiktívnych živnostníkov zameria v prvom kroku na IT sektor. Nasledovať však budú aj ďalšie nevýrobné sektory s vysokým podielom ľudskej práce na finančných výsledkoch, ako napríklad projekčné kancelárie či marketingové a reklamné spoločnosti.

Dorubia odvody, udelia pokuty

„Firmy, ktoré majú časť ľudí zamestnaných na živnosť, by mali zvážiť ich reklasifikáciu na zamestnancov. Je totiž zrejmé, že Finančná správa SR sa v blízkom čase bude pri kontrolách zameriavať na firmy s nepomerom osobných nákladov a nákladov na služby v porovnaní s priemerom daného sektora,“ hovorí odborníčka.

Daniari podľa nej budú pri kontrolách zisťovať, či živnostníci spĺňajú niektoré z hlavných znakov závislej činnosti, a na základe toho môže pristúpiť k dorubeniu odvodov a preddavkov na dani z príjmu a udeleniu pokút.

Podľa Andrey Čupeľovej z právnickej kancelárie Taylor Wessing budú „ľahkým terčom“ firmy, kde totožnú činnosť pre danú firmu časť ľudí vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu a časť formou dodávateľského vzťahu, čiže externe.

„Takéto nastavenie nie je možné žiadnym spôsobom legitímne odôvodniť. Aj inšpektorátu práce je v takom prípade zrejmé, že pri osobách, ktoré umelo poskytujú závislú prácu formou externej dodávky služby, ide výlučne o snahu finančne optimalizovať daný vzťah,“ vysvetľuje Andrea Čupeľová.

Čo hrozí nelegálnym zamestnávateľom

Netreba pritom zabúdať, že okrem spomenutých sankcií zo strany Finančnej správy SR môžu firmy dostať pokutu aj od inšpektorátu práce za takzvané nelegálne zamestnávanie, ku ktorému dochádza automaticky aj v prípade, ak je závislá práca vykonávaná mimo pracovnoprávneho vzťahu.

„Firmám s nálepkou nelegálneho zamestnávateľa pritom hrozia nielen bezprostredné finančné postihy, ale aj následné škody kvôli automaticky uloženému zákazu účasti na verejnom obstarávaní po obdobie troch rokov, vylúčenia zo štátnej pomoci či akejkoľvek inej finančnej podpory, či už z rozpočtu štátu, alebo európskych zdrojov,“ dodáva právnička A. Čupeľová.

„Samotným živnostníkom pravdepodobne nehrozí dorubenie odvodov na sociálnom a zdravotnom poistení, keďže dorubenie odvodov je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Otázne však bude, ako sa k reklasifikácii postaví ona. V súčasnosti totiž čaká až na rozhodnutie inšpektorátu práce a na právoplatne ukončené prípady,“ vysvetľuje S. Hallová

Ako vyriešiť problém

Podľa S. Hallovej by mal štát znížiť rozdiely v daňovom zaťažení medzi zamestnancami a živnostníkmi a po vzore Českej republiky zaviesť minimálne odvody už od prvého dňa podnikania. Zároveň by  vláda mala prísť s plánom znižovania celkového daňovo-odvodového zaťaženia ceny práce a v rámci neho korigovať aj zdaňovanie a zdravotné a sociálne odvody pre živnostníkov.

Vystríha však pred úplným dorovnaním daňového a odvodového zaťaženia živnostníkov a zamestnancov: „Istý rozdiel vo výške daňovo-odvodového zaťaženia musí byť zachovaný, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a požívajú výrazne nižšiu pracovnoprávnu ochranu ako zamestnanci.“

Podľa právničky A. Čupeľovej je problémom aj to, že slovenský Zákonník práce veľmi nepružne reaguje na celospoločenské zmeny. „Zákonník práce je dnes v zásadnom časovom sklze, pokiaľ ide o prispôsobenie pravidiel potrebám trhu práce,“ dodáva odborníčka.