Firmy čaká ďalší tvrdý rok, postpandemická eufória neprichádza

Foto: Shutterstock

„Väčšina identifikovaných rizík sa potvrdila, čo vyvoláva obavy z ďalšieho hrozného roka pre svetovú ekonomiku, najmä pre Európu, kde sa hospodárstvo už teraz zastavilo, zatiaľ čo inflácia stále dosahuje nové výšky,“ upozorňuje hlavný ekonóm skupiny Coface Jean-Christophe Caffet.

Zvýšia sa mzdové aj úrokové náklady

Podľa jeho slov centrálne banky, ktoré sa chcú vyhnúť zopakovaniu scenára zo 70. rokov minulého storočia, začali cyklus sprísňovania menovej politiky. Ten sa podľa nich skončí, až keď sa ceny viac ustália, hoci makroekonomickou daňou za to môže byť nová recesia. A nielen to, pretože rastie aj riziko insolvencií.

„Obdobia poznačené sprísnením finančných podmienok majú takmer vždy vplyv na pohľadávky. A to najmä vtedy, ak sú tieto epizódy spojené s ďalšími faktormi, ktoré zaťažujú ziskovosť firiem, ako je to dnes v prípade prudkého nárastu, alebo pretrvávajúcej vysokej úrovne cien vstupov a komodít, najmä energií a v budúcnosti zrejme aj miezd,“ upozorňuje generálny riaditeľ Coface Slovenská republika a Česko Ján Čarný.

Okrem mzdových nákladov sa podľa neho citeľne zvýšia aj úrokové náklady a obmedzí sa prístup k bankovým úverom. „Zároveň sa peňažné toky podnikov končia v oveľa menej priaznivom stave najmä v energeticky najnáročnejších oblastiach výrobného sektora,“ uvádza ďalej.

Paradox platobnej neschopnosti

Počas pandémie COVID-19 prijímali vlády rôzne podporné opatrenia, aby insolvencie či bankroty firiem oddialili. Tento „paradox“ platobnej neschopnosti by však mal zaniknúť, dôvody sú dva.

„Prvý sa týka vládnych intervencií, ktoré sú v súčasnosti pod oveľa väčším tlakom ako pred dvomi rokmi v dôsledku návratu inflácie a konfliktných cieľov súvisiacich s menovou politikou,“ upozorňuje Jean-Christophe Caffet.

Zatiaľ čo rozpočtová podpora zavedená počas pandémie predstavovala v najvyspelejších ekonomikách viac ako 10 bodov hrubého domáceho produktu (HDP), krajiny v Európe, s výnimkou Nemecka, sú už vo výdavkoch opatrnejšie. Opatrenia na riešenie energetickej krízy predstavujú približne 3 body HDP. Inými slovami, prístup „za každú cenu“, ktorý prijali vlády, je už jednoznačne minulosťou.

„Druhý dôvod súvisí so zásadnou povahou súčasnej krízy, ktorá je diametrálne odlišná od krízy v zdravotníctve. Pandémia koronavírusu bola viac-menej dočasným šokom, ktorý zahladil takmer všetky variabilné náklady, ktoré znášali podniky. Súčasná kríza je však skôr trvalým šokom vedúcim k zvýšeniu celkových nákladov, ktoré štát nemôže v plnej miere znášať,“ upozorňuje odborník s tým, že za týchto podmienok je možné predpokladať prudký nárast platobnej neschopnosti firiem v nasledujúcich štvrťrokoch.

Podľa jeho slov globálny rast v tomto roku bude nižší ako 2 %, pričom priemerný rast za posledné desaťročie presahuje úroveň 3 %.