Elektronická komunikácia so štátom rozširuje možnosti pre občanov aj podnikateľov

Andrej Vida 16.2.2022 Poslať

Uplynulo už viac ako 8 rokov od momentu, keď nové elektronické doklady postupne začali nahrádzať „staré“ kartičkové občianske preukazy. Rozdiel je viditeľný na prvý pohľad, lebo nové občianske preukazy, alebo tiež eID karty, majú v sebe zabudovaný čip. Cieľom tejto zmeny je postupná elektronizácia verejnej správy. Je to bezpečný spôsob komunikácie? A čo všetko dnes dokáže občan alebo podnikateľ vybaviť prostredníctvom eID?

Foto: Shutterstock

Bezpečnosť je prvoradá

S elektronickou komunikáciou je vždy spojené riziko úniku alebo zneužitia dát. Aj preto sú údaje uložené v kontaktnom čipe chránené 6-miestnym bezpečnostným osobným kódom (BOK).

Pri použití eID karty v elektronickej komunikácii slúži BOK na potvrdenie totožnosti držiteľa a účinne chráni jej čip proti pozmeňovaniu uložených údajov, proti kopírovaniu, klonovaniu, respektíve bráni zneužitiu dát po krádeži alebo pri strate karty.

Elektronické overovanie podpisu

Ak občan chce alebo potrebuje využívať elektronické služby, pri preberaní nového dokladu môže (aj dodatočne) požiadať o vydanie certifikátu na tvorbu kvalifikovaného elektronického podpisu – KEP. Vďaka nemu môže realizovať elektronicky právne úkony, ktoré v klasickom „úradnom“ svete vyžadujú písomnú formu a podpis. KEP to plnohodnotne nahrádza.

Podmienkou použitia KEP je inštalácia potrebných aplikácií (programov) a použitie čítačky čipových kariet kompatibilnej s eID kartou. Programy spolupracujú s každým operačným systémom a sú dostupné napríklad na ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk.

Proces vydania eID nie je komplikovaný

Vydanie eID môže na prvý pohľad vyzerať komplikovane, ale nie je to tak. Občan požiada na pracovisku Policajného zboru SR o vydanie eID karty a určí si svoj BOK. Pri osobnom preberaní nového dokladu oznámi, že chce používať aj KEP. Na mieste absolvuje potrebné administratívne náležitosti a o niekoľko minút odchádza domov s novou eID kartou a čítačkou, ktorá mu umožní používať dostupné elektronické služby.

Pre koho je to určené

Elektronické služby môžu občania využívať dobrovoľne. Benefitom je pre nich napríklad pohodlnosť, využitie aj iných ako úradných hodín a v niektorých prípadoch aj ušetrenie na poplatkoch. Obchodné firmy a živnostníci majú elektronickú komunikáciu so štátom dokonca povinnú – musia mať zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku.

Od roku 2018 musia komunikovať výhradne elektronicky aj s daňovým úradom cez portál financnasprava.sk. Navyše od 1. januára 2022 zmenila Finančná správa SR svoj spôsob komunikácie s daňovými subjektmi. Od tohto termínu daňové subjekty do svojich poštových schránok nedostávajú takzvané žlté lístky, ale komunikácia prebieha online. Rozhodnutia a úradné dokumenty im prichádzajú priamo do elektronickej schránky.

Podnikatelia využívajú elektronickú komunikáciu prevažne na:

podávanie návrhu na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri,
poskytovanie výpisu z obchodného registra,
ohlásenie živnosti,
žiadosť o výpis zo živnostenského registra.

Občania riešia elektronicky najčastejšie:

žiadosť o výpis alebo odpis z registra trestov,
žiadosť o prevod držby vozidla na inú osobu,
vydanie nového občianskeho preukazu s čipom,
prihlásenie na trvalý alebo prechodný pobyt,
vydanie úradného výpisu matričného dokladu.

E-Služby Sociálnej poisťovne

Okrem uvedených spôsobov podnikatelia elektronicky komunikujú aj cez portál Sociálnej poisťovne. Po prihlásení sa do jej e-Služieb zasielajú najmä online výkazy alebo oznámenia. Na vybavenie takejto komunikácie je potrebné navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne a uzavrieť zmluvu, respektíve dohodu o elektronickej komunikácii.

Ešte stále sú pre prihlásenie do e-Služieb využívané Grid karty, ktoré od januára 2022 malo nahradiť prihlasovanie sa cez eID karty. Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu však Sociálna poisťovňa predĺžila platnosť Grid kariet až do 31. marca 2022.

Zdieľanie zdravotnej dokumentácie

Rozvoj elektronickej komunikácie je badateľný aj v oblasti zdravotníctva. Základným cieľom elektronizácie je zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Už dnes sa môžu občania prihlásiť cez Národný portál zdravia do svojej elektronickej zdravotnej knižky (EZK). Majú tak online prístup k svojim zdravotným záznamom (v rozsahu danom zákonom).

Lekári zasa majú prístup prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka (ePZP) do systému e-zdravie. Zdieľanie dokumentácie umožňuje napríklad to, že ak lekár – špecialista, zapíše záznam z vyšetrenia, všeobecný lekár má k záznamom svojich pacientov ihneď prístup a nedôjde k duplicitným vyšetreniam. Lekári v EZK nájdu tiež všetky potrebné informácie pre anamnézu, diagnostiku a terapiu.

E-služby aj v iných krajinách

Držitelia slovenských eID kariet, alebo slovenských dokladov o pobyte cudzinca s čipom, už môžu využívať aj elektronické služby verejného sektora iných členských štátov Európskej únie (EÚ).

Od 18. decembra 2020 majú všetky členské štáty EÚ povinnosť sprístupniť svoje elektronické služby určené pre občanov iných štátov aj občanom Slovenskej republiky a cudzincom s pobytom v Slovenskej republike. Rozsah elektronických služieb, ku ktorým sa držitelia slovenských dokladov s čipom môžu prihlásiť, v súčasnosti závisí od daného členského štátu EÚ.

Na využitie elektronickej komunikácie so štátnymi inštitúciami potrebujete:

občiansky preukaz s čipom (eID kartu) a bezpečnostný osobný kód (BOK),
čítačku čipových kariet,
nahraté podpisové certifikáty a vytvorený kvalifikovaný elektronický podpis (KEP),
nainštalované aplikácie na prihlásenie, podpisovanie a ovládač k čítačke čipových kariet.

Budúcnosť elektronickej komunikácie

Rozvoj e-komunikácie so štátom zďaleka ešte nie je ukončený. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR má aktuálne otvorenú dopytovo-orientovanú výzvu „Malé zlepšenia eGOV služieb“ z operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Inštitúcie štátnej a verejnej správy tak môžu využiť eurofondové zdroje, sprehľadniť svoje elektronické služby a zvýšiť komfort občanov a podnikateľov pri kontakte so štátom.

Výsledkom by mali byť logickejšie, prehľadnejšie a intuitívnejšie elektronické služby, zvýšenie počtu využívaných e-služieb, zrozumiteľná navigácia k jednotlivým službám a najmä ich vizuálne zjednocovanie.

Momentálne prebieha v poradí tretie hodnotiace kolo so zostatkovou alokáciou 37 miliónov eur a žiadosť je možné poslať do 28. februára 2022.