D. Galandová: V cestovnom ruchu nevyužívame potenciál SR, ponúkame najmä to, čo je všade okolo
„Príliš sa zameriavame na masový turizmus, teda akvaparky, lyžiarske rezorty, veľké hrady a zámky. To všetko však majú aj okolité krajiny, často aj kvalitnejšie,“ hovorí pre magazín Financial report odborníčka na cestovný ruch Daniela Galandová.
Zdroj foto: Michal Čekan
Je v možnostiach mesta alebo obce pomôcť konkrétnym malým a stredným podnikateľom? Ak áno, ako vie mesto podporiť rozvoj malého a stredného podnikania?
Možnosti miestnej samosprávy pre priamu podporu malých podnikateľov nie sú veľké. Vidím dve hlavné oblasti, v ktorých môže mesto pomôcť. Asi najúčinnejšou podporou je najmä starostlivosť o verejné prostredie, v ktorom sa turizmus odohráva. Čistota a vzhľad verejných priestranstiev, starostlivosť o zeleň, kvalitný povrch ciest a chodníkov, verejný poriadok, bezpečnosť, jasná orientácia v meste, dobrý stav objektov, ktoré sú vo vlastníctve mesta, to sú niektoré z vecí, ktoré má samospráva vo svojej moci a podporujú turizmus. Dôležitou je aj starostlivosť o turistické a cykloturistické trasy v okolí či podpora miestnej kultúry.
Druhou oblasťou je podpora spolupráce a komunikácie. Je nesmierne dôležité, aby podnikatelia spolupracovali a koordinovali svoje aktivity.
V akom stave sa podľa vás, nachádza cestovný ruch na Slovensku? Kde vidíte hlavné nedostatky?
Možno na Liptove alebo v Banskej Štiavnici so mnou nebudú súhlasiť, ale cestovný ruch nevyužíva potenciál Slovenska. Príliš sa zameriavame na masový turizmus – akvaparky, lyžiarske rezorty, veľké hrady a zámky, jaskyne… To však nielenže majú v okolitých krajinách všade, často aj kvalitnejšie ako u nás, ale takýto turizmus poškodzuje to vzácne, čo tu máme, teda prírodu, krajinu, miestne tradície a kultúru… Navyše si takýto turizmus vyžaduje veľké investície a tak nie je dostupný pre miestnych ľudí, ktorí tie peniaze nemajú. A tak zisk uteká z regiónov preč, pričom náklady v nich ostávajú.
Skutočnou brzdou turizmu je zlé podnikateľské prostredie. Nekonečná byrokracia, neprimerane prísne normy a predpisy, slabá vymáhateľnosť práva. Bežný človek netuší, čo všetko musí prekonávať majiteľ reštaurácie či penziónu, že sprevádzanie po prírode v okolí Sniny sa vlastne nedá robiť legálne a koľko pečiatok potrebuje šofér mikrobusu, v ktorom vozí návštevníkov. Pripočítajme k tomu vysoké až likvidačné odvody, za ktoré podnikatelia dostávajú málo.
Ako vyzerá podpora cestovného ruchu zo strany štátu?
Od roku 2010 je v platnosti zákon o podpore cestovného ruchu. Funguje na princípe štátnej finančnej podpory rozvoja cestovného ruchu, ktorý je založený na finančnej motivácii legálneho ubytovania.
Prax je však taká, že stále existujú mnohé samosprávy, ktoré daň z ubytovania nevyberajú a nemotivujú podnikateľské subjekty a ďalších aktérov v cestovnom ruchu, aby sa pustili do reálnej spolupráce. Nerieši sa to podstatné, čo má zmysel, teda destinačný manažment, ktorý nie je orientovaný len na marketing ale aj vytváranie ponuky, tak aby všetci členovia cítili, že má zmysel byť členmi takejto destinačnej organizácie.
Len v sninskom regióne je 34 obcí, z nich až tretina má ubytovacie zariadenia, ale daň z ubytovania vyberajú len štyri obce. V oblastnej organizácii sú členmi z regiónu Snina len dve samosprávy a len jeden podnikateľ, pritom v cestovnom ruchu pôsobí v okrese najmenej 50 podnikateľov. Finančná podpora štátu pre región Horný Zemplín a Horný Šariš je aj vzhľadom na to len približne 20 000 eur ročne. Región Tatry aj vďaka spolupráci a lepšiemu zapojeniu podnikateľského sektora dostáva od štátu až približne milión eur ročne.
Dá sa rozvíjať cestovný ruch povedzme na východe Slovenska, keď nie je dobudovaná ani základná infraštruktúra, napríklad diaľnice?
Infraštruktúra nie je najdôležitejšia. Tvrdenie, že turisti potrebujú diaľnice, je mýtus. Návštevníci potrebujú zážitky, poznanie, relax, pohyb. Treba sa venovať najmä malej infraštruktúre, ktorá nie je tak drahá. Ide o turistické a cykloturistické trasy, parkoviská, informačné a mapové panely, verejné toalety.
Ako sa dá zabezpečiť, aby bolo podnikanie v cestovnom ruchu rentabilné?
To je otázka za milión a odpoveď nie je ani ľahká, ani jednoznačná. Základ máme, je ním naše bohaté prírodné a kultúrne dedičstvo. Potom stačí len trocha invencie a uvedomenia si, že kľúčovými slovami udržateľného turistického biznisu sú kvalita, poctivosť, trpezlivosť, úsmev a pohostinnosť. Nie je to jednoduché, ale je to reálne.
Ing. Daniela Galandová
Zdroj foto: Peter Filakovský
Daniela Galandová vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Venuje sa príprave, koordinácii a finančnému riadeniu projektov so zameraním na cestovný ruch a regionálny rozvoj. Je zakladateľkou a riaditeľkou organizácie Karpatské drevené cerkvi, n. o., ktorá sa orientuje na záchranu a efektívne využívanie drevenej sakrálnej architektúry pre kultúrno-poznávací cestovný ruch.
V minulosti napríklad pre Úrad vlády Slovenskej republiky organizovala podujatie „Medzinárodné cykloputovanie Ukrajina – Slovensko“.
Pôsobila aj v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania v Bratislave, venovala sa príprave a monitoringu podnikateľských inkubátorov.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Nie je diéta ako diéta, vždy ide najmä o obchod
- 2.Novela zákona o sociálnom poistení prinesie penzistom vyššie 13. dôchodky
- 3.Chatbot s umelou inteligenciou od Klarny pracuje ako 700 zamestnancov na plný úväzok
- 4.Farmári blokujú cesty naprieč celým Francúzskom na protest proti nízkym zárobkom a rastúcim nákladom (foto)
- 5.Na Slovensku sa najčastejšie falšujú dvojeurové mince a desaťeurové bankovky