Čo všetko si môžete dať do nákladov pri daňovom priznaní

Foto: Freepik

Dva spôsoby uplatňovania výdavkov

Ak sa živnostník rozhodne uplatňovať takzvané paušálne výdavky, nemusí dokladovať svoje náklady bločkami či faktúrami. Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %. Musí si však viesť aspoň jednoduché účtovníctvo. 

V prípade druhého spôsobu, teda takzvaných reálnych výdavkov, je povinnosťou živnostníka dokladovať všetky svoje výdavky prostredníctvom pokladničných blokov či faktúr a takisto si viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo. Tento spôsob umožňuje zahrnúť veľké množstvo nákladov jednotlivca, a ak sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti, nemusí sa báť ich použiť.

Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či „na hrane“ zákona. Živnostník podniká vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a preto je tiež na ňom, aby posúdil, ktoré výdavky súvisia s jeho podnikaním, a ktoré nie. Platí, že všetko musí dôkladne zdokumentovať a obhájiť.

Najčastejšie výdavky sú spojené s autom

Osobný automobil patrí medzi najobľúbenejšie položky v uplatňovaní reálnych nákladov pri podávaní daňového priznania. Auto môže byť zaradené do obchodného majetku živnostníka, ale aj nemusí. Takisto môže ísť o prenajaté auto od niekoho iného. 

V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady. To však tiež znamená, že dokladuje všetky svoje pracovné cesty bločkami o pohonných hmotách a vedie si tiež podrobnú knihu jázd.

Ak vozidlo nebolo zaradené v obchodnom majetku ani v predošlých zdaňovacích obdobiach, SZČO má nárok aj na základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy. 

Okrem pohonných hmôt si v prípade súkromného auta využívaného na účely podnikania možno do výdavkov zahrnúť aj daň z motorových vozidiel, poplatok za parkovanie či diaľničnú známku.

Ak živnostník zaradí auto do obchodného majetku, môže si okrem už spomenutých uplatniť aj ďalšie výdavky, ako napríklad poplatok za technickú a emisnú kontrolu, môže si uplatniť aj kúpnu cenu auta vo forme odpisov, servis a opravu vozidla či dokonca poplatky za umytie auta.

Výdavky na stravovanie

Živnostník si môže vo svojich reálnych nákladoch uplatniť aj výdavky na stravovanie. Môže tak urobiť za každý odpracovaný deň, ak vykonáva činnosť vo svojom zvyčajnom mieste, napríklad vo svojej dielni, kancelárii a podobne.

Dokladom je v tomto prípade bloček, faktúra či stravný lístok, a platí, že živnostník si môže uplatniť len tie dni, keď nemá nárok na stravné za dni pracovnej cesty. 

Pomôcť si môže aj využívaním stravného vo forme gastrolístkov, kde si vopred určí cenu obeda. Tieto náklady musí riadne zaúčtovať a následne ich tiež môže uplatniť v daňovom priznaní ako výdavok. Za rok 2024 si môže SZČO do daňových výdavkov uznať sumu 4,29 eura (55 % zo sumy 7,80 eura) za každý odpracovaný deň.

Počítače, tablety alebo softvér

Kancelárska technika, počítače, tablety, telefóny či nábytok sú štandardným daňovým nákladom každého podnikateľa. Podnikateľ si môže zvoliť tiež takzvaný režim 80 %, čo v praxi znamená, že z príslušných nákupov si v nákladoch uplatní len 80 % a nemusí pritom preukazovať, že tieto položky použil na podnikanie.

Majetok s dobou používania viac ako jeden rok je však potrebné evidovať v samostatnej evidencii. Majetok v hodnote vyššej ako 1 700 eur sa do nákladov nedostane naraz v roku obstarania, ale postupne formou odpisov.

Ak živnostník kupuje hnuteľný majetok od súkromnej osoby, príležitostný predaj je na strane predávajúceho oslobodený od dane. Finančná správa SR však odporúča radšej vynechať príbuzných. Môže to vzbudiť dojem, že k transakcii nedošlo a daňovník sa snaží optimalizovať náklady bez reálnej udalosti.

Výdavky na telefóny či internet

Obľúbeným spôsobom pri uplatňovaní takzvaných reálnych nákladov v daňovom priznaní sú tiež výdavky spojené s telefonovaním či internetom.

Pri telefóne je možné rozhodnúť sa pre uplatnenie si nákladov iba do výšky 80 %, a to z nákupu zariadenia, ako aj mesačných faktúr. V tom prípade podnikateľ nemusí dokazovať, že všetky telefonické hovory použil na svoje podnikanie.