Allianz Trade: Energetický šok pre európske firmy ešte len príde a zníži ich zisky

Redakcia FinReport 19.2.2023

Poslať

V roku 2022 sa energetická kríza ešte neprejavila naplno. Rast cien energií by mal výrazne ovplyvniť európske spoločnosti až v tomto roku. Experti Allianz Trade varujú, že účty firiem za energie v roku 2023 porastú, pretože vládne zásahy už nebudú tlmiť zdražovanie energií tak ako vlani. Aj preto európske podniky stále ešte len čaká šok zo zdražovania energií.

Foto: Shutterstock

Ceny energií sa zvýšia

V roku 2022 sa podarilo obmedziť nárast účtov za energie pre európske podniky vďaka vládnym intervenciám a dlhodobému prechodu z veľkoobchodných cien energií na maloobchodné kontrakty, ktoré z veľkej časti nie sú plne indexované.

Analytici však očakávajú, že v roku 2023 sa dynamika rastu cien energetických služieb zrýchli, pričom ceny energií by v porovnaní s rokom 2021 v Nemecku mohli vzrásť o takmer 40 % a v Taliansku a Španielsku až o 90 %.

Zároveň predpokladajú, že v Taliansku a Španielsku dôjde k viac ako 100-percentnému nárastu firemných účtov za dodávky plynu v porovnaní s rokom 2021. V Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii by nárast mohol dosiahnuť 60 až 70 %.

„Nedávne poklesy veľkoobchodných cien plynu vzbudili nádej, že to najhoršie v rámci energetickej krízy v Európe je už za nami, no nie je to tak. Na rozdiel od vývoja cien ropy, energetický šok sa neprejaví tak rýchlo, pretože ceny za energie pre domácnosti a firmy sú skôr založené na pevne stanovených sadzbách alebo štátom regulovaných kontraktoch ako na čiastočnej indexácii veľkoobchodných cien plynu a elektriny,“ hovorí riaditeľ Allianz Trade na Slovensku Peter Mucina.

Rozdielne fiškálne zásahy

Európske firmy budú čeliť rozdielnym nárastom faktúr za energie v závislosti od stupňa fiškálnej intervencie v jednotlivých krajinách. Analytici predpokladajú, že väčšina zmlúv na dodávku elektrickej energie bude v roku 2023 prehodnotená a ceny elektrickej energie na rok 2023 budú stanovené na úrovni indexovaných zmlúv z roku 2022. Na konečnom výsledku sa však významne môžu prejaviť najmä vládne zásahy prostredníctvom dotácií, zníženia daní alebo limitovaním cien.

Priepasť medzi USA a Európou

Už teraz je zrejmé, že rozdiel v cenách energií medzi USA a Európou sa počas minulého roka výrazne zvýšil najmä v priemyselných odvetviach. V dôsledku toho sú USA, ako veľký výrobca plynu, oveľa viac chránené proti rastúcim cenám energie ako Európa. Od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny sa veľkoobchodná referenčná cena plynu v Európe v porovnaní s americkým ekvivalentom zdvojnásobila.

V dôsledku rozdielnych cien energií sa ešte viac roztvorila priepasť medzi USA a Európou, ktorá vo všeobecnosti vedie k strate zamestnanosti a poklesu produkcie vo výrobe. Európa dokonca začala strácať podiel aj z hľadiska exportu do krajín EU15 – napríklad v poľnohospodárskych odvetviach, vo výrobe strojov a zariadení, v produkcii kovov aj v doprave. Nie však v prospech USA, ale na úkor ázijských krajín, štátov z Blízkeho východu či z Afriky.

Trhový podiel sa v minulom roku podarilo zvýšiť nad úroveň spred pandémie koronavírusu niektorým ázijským exportérom, napríklad Číne, Vietnamu, Indii a Taiwanu. K nim sa pridalo aj niekoľko európskych exportérov, ako napríklad Írsko a Poľsko.

Vplyv na firemnú ziskovosť a investície

Priamym dôsledkom šoku z vysokých cien energií bude strata ziskovosti firiem, pričom experti Allianz Trade očakávajú, že v prípade európskych spoločností tento rok klesne ich ziskovosť o približne 1 až 1,5 percentuálneho bodu. Miera investícií by sa v Európe mala znížiť o 1 až 2 percentuálne body. To by predstavovalo investičné straty na úrovni 40 miliárd eur vo Francúzsku, 25 miliárd eur v Španielsku a 25 miliárd britských libier vo Veľkej Británii.