Ako zvládnuť daňovú kontrolu firemného účtovníctva krok za krokom

Foto: Shutterstock

Dôležitá je súčinnosť

Daňová kontrola je zásah do základných práv a slobôd účtovnej jednotky, teda firmy či podnikateľa. Je na ňu nutné vyhradiť priestor, čas, zamestnanca alebo zastupujúceho splnomocnenca na vedenie daňovej kontroly a finančné prostriedky zabezpečujúce spoluprácu bez zbytočných prieťahov. „Daňová kontrola trvá najviac jeden rok, pričom správca dane musí dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov účtovnej jednotky,“ opisuje partnerka poradenskej spoločnosti Atlas Group Jitka Božeková.

Správca dane podľa jej slov zvyčajne najprv vykoná miestne zisťovanie vo firme, keď si vyžiada napríklad účtovné denníky za niekoľko rokov, a vyhľadáva a zisťuje pochybenia spoločnosti. Má právo nazrieť do účtovných písomností, záznamov a informácií aj na nosičoch dát a firma je povinná umožniť mu takéto zisťovanie a poskytnúť pomoc a súčinnosť.

Firma zároveň musí poskytnúť potrebné vysvetlenia či zapožičať vyžiadané podklady alebo ich kópie. „Pripomínam, že účtovnú dokumentáciu je potrebné uchovávať po dobu 10 rokov,“ upozorňuje odborníčka.

Práva a povinnosti

Začiatok takejto kontroly daňový úrad oznámi vopred. Firma či podnikateľ majú pri takejto kontrole povinnosť tvrdiť, povinnosť svoje tvrdenia dokázať, poskytovať vysvetlenia a ďalšie dôkazy na odstránenie pochybností správcu dane. Firma môže v priebehu kontroly nazerať do spisu týkajúceho sa jej povinností či vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia.

„Účtovná jednotka má dokonca právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania urobeného u inej účtovnej jednotky v súvislosti s daňovou kontrolou u nej samotnej, nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane či byť prítomný na výsluchu a pokladať otázky svedkovi alebo znalcovi,“ vysvetľuje tiež J. Božeková.

Pokiaľ firma predloží správcovi dane všetky doklady a podklady, ktoré je možné žiadať, je na daňovom úrade, aby ich posúdil a vyhodnotil. Ak má naďalej pochybnosti, je povinný ich bezodkladne vyjadriť a umožniť firme, aby sa s nimi vyrovnala a odstránila ich. „V praxi sa často stáva, že aj po zaslaní všetkých podkladov správca dane neustále požaduje ďalšie dôkazy. Vtedy odporúčame podniku, aby vyzval daňový úrad, nech uvedie, aké konkrétne dôkazy má ešte firma predložiť, aby podľa neho uniesla dôkazné bremeno,“ pokračuje odborníčka.

Na základe etického kódexu by pritom príslušník Finančnej správy SR mal firme vysvetliť dôvod, prečo konkrétne informácie požaduje. Odloženie predkladania dôkazov a vysvetlení do ďalších etáp daňového konania totiž môže podľa nej výrazne oslabiť pozíciu kontrolovanej firmy.

Pokuta až do výšky 3 miliónov eur

Pred ukončením daňovej kontroly správca dane oboznámi účtovnú jednotku o svojich zisteniach a pochybnostiach a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila. Následne vydá protokol k ukončeniu daňovej kontroly. „Tu nastáva zmena v procese výkonu kontroly oproti bežným kontrolám daní, keďže k tomuto protokolu sa nie je možné vyjadriť. To znamená, že z procesu úplne vypadáva vyrubovacie konanie,“ dopĺňa partnerka poradenskej spoločnosti.

Po vydaní protokolu má správca dane rok na to, aby vydal prvostupňové rozhodnutie o určení výšky pokuty za spáchané správne delikty stanovené v protokole. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 30 dní. Pri najzávažnejších pochybeniach sa pritom môže pokuta vyšplhať až do troch miliónov eur. Je však na uvážení správcu dane, akú výšku pokuty zvolí.

„Nie je vhodné spoliehať sa ani na pokutu do výšky určitého percenta z čistého majetku, pretože ak správca dane označí pochybenia ako mimoriadne závažné, stanoví pokutu vlastnou úvahou a v praxi sa ukázalo takmer irelevantné, či bude pre účtovnú jednotku likvidačná, alebo nie,“ dodáva J. Božeková a odporúča, aby si firma vždy preverila u svojej účtovnej kancelárie, či je vôbec poistená na krytie škôd spôsobených vedením účtovníctva, a ak áno, tak do akej výšky poistného plnenia