Ako si vybaviť daňovú rezidenciu na Slovensku v roku 2024?

Roland Régely Publikované: 12.8.2024 Poslať

Dane sú bežnou súčasťou života každého pracujúceho človeka a daňová rezidencia je koncept, ktorý určuje, v ktorej krajine ste povinný platiť dane. V tomto článku sa dozviete všetko podstatné o tom, kto je na Slovensku daňový rezident a aké sú jeho povinnosti. Rozoberáme aj alternatívu daňovej rezidencie v okolitých štátoch.

Foto: Freepik

Čo je daňová rezidencia a kto je daňový rezident?

Daňová rezidencia označuje, kde má fyzická osoba povinnosť platiť dane zo svojich celosvetových príjmov. Daňovým rezidentom je osoba, ktorá spĺňa kritériá rezidencie danej krajiny podľa jej daňových zákonov.

To, či ste alebo nie ste rezident, ovplyvňuje predovšetkým to, akým spôsobom platíte daň z príjmu. Predmetom dane rezidenta Slovenskej republiky je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenska, no zároveň aj zo zdrojov v zahraničí (takzvaný celosvetový príjem).

Daňová rezidencia na Slovensku

Na Slovensku sa daňová rezidencia určuje podľa:

trvalého pobytu v Slovenskej republike,
pobytu na Slovensku dlhšom ako 183 dní v kalendárnom roku,
ekonomických a osobných väzieb.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa štandardne zdržiava na Slovensku, alebo tu má trvalý pobyt, sa považuje za rezidenta s takzvanou neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Obmedzená daňová povinnosť (nerezident) je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenska nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu zvyčajne nezdržiava. Taktiež to môže byť osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia.

Daňová rezidencia v Nemecku, Rakúsku a Česku

V susedných krajinách je situácia rovnaká. Daňovým rezidentom v Nemecku, Rakúsku či Českej republike sa stanete, ak máte trvalý pobyt, alebo sa tam obvykle zdržiavate viac ako 183 dní. Takzvaný daňový domicil teda v mnohých európskych krajinách podlieha rovnakým podmienkam.

Kedy (ne)dochádza k zmene daňovej rezidencie

Prekročenie 183 dní obvyklého zdržiavania sa daňovníka v inom štáte v kalendárnom roku neznamená automaticky zmenu daňovej rezidencie. K zmene rezidencie osoby zvyčajne nedochádza, ak odchádza z jedného štátu do druhého len na určité časovo obmedzené obdobie (napríklad kvôli štúdiu, na výkon závislej činnosti, profesionálneho športu a podobne) s úmyslom vrátiť sa do prvého štátu.

K zmene rezidencie osoby však môže dôjsť v prípade, ak si odhlási trvalý pobyt na území jedného štátu, respektíve prenesie si stredisko životných záujmov do iného štátu s úmyslom dlhodobo žiť v tomto inom štáte.

97920

Daňovník nemá povinnosť oznamovať správcovi dane zmenu daňovej rezidencie. Na účely posúdenia daňových povinností na území Slovenskej republiky (napríklad podania daňového priznania) si daňovník posudzuje svoju daňovú rezidenciu osobne, teda bez rozhodovania správcu dane. Dokazuje to len v prípade, že ho na to Finančná správa SR vyzve.

Ako si vybaviť daňovú rezidenciu?

V niektorých krajinách môžete žiadosť o daňovú rezidenciu podať osobne, ale aj online prostredníctvom oficiálnych portálov finančnej správy. Slovensko medzi ne patrí už niekoľko rokov.

78483

Na podanie žiadosti na Slovensku potrebujete vyplniť tlačivo dostupné na portáli Finančnej správy SR. Na vybavenie žiadosti budete potrebovať doklady preukazujúce váš trvalý pobyt, potvrdenie o pobyte nad 183 dní a dôkazy o ekonomických väzbách.

Dvojitá rezidencia a ako ju vyriešiť?

Daňovník môže byť považovaný za rezidenta v dvoch zmluvných štátoch naraz. Najčastejšie ide o osoby, ktoré majú napríklad trvalý pobyt na území Slovenska, ale dlhodobo sa zdržiavajú na území iného štátu. Vtedy dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie, ktorý je potrebné vyriešiť ešte pred podaním daňového priznania tejto osoby.

Finančná správa v tomto prípade hovorí o takzvaných rozhraničovacích kritériách, ktorých je päť:

1) Stály byt – daňovník má vo vlastníctve, v prenájme alebo v držbe byt či dom, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie.

2) Stredisko životných záujmov – ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy – napríklad rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity.

3) Miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava – uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie.

4) Štátne občianstvo.

5) Vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.

Poberal som príjem z iného štátu. Kde ho zdaním?

Ak rezident Slovenskej republiky poberal príjem zo zamestnania v inom štáte, napríklad v susednej Českej republike, nemôže si svojvoľne vybrať, v ktorom štáte bude tento príjem zdaňovať. Primárne ho bude zdaňovať v tej krajine, kde takýto príjem vznikol.

Neplatí to však pre všetky prípady. To, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, automaticky neznamená, že tento príjem rezident SR nemusí priznať v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike.

Rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem (aj napriek tomu, že bol zdanený v zahraničí) v daňovom priznaní podanom na Slovensku. Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane, a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva (ak existuje).

Platí to aj pre príjmy z umeleckej alebo športovej činnosti dosiahnutej v zahraničí. Môžu byť zdanené v zahraničí, no po ukončení zdaňovacieho obdobia by mali byť priznané aj v daňovom priznaní na Slovensku.

Ak rezident Slovenskej republiky poberá dôchodok zo zahraničia, tento príjem je oslobodený od dane a do daňového priznania sa neuvádza. To isté platí o rodinných prídavkoch, rodičovskom príspevku, materskom príspevku či daňovom bonuse zo zahraničia. Sú oslobodené od dane a rezident SR ich do svojho daňového priznania neuvádza.