Ako sa zmenilo nakupovanie od nežnej revolúcie?

Zdroj: Unsplash

Ako sa zväčšila predajná plocha obchodov

Slováci majú v súčasnosti oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR predajná plocha obchodov v roku 2021 predstavovala 4,03 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,74 štvorcového metra z plochy obchodu.

Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, pretože v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou, a to vo výmere 0,93 milióna štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.

Reálne zarábame viac ako pred revolúciou

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne, teda po očistení o infláciu, zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a prudkého rastu cien. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 30 až 35 % viac ako v roku 1989.

V minulom režime „byť bez práce“ bolo takmer nemožné, no začiatkom 90. rokov minulého storočia vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred vyše desiatich rokov.

Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu na prelome rokov 2019 a 2020 sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať sa na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, no v tomto roku nielenže klesla pod úroveň 6 %, ale priblížila sa viac k 5 %.

Zmeny nastali aj vo svete financií

Československo bolo pred revolúciou hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti. Výnimkou boli azda iba sporožírové účty, ktoré neskôr slúžili ako nástroj bezhotovostného platenia (napríklad inkaso, nájomné, poplatky za telefón či poistné). Spomedzi sporiacich produktov boli populárnymi vkladné knižky, na ktoré si ľudia odkladali a sporili peniaze, a takto si vytvárali finančnú rezervu.

V súčasnosti panuje v našej ekonomike už bezhotovostný platobný styk. Bežné účty sa stali nevyhnutnou súčasťou našich životov – dostávame na ne výplatu, platíme z nich už takmer za všetko prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo, a keď potrebujeme hotovosť, vyberáme si ju prostredníctvom bankomatov. Veľký pokrok v správe našich financií priniesli aj smartfóny. Neporovnateľne pestrejšie je aj portfólio sporiacich produktov (termínované vklady, sporiace účty, stavebné sporenie či investičné životné poistenie).

O investovaní, tak, ako ho poznáme dnes, nemohla byť pred revolúciou ani reč. Slováci v súčasnosti majú pestrú škálu investičných príležitostí, ako zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Za rokmi overené možnosti sa považujú investície do zlata či firemných akcií a dlhopisov. Medzi obľúbené nástroje patria podielové fondy, pričom na popularite získavajú čoraz viac realitné fondy.

Na trhu sa však v posledných rokoch etablovali aj takzvané ETF (Exchange Traded Funds) či investície do kryptomien. Faktom však je, že Slováci naďalej držia zbytočne veľké množstvo peňazí na vkladových produktoch (až 60 %), a v investovaní sa tak vyspelejším ekonomikám EÚ pozeráme doslova na chrbát.

Nákupy sú dnes „lacnejšie“ a bývanie „drahšie“

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2023 na úrovni 1 373 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. O niečo dlhší čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov.

Na kúpu chleba dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako dnes, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

Ako sa vyvíjal trh s bytmi

Zaujímavou oblasťou sú byty a ich cenový vývoj. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zadarmo, alebo stáli 20- až 40-tisíc Kčs. V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou, za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky.

Ceny bytov však vzrástli niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to osemnásobne viac – vyše 40 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu.

Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.