Ako môže nové nariadenie o ekodizajne ovplyvniť európsky trh?

Foto: Shutterstock

Ďalší krok k udržateľnosti

Nové nariadenie Európskej únie o ekodizajne č. 2024/1781, známe aj pod skratkou ESPR (Ecodesign for Sustainable Products Regulation), nahrádza staršiu smernicu z roku 2009 a prináša zásadné zmeny v oblasti regulácie ekologických aspektov výrobkov na európskom trhu.

Hlavným cieľom ESPR má byť prispôsobenie legislatívneho rámca súčasným výzvam, vrátane technologického pokroku, ktorý nastal od schválenia predchádzajúcej smernice. „Kým pôvodná smernica sa zameriavala predovšetkým na produkty súvisiace s energiou, ako sú elektrické spotrebiče a vykurovacie zariadenia, nové nariadenie umožňuje zavádzanie environmentálnych požiadaviek pre väčšinu výrobkov uvádzaných na trh,“ vysvetľuje riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová.  

Aby výroba bola „zelenšia“

Cieľom nariadenia je nielen „zelenšia“ výroba, ale aj podpora cirkulárnej ekonomiky v celej EÚ. Novoprijaté štandardy tak môžu zásadne ovplyvniť aj európsky trh a regulovať pohyb nekvalitných výrobkov z dovozu. Rovnako ako smernica upravujúca energetické štítky, je aj toto nariadenie súčasťou Akčného plánu pre obehové hospodárstvo v rámci Zelenej dohody pre Európu, známe ako „Green Deal“.

ESPR je rámcové nariadenie, ktoré bude postupne dopĺňané vykonávacími aktmi Európskej komisie pre jednotlivé skupiny výrobkov. Tieto predpisy budú prijímané po konzultácii s výrobcami a ďalšími odborníkmi. Zatiaľ sú teda konkrétne vplyvy pre jednotlivé výrobky nejasné.

Ako sa nariadenie premietne do praxe?

Výrobcovia budú okrem iného povinní poskytovať informácie o kompatibilite svojich výrobkov s náhradnými dielmi od iných výrobcov a všeobecne informovať o environmentálnom vplyve ich produktov.

Takúto povinnosť by mali výrobcovia splniť prostredníctvom digitálnych dátových pasov alebo aj energetických štítkov, pokiaľ vykonávací akt Európskej komisie takúto povinnosť nariadi. Nariadenie sa zameriava na elimináciu klamlivých tvrdení o ekologickosti produktov a zavedie zákaz likvidácie nepredaného spotrebného tovaru, ako sú odevy a obuv.

Zakázané majú byť napríklad aj praktiky, ktoré zámerne skracujú životnosť výrobkov. „Ak sa spotrebitelia stretli s tým, že ich nový spotrebič prestal bez zjavného dôvodu fungovať tesne pred koncom záruky, nové nariadenie by malo zabezpečiť, aby sa takéto situácie už neopakovali,“ spresňuje odborníčka.

Čo je to digitálny produktový pas?

Ambiciózne ciele tejto úpravy majú byť okrem iného dosiahnuté prostredníctvom digitálnych produktových pasov, ktoré sprístupnia a sprehľadnia informácie o jednotlivých výrobkoch. Digitálny produktový pas má poskytnúť spotrebiteľom a ďalším zainteresovaným stranám dôležité informácie o konkrétnom výrobku.

„Spotrebitelia by tak prostredníctvom digitálneho pasu mali byť oboznámení s konkrétnym opisom výrobku, s návodom na inštaláciu, s informáciami o používaní, o údržbe a oprave, ale tiež by im mali byť poskytnuté detaily o zložení výrobku, najmä ak výrobok obsahuje nebezpečné látky,“ uvádza ďalej E. Hekšová.

Produktový pas bude prístupný napríklad cez QR kód na výrobku, čo umožní jednoduché naskenovanie a získanie dát. Od júla 2026 bude existovať register, kde budú tieto dáta zhromažďované a dostupné na porovnanie a vyhľadávanie. Zavedenie týchto pasov jednoznačne prinesie väčšiu administratívnu záťaž pre výrobcov, ale zároveň by malo podporiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť na trhu.

Ako sa opatrenia premietnu v praxi?

Isté je, že nariadenie prinesie vyššie výrobné náklady pre značnú časť výrobcov. Predovšetkým tam, kde dôjde k značnému sprísneniu ekologických požiadaviek, napríklad v textilnom, nábytkárskom či elektronickom priemysle. Výrobcovia budú musieť investovať do ekologickejších materiálov a energeticky úspornejších procesov, čo môže viesť aj k zdraženiu niektorých výrobkov.

„Pre spotrebiteľov tak nariadenie síce môže do budúcnosti priniesť vyššie ceny výrobkov, ale z dlhodobého hľadiska môžu spotrebitelia vďaka energeticky efektívnejším a trvanlivejším výrobkom aj ušetriť,“ predpovedá odborníčka s tým, že zostáva preto len sledovať, ako sa tieto pravidlá v praxi prejavia a ako rýchlo sa európsky trh dokáže prispôsobiť novým požiadavkám na udržateľnosť.