Warren Buffett: Vďaka tejto investičnej stratégii dokázal priam zázračne zbohatnúť

Foto: CNBC

Kto je Warren Buffett

Warren Buffett sa narodil v Omahe v roku 1930. Už v ranom veku ho začal zaujímať svet investovania a akciových trhov. Po skončení strednej školy študoval na Wharton University. Neskôr prestúpil na Columbia Bussiness School, kde vtedy učil známy investor Benjamin Graham.

Ten je autorom knihy „Inteligentný investor“, ktorá sa dodnes považuje za jednu z najlepších kníh o investovaní vôbec. Graham bol tiež známy zástanca dlhodobého investovania, vždy sa snažil o podrobnú analýzu spoločností a nerád sa púšťal do rizikových investícií. Počas štúdia mal naňho Graham obrovský vplyv a stal sa jeho mentorom.

„Nemôžem si spomenúť, koľko som zaplatil za prvú kópiu Inteligentného investora. Nech to bolo čokoľvek, podčiarkne to pravdivé Benjaminovo príslovie: Cena je to, čo platíte, hodnota je to, čo dostanete. Zo všetkých investícií, ktoré som kedy urobil, bol nákup Benjaminovej knihy tou najlepšou,“ uviedol Buffett v rozhovore pre New York Times.

Po skončení školy začal Buffett svoju kariéru ako investičný predajca na začiatku 50. rokov minulého storočia a v roku 1956 založil spoločnosť Buffett Associates. Od roku 1965 sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti Berkshire Hathaway. Spoločnosť je dnes medzinárodným konglomerátom, ktorý zamestnáva cez 383-tisíc ľudí. Berkshire pod sebou zastrešuje desiatky dcérskych spoločností v oblasti poisťovníctva, energií, nehnuteľností a obchodu.

Vlastná investičná filozofia

Buffett nasleduje školu hodnotového investovania a dnes patrí k najznámejším zástancom tejto stratégie. Podobne ako lovci výhodných ponúk, aj hodnotoví investori hľadajú akcie, o ktorých sa domnievajú, že sú trhom podhodnotené, alebo akcie, ktoré sú hodnotné, ale väčšina ostatných kupujúcich ich nepozná.

Následne ich kupujú za túto nízku cenu s vierou, že v budúcnosti ich cena narastie. Neexistuje všeobecne uznávaný spôsob, ako určiť vnútornú hodnotu, ale najčastejšie sa určuje analýzou finančných správ a účtovníctva spoločnosti.

Buffett posúva tento prístup k hodnotovému investovaniu na inú úroveň. Keď investuje do spoločnosti, nezaoberá sa tým, či trh nakoniec uzná jej hodnotu. Na každú spoločnosť sa pozerá ako na celok, takže si akcie vyberá výlučne na základe ich celkového potenciálu ako spoločnosti.

Vždy drží akcie dlhodobo, a preto sa nezaujíma o krátkodobé výkyvy akciového trhu. V skutočnosti sa vôbec nezaoberá aktivitami na burze. Toto je dôsledok jeho slávnej parafrázy citátu Benjamina Grahama: „Z krátkodobého hľadiska je trh strojom na hlasovanie, ale z dlhodobého hľadiska je to stroj na váženie.“

Ako nájsť podhodnotenú spoločnosť

Warrenovi sa darí nachádzať podhodnotené akcie už desiatky rokov. Pri hľadaní sa zameriava na viaceré ukazovatele, podľa ktorých hodnotí zdravie a stav spoločnosti. Prvým kritériom, ktoré ho pri spoločnostiach zaujíma, je návratnosť vlastného kapitálu (ROE).

Niekedy sa ROE označuje aj ako návratnosť investície akcionára. Buffett sa vždy pozerá na ROE, aby zistil, či spoločnosť dosahuje konzistentne dobré výsledky v porovnaní s inými spoločnosťami v rovnakom odvetví.

Druhým kritériom je pomer dlhu k vlastnému kapitálu, pričom uprednostňuje malé množstvo dlhu. Spoločnosť by podľa neho mala generovať zisky z vlastného imania, nie z požičaných peňazí. Vysoká úroveň dlhu v porovnaní s vlastným imaním môže viesť k nestálym ziskom a vysokým úrokovým nákladom.

Ďalším kritériom je jedinečnosť spoločnosti. Buffett má tendenciu vyhýbať sa spoločnostiam, ktorých produkty sú na nerozoznanie od produktov konkurentov. Ak spoločnosť neponúka nič iné ako ktorákoľvek iná firma, nevidí dôvod do nej investovať. Akákoľvek charakteristika, ktorú je ťažké napodobniť, je podľa neho dôležitá konkurenčná výhoda.

Kupuje len to, čo pozná

Do úvahy berie obyčajne iba spoločnosti, ktoré existujú aspoň 10 rokov. Práve preto by sme v jeho portfóliu márne hľadali mladé technologické spoločnosti, ktoré za posledné roky zažili veľký boom. Warren sa na ich adresu v minulosti niekoľkokrát úsmevne vyjadril, keď povedal, že „nechápe mechanike mnohých dnešných technologických spoločností a investuje len do podnikania, ktorému plne rozumie“.

Podľa neho je dôležité, aby spoločnosť obstála v skúške času a nikdy nepodceňuje dôležitosť historického výkonu. Práve ten podľa neho dokazuje schopnosť (alebo neschopnosť) spoločnosti zvyšovať hodnotu pre akcionárov. Ako však rád upozorňuje, minulá výkonnosť akcie nezaručuje výkonnosť v budúcnosti. Práve preto je hlavnou úlohou úspešného investora určiť, ako dobre môže spoločnosť fungovať v budúcnosti.

Jednoduchá hra

Buffett dodržiava svoje pravidlá už takmer 60 rokov a z jeho výsledkov je zrejmé, že sa mu osvedčili. Ak by ste napríklad v roku 1965 investovali 10-tisíc dolárov do indexu S&P 500 a reinvestovali dividendy, dnes by ste mali približne 2,4 milióna dolárov, čo predstavuje nárast o 24 708 %. V rovnakom období dokázala spoločnosť Berkshire narásť o neuveriteľných 3 787 464 %. Rovnaká investícia by teda v Berkshire mala hodnotu závratných 355 miliónov dolárov.

Tieto čísla jasne ukazujú, prečo je Buffett jedným z najúspešnejších investorov v dejinách. Napriek tomu sa jeho stratégia môže niekomu zdať veľmi jednoduchá, až detinská. Faktom však zostáva, že len málokto sa dokázal priblížiť k jeho výsledkom. Samotný Buffett raz na otázku novinárov, prečo jeho praktiky konkurencia jednoducho neokopíruje, odpovedal veľmi výstižne: „Pretože nikto nechce zbohatnúť pomaly.“