Hľadaj

Výrobca drevených lyží: Slováci si poctivú remeselnú prácu nevážia

Lídri Poslať

Na Slovensku existujú veľkoobchody, ktoré ponúkajú lacný tovar v priemernej kvalite. To sa týka aj lyží, za ktorých kvalitu si musí zákazník priplatiť. Remeslo, ktoré je na Slovensku unikátom, pretavili do výroby lyží, z ktorých vznikajú unikáty. Ako sa podniká na Slovensku a ako nesplynúť s davom, rozpráva pre magazín Financial Report Michal Falat, výrobca slovenských drevených lyží, zakladateľ Simini Skis.

image

Foto: Michal Falat

Hovorí sa, že remeselná výroba na Slovensku upadá. V akom stave sú remeslá na Slovensku?

Určite upadá. Vidím to už len z nášho pohľadu, keď potrebujeme vyriešiť napríklad subdodávku, prípadne keď hľadáme niekoho, kto by u nás pracoval. Ale kvalitného a šikovného človeka dnes, pokiaľ ide o remeselnú výrobu, nenájdete. Neviem, akí ľudia vychádzajú zo škôl a ako ich pripravujú, ale je neskutočný problém nájsť kvalitného odborníka. V rámci našej výroby potrebujeme extrémnu precíznosť. Vo firme sme dvaja sochári, čo vnímam z hľadiska remeselného veľmi širokospektrálne, keďže musíme byť majstrami mnohých materiálov a technológií. To nám aj dalo základné vedomosti o dreve, plastoch,  kompozitoch, či spracovaní kovov a my sa to snažíme zužitkovať.  No za pomerne krátky čas vnímame situáciu tak, že chýbajú mladí ľudia ktorí by mali záujem študovať odbory, kde sa jednoducho poctivo manuálne pracuje. Zrejme nemajú motiváciu. Skôr ich lákajú odbory, ktoré na prvý pohľad predstavujú budúcnosť, ale pomaly zisťujeme, že práve odbory remeselné, typu stavebníctvo ako také, strojárstvo, sochárstvo a mnoho ďalších, budú v budúcnosti čoraz vzácnejšie. 

Mám však zaujímavú skúsenosť z Kanady. Do istej miery ma prekvapilo, že si Slováci si v Kanade vybudovali veľmi dobré meno. Dokonca lepšie ako Česi. Myslím si, že Slováci ako pracovníci sú poctiví a v zahraničí sa s nami dobre pracuje. 

 

Prečo ste sa rozhodli rozbehnúť podnik na východe? 

Dôvod je úplne prozaický. Podnikáme vo svojom rodnom kraji. Neviem, či by bol v biznise prínosom  Západoslovenský kraj, keďže tam sa koncentruje väčšina slovenských firiem. Našej firme by však určite prospelo sústrediť sa na miesta, kde sa koncentruje veľa lyžiarov, teda v blízkosti lyžiarskych stredísk. Doslova by sme sa priblížili k zákazníkom v otvorenej dielni, kde by si mohli pozrieť proces výroby ich lyží, doladiť požiadavky, a iste by to oslovilo aj ďalších nadšencov. Dobrým príkladom je Jasná - miesto bližšie k horám.

Na východnom Slovensku je výhoda v tom, že máme oveľa nižšie náklady, ako na opačnom konci krajiny. Neviem si predstaviť presunúť výrobu do hlavného mesta, kde by sme si museli zohnať nájom na prevádzku a mnoho iných vecí. 

Je teda ťažké podnikať na Slovensku?

Myslím si, že áno. Najhoršia je byrokratická záťaž. Ďalšou záťažou je zriadenie prevádzky, kde normy a podmienky sú nastavené v neprospech začínajúceho podnikateľa.

Snažil som sa naštudovať si podobné firmy alebo značky v USA, ktoré sa venujú podobnej výrobe ako my. Skúmal som najmä podmienky a byrokratickú záťaž. Zistil som, že tam je to oveľa jednoduchšie a menej prísne. 

„Podnikanie je ako šport.  Treba vydržať a výsledky sa dostavia. Energia sa nestráca, transformuje sa a musí sa vrátiť.“

Váš web nemá slovenskú mutáciu, aký podiel vašich klientov sú Slováci? 

My sme na začiatku popravde ani nevedeli akú skupinu ľudí tento projekt zaujme. Keďže to nie je najlacnejšia záležitosť  možno sme trošku podcenili domáci trh. Časom sme zistili, že väčšina klientov sú zahraniční Slováci. Ľudia v zahraničí cítia volanie domova. Chcú tiež podporiť kvalitnú slovenskú remeselnú výrobu. Zahraniční Slováci by chceli aby na Slovensku bolo lepšie. A ak by bolo určite by sa  vrátili domov. Dokonca aj naši ambasádori v Kanade sú Slováci. 

Existuje na Slovensku životaschopný trh pre drevené lyže?

Začiatky boli ťažké. Dnes je taká doba, že každý jeden z nás sa chce odlíšiť. Chceme byť iní, štýloví, byť jednoducho cool. Ľudia hľadajú originálne veci. Mal som dni, keď som si myslel, že to nemá význam, že to nemôže fungovať a že tu trh pre drevené lyže určite nie je. Ale ľudia si nás všímajú, vidia našu prácu, a dokonca sme prednedávnom posielali lyže do Nemecka, hoci by sa o Nemcoch dalo povedať, že sú hrdý národ, ktorý si stráži  svoje bohatstvo a presadzuje väčšinou svoje produkty. 

Myslím si, že my sme protipól Nemcov. Z iných odvetví viem, respektíve mám pocit, že si nevážime kvalitnú slovenskú prácu a nie sme na ňu hrdí. Utekáme za všetkým do zahraničia, všetko zahraničné je pre nás dobré, len nie slovenské. Zákazníci si za slovenskú výrobu nechcú ani priplatiť. Na Slovensku je veľa kvalitných a šikovných remeselníkov, ktorí nie sú dostatočne docenení. 

Zažil som dokonca aj to, že sa ku mne Slováci v zahraničí ani nepriznali. Vedeli, že som Slovák, sedel som na obede s Mexičanom a nechceli sa ani rozprávať. Ako keby vo mne videli konkurenciu. 

„Neviem, akí ľudia vychádzajú zo škôl a ako ich pripravujú, ale je neskutočný problém nájsť kvalitného človeka do remeselnej výroby.“

Čo by ste odporúčali ľuďom, ktorí chcú podnikať?

Vydržať. A nebáť sa. Podobne je to aj v športe. Treba vydržať a výsledky sa určite dostavia. Energia sa nestráca, transformuje sa a musí sa vrátiť. 

Podnikať sme nezačali rýchlo. Žiadny raketový boom s miliónovým rozpočtom. Ale vidím, že krivka postupne rastie v každom smere. Či už v produkte a výrobe ako takej, alebo v záujme ľudí o náš produkt. 

Prečo ste sa rozhodli vyrábať lyže?

Už od detstva som bol aktívnym lyžiarom a vždy to bola moja najväčšia vášeň a oddych. Aj to je veľmi dôležité v dnešnom rýchlom svete. Vedieť oddychovať. Veľa som lyžoval a bola to pre mňa výzva. Kládol som si v živote čiastočné méty a ciele, aby som nestagnoval a mal motiváciu za niečím ísť, a toto bola jedna z nich. Blízka bola aj môjmu remeslu, keďže som sochár a poznal som každý materiál. Jeho štruktúru, ako sa správa za rôznych podmienok. 

Do výroby som sa síce chcel pustiť sám ale hneď sa ku mne pridali kamaráti, ktorí sú veľmi šikovní. Dnes sme partneri a je to tak dobre, lebo sa vieme navzájom podržať. Bez ich záujmu by som to ďaleko nedotiahol, pretože na jedného človeka je to veľa. Sú to páni odborníci. 

 

Aký je rozdiel medzi kupovanými lyžami v bežnom obchode a tými vyrobenými na mieru?

V prvom rade ľudská práca a prístup. V tom je určite rozdiel. Za nás to nerobia stroje. A tie stroje, ktoré vo výrobe máme, sme si tiež vyrobili sami. Keď lyže vyjdú z lisu, trvá nám ešte približne tri dni, kým ich dáme do konečného stavu. Povrch aj konštrukciu lyží upravujeme podľa požiadaviek zákazníka, a preto sú každé lyže originál - taký osobný šperk.  Nechceme prejsť do veľkovýroby a vyrábať niekoľko sto kusov rovnakej veľkosti a rovnakého tvaru. 

Rozdiel je určite v použitých materiáloch. Na začiatku, ešte pred tým, ako sme začali vyrábať, sme skúmali materiály, ktoré sú použité v bežných lyžiach, ktoré zákazník kúpi v akomkoľvek športovom obchode. Samozrejme, to, čo bolo použité na výrobu týchto lyží, nebolo totožné s informáciami o produkte, ktoré boli napísané na cenovke. Lyžiam vo veľkovýrobe chýbalo predovšetkým poctivé drevené jadro. 

Ak sa na to pozriem všeobecne, laik len ťažko dokáže rozoznať kvalitné lyže od nekvalitných. Pri výbere v obchode nie je schopný posúdiť, ktoré lyže sú tie kvalitné. Pomôcť mu môže povedzme  aj cena. Napríklad lyže určené na zjazdovku nemajú dôvod byť ľahké, preto ak si v danej kategórii vezmeme dva páry, tak s najväčšou pravdepodobnosťou tie ťažšie budú kvalitnejšie aj drahšie a v skialpinizme presne naopak. Ak by som to mohol porovnať, tak naše náklady na jeden pár lyží sú približne 300 eur, čo sa týka iba materiálov. Za túto cenu si však zákazník vie kúpiť kompletné lyže v športovom obchode. 

Hmotnosť je rozhodujúcim prvkom pri výbere lyží. Zjazdárske lyže musia byť ťažšie a aj materiály, ktoré sú v týchto lyžiach použité, sú ťažké, ako napríklad drevené jadro a titanal (zliatina duralu). My sa zameriavame skôr na lyže určené pre backcountry a v tejto oblasti je dôležitá práve čo najnižšia hmotnosť, a tak veľmi dôležitým prvkom kompozitu je uhlíkové vlákno známe aj ako karbón.  Štandardná lyža má životnosť okolo 200 jazdeckých dní pokiaľ sa materiál unaví a lyža stratí svoje pôvodné vlastnosti. No lyža bez dreveného jadra to zvyčajne nevydrží. 

„Podnikateľov trápi najmä prísna regulácia. Podobné firmy v USA majú omnoho voľnejšie pravidlá“. 

Do akej miery pomáha podľa vás vášmu biznisu úspech a rozmach skialpinizmu?

Rozmach skialpinizmu je momentálne veľmi citeľný. Ľudí láka voľnosť a sloboda, ktorú v doline pod ťarchou povinností strácajú, a preto utekajú do hôr. Svahy sú preplnené, a tak prirodzená voľba je nalepiť na lyže stúpacie pásy a vyšliapať si svoju vlastnú cestu. Niektorí majú radšej kratšie užšie skialpinistické lyže, iní si s dlhými širokými lyžami radšej vychutnávajú zjazdy. Všetkých však spája drina, pot a eufória na snehu.

Múdro a spoľahlivo.
Poradíme vám s problematikou
GDPR
General Data Protection Regulation
logo
PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení