Foto: shutterstock

Ako a kedy sa bude voliť

Blížiace sa parlamentné voľby boli vyhlásené na sobotu 29. februára 2020 od siedmej rána do desiatej hodiny večer. Jednotlivé mestá a obce tak zašlú najneskôr 25 dní pred voľbami všetkým svojim občanom starším ako 18 rokov oznámenie o voľbách, ktoré obsahuje volebný okrsok, čas a miesto, kde občan môže voliť. Voliči, ktorí sa nemôžu kvôli závažným, najmä zdravotným dôvodom dostaviť do volebnej miestnosti, majú možnosť požiadať mesto alebo obec, resp. príslušnú okrskovú volebnú komisiu, o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky.

Voľby budú mať tradičný priebeh. Slovenskí občania starší ako 18 rokov sa vo volebnej miestnosti najprv musia preukázať občianskym preukazom a prevezmú si hlasovacie lístky, spomedzi ktorých budú vyberať svoju preferovanú politickú stranu. Prevzatie lístkov ešte pred tým potvrdia v zozname voličov vlastnoručným podpisom. Hlasovanie prebieha klasicky v samostatnom priestore, kde volič vyberá jeden hlasovací lístok politickej strany, ktorej sa rozhodol odovzdať svoj hlas. Voliť v tomto priestore je povinné, v inom prípade voličovi okrsková volebná komisia neumožní voliť.

Volič má dve možnosti, ako hlasovať. Prvou je, že vyberie hlasovací lístok strany, ktorej chce odovzdať hlas a bez ďalšej úpravy ho vloží do obálky a hodí do volebnej urny. Druhou možnosťou je, že na vybranom hlasovacom lístku strany volič zakrúžkuje poradové číslo najviac štyroch ľubovoľných kandidátov, ktorých preferuje. V prípade, že by ich zakrúžkoval viac, hlasovací lístok sa bude počítať v prospech politickej strany, ale nebude sa prihliadať na zakrúžkované prednostné hlasy.

Na čo nesmie volič zabudnúť, je jeho povinnosť odložiť nepoužité alebo nesprávne vyplnené hlasovacie lístky do zapečatenej schránky, ktorá bude k dispozícii vo volebnej miestnosti. V opačnom prípade sa podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky volič dopustí priestupku, za ktorý zaplatí pokutu 33 eur.

Koniec volebných kampaní a predvolebných prieskumov

Predvolebné kampane kandidátov sú v plnom prúde. Začali sa už 5. novembra po oficiálnom vyhlásení parlamentných volieb Andrejom Dankom a zverejnení tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov SR. K tomu sa vzťahuje volebné moratórium, ktoré sa začína 27. februára 2020 po polnoci, čo pre kandidátov znamená zákaz vedenia predvolebných kampaní 48 hodín pred dňom konania volieb. Pre médiá sa moratórium začína 48 hodín pred začiatkom volieb, čo je teda tiež 27. februára o siedmej ráno.

Moratórium platí aj na predvolebné prieskumy. Predstavitelia strán Smer-SD, SNS a ĽSNS prišli pred niekoľkými týždňami s návrhom zvýšiť súčasných 14 dní moratória na predvolebné prieskumy až na 50 dní pred voľbami. Informovanosť občanov o stave preferencií jednotlivých strán by tak bola na dlhšie obdobie obmedzená. Podľa poslancov sa v tomto prípade neobmedzuje právo voličov na informácie, ale naopak, snahou je ochrániť voliča pred dezinformáciami. Ich motiváciou mala byť vyššia orientácia voličov na program politických strán.

Súčasná vláda sa síce na novom návrhu zhodla, prezidentka Zuzana Čaputová ho však nepodporila. Najprv ho nepodpísala a vrátila ho parlamentu, po opätovnom schválení poslancami sa obrátila na Ústavný súd SR, aby dočasne pozastavil účinnosť novely zákona a preskúmal jeho ústavnosť. „Som presvedčená o tom, a to bol aj dôvod vetovania príslušného ustanovenia, že je v rozpore s viacerými právami garantovanými Ústavou SR,“ vyjadrila sa Zuzana Čaputová. Konkrétne ide o porušenie práva na informácie, právo zhromažďovania či šírenia informácií.

Ústavný súd SR nakoniec prijal návrh prezidentky 18. decembra 2019 a rozhodol o pozastavení účinnosti novely. To znamená, že v najbližších parlamentných voľbách bude znovu platiť pôvodné 14-dňové moratórium na predvolebné prieskumy, platiť začne od 14. februára 2020. Ústavný súd však bude naďalej dôkladne posudzovať ústavnosť moratória, preto definitívny výsledok môže byť známy až o niekoľko mesiacov. Ten však už nebude mať vplyv na najbližšie voľby.

Kedy a kde budú známe výsledky volieb

V sobotu 29. februára 2020 sa volebné miestnosti zatvoria o desiatej večer. Okrsková volebná komisia následne sčíta všetky hlasy, vylúči neplatné hlasovacie lístky a zistí, koľko voličov politickej strany alebo koalície využilo právo prednostného hlasu. Nato vypracuje zápisnicu, ktorú doručí okresnej volebnej komisii. Tá ju odošle štátnej volebnej komisii. Oficiálne výsledky volieb budú vyhlásené štátnou volebnou komisiou na druhý deň po uskutočnení volieb v nedeľu 1. marca 2020. Predbežné neoficiálne výsledky sa však objavia už po prvých sčítaných hlasoch na webe Štatistického úradu SR.

Ako sa rozdelia mandáty

Tu zasahuje Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá má povinnosť zistiť, koľko platných hlasov celkovo bolo odovzdaných pre každú politickú stranu. Politické strany, ktoré získali viac ako 5 % hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, získavajú miesto v parlamente. V prípade koalície dvoch alebo troch strán je hranica až 7 %, širšie koalície až desať percent. Pri prideľovaní mandátov, teda počtu miest v parlamente pre jednotlivé politické strany, je potrebné zistiť najprv republikové volebné číslo. To predstavuje súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície, ktorý sa vydelí číslom 151. Výsledná hodnota sa zaokrúhli na celé číslo – tak vzniká republikové volebné číslo.

Následne sa celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana alebo koalícia, delí republikovým volebným číslom. Na základe tohto výsledku politická strana získa výsledný počet mandátov. Právo voleného kandidáta na mandát závisí od vopred určeného poradia kandidátov na hlasovacích lístkoch, prípadne podľa prednostne zakrúžkovaného kandidáta. Prednostné právo na mandát získa spomedzi všetkých kandidátov ten, kto získal aspoň 3 % prednostných hlasov zo všetkých platných hlasov, ktoré jeho politická strana vo voľbách dostala.

Počet miest v parlamente je obmedzený pre 150 poslancov, ktorí sú volení na štvorročné obdobie svojho pôsobenia. Podľa počtu získaných mandátov vo voľbách tak politické strany obsadia 150 miest svojimi víťaznými kandidátmi, ktorí splnili vyššie uvedené podmienky na získanie mandátu.

Kto môže zostaviť vládu

Politická strana, ktorá získa najväčší počet hlasov v demokratických voľbách, ešte nemá isté, že bude mať možnosť tvoriť vládu. Dôležité slovo tu má prezidentka, ktorá podľa ústavy poveruje zostaviť vládu predsedu politickej strany, ktorá dokáže zabezpečiť väčšinové zastúpenie poslancov v parlamente (aspoň 76 poslancov), napríklad aj spojením viacerých strán do vládnej koalície. Je však na prezidentke, či poverí zostavením vlády víťaznú stranu z volieb (čo bolo doposiaľ vždy zvykom), alebo dá priestor na zostavenie vlády napríklad aj v poradí druhej strane.

V prípade, že by prezidentka poverila zostavením vlády víťaznú stranu, a tá by nebola schopná zabezpečiť väčšinovú koalíciu v parlamente, teda že by poslanci z iných strán neboli ochotní dohodnúť sa na spoločných hodnotách a ďalšej spolupráci, prezidentka môže poveriť zostavením vlády predsedu ďalšej politickej strany, ktorá by väčšinovú koalíciu dokázala vytvoriť.

Po vytvorení väčšinovej koalície dáva prezidentka súhlas na výkon pôsobnosti vlády, vymenúva predsedu vlády a na jeho návrh aj ďalších predstaviteľov vlády.