Foto: archív Vladimíra Pikoru

Zasiahnutá je celá planéta, ale tragédia to nie je

V marci 2020 sa zastavil svet. Ekonomiky prestali fungovať najprv v pôvodnom tempe, niektoré neskôr alebo vôbec. Ako vnímate COVID-19? Ako tragédiu, alebo skôr ako výstrahu, prípadne ako inšpiráciu?

Ani jedno. Vnímam ho ako vonkajší náraz ekonomiky. Zasiahnutá bola celá planéta. Tragédia to však nie je. Z dostupných dát vyplýva, že tento rok v Českej republike zomrelo menej ľudí ako vlani či predvlani. Výstraha by to bola, ak by som bol presvedčený, že za vírus si môžeme svojím vlastným pričinením. A inšpirácia? K čomu? Iba ak k tomu, ako prežiť v súčasnej nezvyčajnej dobe.

Ktoré z ekonomických opatrení, ktoré boli prijaté v Českej republike, hodnotíte ako výborné, ktoré ako štandardné, a ktoré ako nedostatočné, prípadne ktoré vám úplne chýbali?

Za správny krok považujem zrušenie dane z prevodu nehnuteľností. Ľudia mali motiváciu kupovať, a trhu to pomohlo prežiť pandémiu. Viac-menej mala byť táto daň zrušená už dávno, pretože je nemorálne zdaňovať už zdanené peniaze a jej výnos pre štát bol malý. Ostatné vládne opatrenia boli jeden veľký chaos, ktorý postupne prerástol do predvolebnej kampane. Napríklad program Antivírus spôsobil, že prestal fungovať trh práce. Výsledkom je rekordný deficit štátneho rozpočtu a úplne tragický návrh rozpočtového deficitu na rok 2021. A čo mi chýbalo? Jednoznačne pomoc ekonomike v podobe nižších daní. Štát na to šiel úplne opačne, teda v podobe vyšších dávok a dôchodkov.

Za správny krok považujem zrušenie dane z prevodu nehnuteľností.

Veľa sa diskutovalo o nepodmienenej podpore ekonomiky štátu, napríklad pomocou nepodmieneného príjmu občanov (aby sa podporila spotreba a opätovne sa naštartovalo hospodárstvo). Súhlasíte, aby sa robili takéto opatrenia, alebo nie?

V Česku sa tejto témy chytili marxisti... Šialené! V rámci Európy sa o nepodmienenej pomoci diskutovalo hlavne v Nemecku. Niektorí jedinci zneužili situáciu, aby sa začalo hovoriť o téme, ktorú v iných krajinách úplne zavrhli, či už to bolo vo Fínsku, alebo Švajčiarsku. Verím, že ani v Nemecku sa tento typ pomoci nepodarí presadiť. Mohli by sa totiž rovno pripraviť na ďalšiu migračnú vlnu. Mnoho ľudí vo svete totiž hľadá krajinu, kde pečené holuby padajú rovno do úst. Navyše si myslím, že ani bohaté Nemecko by na takúto pomoc nemalo dostatok prostriedkov.

Záporné úrokové sadzby sú cesta do pekla

Kríza trvá už viac ako pol roka a je predpoklad, že sa tak rýchlo neskončí. Sú ešte k dispozícii nejaké dosiaľ nepoužité ekonomické stimuly, ktoré by sa mohli prejaviť naozaj pozitívne?

Mrzí ma, že som nezaznamenal žiadnu veľkú snahu o podporu ľudí, ktorí sú aktívni. Podporovaní sú len tí, ktorí nerobia vôbec nič. Výsledkom je nárast dlhov a zvýšená frustrácia tých, ktorí sa o niečo snažia. Preto by som podporil tých, ktorí pracujú, napríklad už spomenutým znížením daní.

Ktoré krajiny vás v boji s koronavírusom zaujali a čím?

Vlády vo všeobecnosti zareagovali hystericky. Na začiatku krízy zatvorili ekonomiky, nechali prepadnúť HDP, a teraz čakajú, ako to celé dopadne. Zaujali ma však opatrenia v dvoch krajinách – vo Švédsku a v Číne. Švédsko síce tiež trpí, ale klesá menej ako ostatné štáty. Česká aj slovenská ekonomika padajú dva kvartály za sebou, švédska len v jednom. V druhom kvartáli 2020 slovenská ekonomika poklesla o 12,1 %, švédska len o 7,7 %. No nie je to inšpiratívne?

Samostatnou kapitolou je Čína. Najprv veľmi trpela, ale teraz sa jej už naozaj darí. Jej HDP klesal len v prvom kvartáli, za celý rok 2020 však vzrastie. V iných vyspelých krajinách toto dnes skrátka neexistuje. Koronakríza pomohla Číne upevniť si postavenie v globálnej ekonomike.

Ako teda pomôcť ekonomike? Napríklad na Slovensku už nemôžeme znižovať úrokové sadzby, pretože ich máme tak nízko, že sa to už ani nedá. V Česku táto možnosť ešte existuje.

Myslím si, že sme sa dostali do bodu, keď je menová politika už neúčinná. Teória o nej hovorí ako o pasci na likviditu. Je pravda, že technicky ešte môžeme znížiť úrokové sadzby, podobne ako Európska centrálna banka, do záporných hodnôt. Podľa mňa je to však cesta do pekla. Záporné úrokové sadzby nie sú kompatibilné s kapitalizmom. Zničili by nám napríklad penzijné fondy.

Záporné úrokové sadzby nie sú kompatibilné s kapitalizmom.

Čo teda odporúčate?

V tejto chvíli vidím ako riešenie, ktoré však nie je prijateľné pre aktuálne populistické vlády, a to je pot a slzy. Ľudia musia prestať žiť z podpory a dotácií a začať pracovať. Musí prestať narastať dlh. Naopak, musíme začať s jeho znižovaním. Ľuďom sa musí oplatiť pracovať, preto musia klesnúť dane. Potrebné je tiež znížiť počet štátnych zamestnancov. Tým sa vrátime k normálnej trhovej ekonomike.

Je pre Českú republiku výhodou, že má v súčasnosti ešte stále lokálnu menu, respektíve je pre Slovenskú republiku nevýhodou, že u nás platí globálna mena euro?

Pozrime sa na čísla. Podľa Eurostatu má Slovensko v porovnaní s Českom viac než dvojnásobnú nezamestnanosť. V najhoršom tohtoročnom mesiaci, v apríli, sa podľa Reuters český priemysel prepadol o 35,2 %, kým slovenský o 42 %. Priemerný medziročný pokles za prvých sedem mesiacov tohto roku v Česku predstavuje 13,1 %, na Slovensku 15,5 %. V prvom kvartáli 2020 klesol český HDP o 2 %, slovenský o 3,7 %. V druhom kvartáli prepad v Česku predstavoval 10,9 %, na Slovensku 12,1 %. Keď sa pozriem na dlh, Eurostat v Česku konštatuje 32,8 % HDP, na Slovensku 49,3 % HDP. Dáta jasne ukazujú, že Slovensko s eurom zvláda koronakrízu horšie ako Česká republika s korunou.

Bez eura sme na tom v Česku o trochu lepšie

Znamená to teda, že ak by sa Slovensko držalo svojej pôvodnej meny, bolo by teraz na tom lepšie?

Vývoj v oboch krajinách je veľmi podobný a euro v tom nehrá žiadnu zásadnú úlohu. Ak by sme my prijali euro, naša situácia by sa dramaticky nezhoršila. Aj tak si však myslím, že bez eura sme na tom o trochu lepšie. Už od roku 2002 tvrdím, že euro v Česku nechcem, pokiaľ ho budú mať krajiny z juhu Európy. Neželám si totiž rovnakú menu, akú používajú štáty s obrovskými dlhmi. Taliansky dlh by mal v tomto roku dosiahnuť takmer 160 % a grécky by sa mal priblížiť až k neuveriteľným 200 %.

Neželám si rovnakú menu, akú používajú štáty s obrovskými dlhmi.

Experti sa predbiehajú v predpovediach, aký tvar písmena bude kopírovať táto kríza. Či to bude L, U, alebo V. Sú v hre ešte aj iné hlásky?

Počítam s tým, že ešte príde niekoľko menších vĺn nákazy. Preto som vždy odmietal víziu oživenia ekonomiky v tvare písmena V, teda pokiaľ sa pozeráme na medziročné hodnoty. Skôr to vidím na písmeno U. Koronakríza však nie je jediný negatívny faktor, ktorý má vplyv na svetovú ekonomiku. Spomeniem napríklad prezidentské voľby v USA a hroziacu právnu bitku o to, kto sa stane ich víťazom. Nejasnosti panujú okolo brexitu. Možno zostane bez dohody. Toto sú neekonomické riziká, ktoré sú ťažko merateľné, a ich vplyv je len ťažko odhadnuteľný.

Potrebujeme niečo iné ako automobilový priemysel

Podľa nedávneho vyjadrenia guvernéra Národnej banky Slovenska, prepad ekonomiky štátu by nemal byť taký dramatický, ako sa pôvodne očakávalo. Zároveň dodal, že zotavenie sa ekonomiky oproti starším prognózam pôjde pomalšie. Čo je podľa vás pre ekonomiku lepšie – rýchly a dramatický prepad s rýchlym návratom do normálu, alebo miernejší prepad s pomalším návratom späť?

Som priaznivec rýchlych kríz. Myslím si, že lepšie je trpieť veľa, ale krátko, ako trpieť menej, ale dlho.

Ekonomiky oboch našich štátov stoja a padajú na automobilovom priemysle. Cena práce na Slovensku ani v Česku však už nepatrí k najlacnejším. Navyše v čase koronakrízy sa závislosť našich ekonomík od krajín, kam tovar vyvážame, ukázala ako naozajstná slabina. Aké kroky je potrebné podniknúť, aby sme sa posilnili?

V minulosti sa u mnohých ekonomík ukázalo, že je nezdravé, keď sú veľmi úzko naviazané na jedno priemyselné odvetvie. Vždy, keď po nejakom čase prišiel útlm tohto odvetvia, ekonomika štátu upadla. To je aj náš prípad. Je pravdepodobné, že o približne 15 rokov budú autá „samoriaditeľné“ a „zdieľané“, a nebude ich treba toľko ako dnes. Preto by sme mali okamžite hľadať spôsob, ako odísť od tohto priemyslu k nejakému inému odvetviu. Potrebujeme niečo úplne nové. Perspektívne vnímam farmáciu a IT. Už žiadne sklady, montovne ani výroba s nízkou pridanou hodnotou. Ako príklad môžem spomenúť Dubaj, ktorý hľadal cestu od ropy a našiel ju v turistickom ruchu.

Už žiadne sklady, montovne ani výroba s nízkou pridanou hodnotou.

Trúfnete si predpovedať, kedy sa opäť dokážeme dostať na predkrízovú úroveň?

Bude dobré, ak sa nám to podarí do konca roku 2022. Pravdepodobnejšie to však vidím na rok 2023. Situáciu nesmieme dramatizovať. Keď sa pozriem na HDP v stálych cenách a po kvartáloch, česká ekonomika sa v druhom kvartáli 2020, teda v čase najhlbšieho prepadu a úplného vypnutia ekonomiky, vrátila len do druhej polovice roku 2015.

Každá kríza okrem negatívnych vplyvov prináša aj isté pozitíva. Čo pozitívne nám tu zanechá koronakríza?

Myslím si, že sme významne pohli s prechodom na online ekonomiku. Dlho sa hovorilo o tom, že sa možno raz bude dať vyučovať na diaľku. A v priebehu niekoľkých dní sa to stalo realitou. Podobné je to s celým e-commerce a prácou z home office. Zrazu nie je potrebné všade cestovať a chodiť osobne, tlačiť každý dokument zvlášť..., zrazu je viac času na rodinu.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.