Vik Maraj: Líder potrebuje odvahu hovoriť priamo a prestať predstierať, že všetkému rozumie (VIDEO)

Foto: Vik Maraj

Tento rok bol pre mnohých lídrov veľmi náročný. Čo sa pred nimi v tomto roku objavilo? Myslíme tým lídrov veľkých korporácií, s ktorými pracujete, ale tiež lídrov spoločenských alebo politických.

Myslím si, že politici, lídri korporácií aj riaditelia mimovládnych organizácií začali s pandémiou bojovať spôsobom, ktorým sa ľudia vyrovnávajú s každou hrozbou. Spoľahli sa na to, čo mali, na to všetko, čo vedeli. Stavili na minulosť s očakávaním, že ak sa jej budú držať, ak budú robiť to čo predtým, prekonajú zlé časy. Veľa lídrov operovalo a fungovalo tak ako v minulosti a používali spôsoby riadenia biznisu, ktoré sa počas pandémie COVID-19 ukázali ako nefunkčné. Preto tiež viaceré podniky túto fázu neprežili.

Tak funguje ľudský mozog. Hovorí nám: aj toto sa raz musí skončiť a potom sa vrátime do normálu. Nevyšlo to, pretože pandémia stále pokračuje a pokračuje. Lídri potom prešli cez rôzne štádiá – odstraňovali nadbytočnosti, nechali zamestnancov doma, prepúšťali, rozpredali svoje aktíva... a napriek tomu stále nezmizla. Takže klienti, s ktorými pracujem, sú už buď mimo podnikania, alebo takmer mimo podnikania... Zostali tí, ktorí prestali fungovať tak ako v minulosti. Tí, ktorí precitli a videli, že COVID-19 ich môže naštartovať a že musia stále inovovať svoje podnikanie.

Takže teraz vidím firmy, ktoré sa skutočne snažia pracovať novým spôsobom. Pokúsili sa zmeniť svoju kultúru, pokúsili sa nájsť nové trhy. Sami to nedokázali, takže veľa spoločností, tých inteligentných, prekračuje svoje limity a pracujú s novými konzultantmi, oslovujú inak mysliacich ľudí a ďalších kolegov z celkom iných priemyselných odvetví. Ak totiž dlho používate nejaký obchodný model, určitý spôsob myslenia, ktorý sa ukáže ako neproduktívny, chyby treba odstrániť. A potom dokážeme premýšľať nad inými možnosťami a spôsobmi myslenia.

Buďme otvorení a autentickí

Môžete to vysvetliť lepšie? Pretože za inovovanie sme pokladali technologické zmeny, ktoré už prebiehajú. Vidíme však, že nejde len o to. Čo presahujúce rámec technológií sa deje teraz?

Väčšina lídrov spoločností, s ktorými som spolupracoval ja alebo moji kolegovia, potrebujú  prestať predstierať. Treba povedať, že ľudské bytosti nadobúdajú potrebu chrániť sa. Deti ju nemajú. Keď ste dieťa, predstieranie je pre mozog tá najposlednejšia vec. Nemôžete ju ani pochopiť, ale naopak rodičia si prajú, aby ste vedeli predstierať. Dospelí, zvlášť vo vedúcich pozíciách, musia vyzerať, že zvládajú svoju úlohu, vyzerať, akoby mali víziu a kontrolu nad budúcnosťou. Aby predstierali, že vedia, kam smerujeme.

Máme začarovaný kruh, v ktorom je líder formovaný, rozvíjaný a trénovaný tak, aby sa presne tak správal. A zamestnanci sú zas školení očakávať, že im povedia, čo majú robiť. Ako keď očakávali od rodičov, aby im povedali, čo majú robiť. Išli do školy a tam im povedali, čo majú robiť. Potom idú do práce a povedia im, čo majú robiť. Stále sme teda posilňovali tento systém správania, model: Povedz mi, čo mám robiť.

Ten model však teraz prestáva fungovať...

Spoločnosti, ktoré sa z toho vymanili, začali najskôr hovoriť pravdu. Teda, že predstierajú, ako všetko zvládajú. Musíte byť veľký líder, aby ste nabrali odvahu a povedali: Celé mesiace počas pandémie COVID-19 som predstieral, že to zvládame a keď budeme pokračovať v tom, čo sme robili doteraz, zlepší sa to. Ale je tu bankrot a potrebujem pomoc, potrebujem vašu pomoc. To je pre väčšinu lídrov strašná vyhliadka, zhodiť fasádu predstierania.

COVID-19 nám dáva príležitosť byť ľudskejší. Tento rozhovor robím zo spálne, pretože ma manželka vyhodila z pracovne. Dáva to nám všetkým šancu byť človekom. Ale niektorí lídri nevyužili príležitosť byť človekom nielen na osobnej úrovni, ale ani v korporácii. Jedinečný autentický rozhovor o tom, ako predstierajú, dokáže priniesť lojalitu zamestnancov. Každý chce, aby ho viedla ľudská bytosť, nikto nechce robota. Niektorí vodcovia sú však stále robotmi.

Izolácia deformuje vzťahy

Ukazuje sa, že cesta z ťažkých čias pandémie COVID-19 je byť autentický. Posmeliť a zapojiť do toho zamestnancov je však ťažká úloha. Ako ju zvládnuť?

Jeden môj klient tu v Kanade vyrába zložité elektronické systémy, ktoré monitorujú tlak a teplotu vo veľkých továrňach na spracovanie ropy. Po jednom z našich sedení zavolal svojho obchodného partnera vo veľkej ropnej spoločnosti, ktorému predtým predal produkt. Povedal mu rovno, že sa mu nepáči, že začali spolupracovať so spoločnosťou, ktorú môj klient nepovažuje za férovú. Partner sa mu ospravedlnil a ocenil priame jednanie. Po čase môjmu klientovi človek z ropnej spoločnosti opäť zavolal a ponúkol mu obrovský kontrakt. Zistil totiž, že potrebuje okolo seba ľudí, ktorí veci hovoria tak, ako sú.

Čo ak to nie je rozhovor medzi dvoma partnermi alebo lídrami, ale napríklad medzi zamestnancom a vedúcim? Ako mám požiadať o zvýšenie platu? Ako byť v tomto autentický?

Ak ste zamestnanec a musíte hovoriť s nadriadeným, nie je to ľahké. Ľudia však strácajú toľko času premýšľaním, ako niekomu niečo povedať. Dospelý človek je vychovaný a sformovaný, ale pozrite sa na deti. Tie úprimne hovoria: Nepáči sa mi to, nechcem to, ale chcem toto. Dospelý skrýva, čo chce, lebo sa bojí odmietnutia. Napriek tomu skúste hovoriť s nadriadeným priamo. Aspoň nebudete ľutovať, že ste ho neoslovili. Hovoriť s niekým úprimne o tom, čo potrebujete, znamená aj považovať ho za schopného úprimnosť počuť a pochopiť.

Ľuďom chýba skutočný rozhovor, skutočná blízkosť. Pre izoláciu domáce násilie narástlo v Severnej Amerike o 24 % v Európe rovnako, stúpa aj počet samovrážd. Duševné zdravie ľudí upadá, ak ich vodcovia nie sú citliví, ak nie sú ľudskí. Skutoční lídri sú tí, ktorým na ľuďoch záleží a majú ich skutočne radi. Ale zamestnanec dnes iba vypĺňa tabuľky a je ako stroj. Títo ľudia však prestanú pracovať, alebo budú pracovať, ale bez angažovanosti, bez zápalu. Takýto prístup časom zanikne.

Menej súťaživosti a schopnosť podeliť sa nám pomôže

Aké sú v súčasnosti nové odvetvia? Aká je prognóza na ďalšie roky pre obchodné spoločnosti a možno aj samostatných podnikateľov?

Myslím si, že COVID-19 odhalil nedostatok kreativity, i keď niektoré spoločnosti ňou naozaj netrpeli. Veľkými víťazmi krízy sú poskytovatelia technologických riešení, ale aj také spoločnosti, u ktorých to nikto predtým nečakal. Firmy na výrobu bicyklov a nosičov bicyklov na autá, výrobcovia fitness náradia, toaletného papiera a chladničiek. Vidím spoločnosti, ktoré aj štyrikrát zvýšili svoje zisky, ale sú to jednotlivé firmy. Neexistuje však žiadny sektor, ktorý sa zrazu objavil a predtým tu nebol.

 Technologický sektor rástol aj predtým, nadpriemerne sa mu darilo a darí aj teraz. Presadzujú sa spoločnosti, ktoré sú ochotné byť autentické a idú nad rámec svojich starých paradigiem. Úplne prehrali letecké spoločnosti a nie je takmer žiadny spôsob, ako sa z toho môžu dostať inováciami. Paradoxne v 70. rokoch letecký priemysel zmenil svet podnikania. Čierne skrinky poskytli každému informácie, ako zlepšiť bezpečnosť. Ochota podeliť sa urobila z veľmi nebezpečného spôsobu dopravy jedno z najbezpečnejších odvetví. Ktorýkoľvek priemysel je schopný znovuobjaviť sám seba, ale počas izolácie nikto nespolupracuje. Zdieľať údaje je teraz skoro ako rúhanie.

Okrem snahy byť autentický, podeliť sa a menej v biznise súťažiť, aké je vaše odporúčanie pre lídrov, podniky, aj pre ľudí? Ako sa zmeniť a ako dosiahnutú inováciu posunúť ďalej?

Moje zhrnutie znie: musíš si začať robiť priateľov z nepriateľov. Mohol by som to povedať aj tak, že máme začať siahať za hranice svojej vlastnej identity. Spoznať nepriateľov a nájsť spôsob, ako otvoriť hru ďalším hráčom. Alebo sa budete držať minulosti. Ale podeliť sa, pretože práve tí inteligentní ľudia to robia, je ten najjednoduchší spôsob. Pracoval som ako konzultant v Českej republike a na Slovensku. Myslím si, že nie je náhoda, že Slovensko má prvú prezidentku, pretože pred niekoľkými rokmi to bolo prakticky nemožné. Vo vašom regióne je veľa nevyužitého duševného potenciálu.