Foto: Oles Cheresko

Slovensku sa črtá významná pomoc z Bruselu. Reč je o takmer 8 miliardách eur zo zdrojov Európskej únie. Na čo by podľa vás bolo najvhodnejšie použiť tieto prostriedky?

Tieto zdroje by sme mali investovať do troch pilierov. Jeden pilier bude zameraný na dlhy z minulosti, pretože na Slovensku máme obrovské environmentálne záťaže, ako napríklad Chemko Strážske či Žitný ostrov. Na odstránenie týchto a mnohých ďalších environmentálnych záťaží sú v súčasnosti potrebné stovky miliónov eur. 

Rovnako tak sú dôležité priority v sociálnej oblasti, najmä podpora vzdelávania, lepší prístup k zamestnaniu, skvalitnenie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Čakajú nás veľké reformy zdravotníctva, školstva a justície. A potom sa potrebujeme pozerať aj do budúcnosti a investovať do nových technológií, inovácií, do vedy, výskumu a digitalizácie štátu. 

„Štátna správa má 3-tisíc systémov informatizácie, ktoré však medzi sebou nekomunikujú.“

Nie sú toto všetko veci, do ktorých sme už v minulosti investovali nemálo prostriedkov a v súčasnosti by už mali fungovať? 

Zistili sme, že ročne do systémov informatizácie, a to len do údržby a prevádzky systémov, dávame 700 miliónov eur. Pritom však nie je jasné, ktoré systémy v štáte fungujú, kto ich používa, akú kvalitu dát potrebujú, či sú kvalitné a ako fungujú. Tých systémov je okolo 3-tisíc. Každý rezort si na svojom piesočku robí svoje vlastné systémy, ktoré medzi sebou navzájom nekomunikujú. 

Doteraz štát investoval bezhlavo podľa toho, ktoré ministerstvo malo práve pripravený projekt, aby sa mohli čo najrýchlejšie čerpať eurofondy a spúšťať obrovské verejné obstarávania. Na megalomanské plány treba zabudnúť.

V tejto súvislosti nás čaká neľahká úloha vyrovnať sa s desiatkami eurofondových IT projektov, ktoré nám na stole zanechala predošlá vláda. Aj preto som iniciovala audit, ktorý práve prebieha, aby sme oddelili prínosné a realizovateľné projekty od tých, ktoré by napáchali viac škôd ako úžitku.

Ako zabezpečíte, aby novoposkytnuté prostriedky z Európskej únie boli vynaložené efektívne?

Dôležitým kritériom, ktoré ovplyvňuje vnímanie verejnosti, je najmä jednoduché a transparentné riadenie fondov, ktoré prináša jasné a zrozumiteľné výsledky. V prvom rade preto chceme zjednodušiť implementáciu, čiže jeden operačný program, jeden riadiaci orgán. 

Ďalším opatrením bude „prioritizovanie“ oblastí, ktoré chceme podporiť pomocou eurofondov. Fondy EÚ by sa mali v novom programovom období viac prispôsobiť potrebám a požiadavkám v regiónoch, o časti fondov budú rozhodovať priamo regionálni aktéri prostredníctvom tzv. integrovaných územných investícií.

Tiež budeme posilňovať činnosť informačno-poradenských centier, aby sa zvýšilo povedomie o ponúkaných možnostiach podpory. 

„Sme závislí od automobilového priemyslu, a túto závislosť potrebujeme pretransformovať.“

Predchádzajúca otázka je zásadná aj preto, lebo pomoc Európskej únie je vlastne pôžička, ktorú bude potrebné splácať, a teda vrátiť. Zvládne to naša ekonomika? Nebude toto dedičstvo pre nasledujúcu generácia príliš ťaživé?

Keďže tieto peniaze budú splácať ďalšie generácie, musíme o nich rozhodnúť veľmi zodpovedne. Ak chceme Slovensko posunúť dopredu, mali by sme ich nasmerovať do nových technológií a odvetví. Sme závislí od automobilového priemyslu, a potrebujeme pretransformovať túto závislosť na niečo, čo do budúcnosti prinesie lepšie platené pracovné miesta, miesta s pridanou hodnotou, a naši občania budú mať vyššiu kvalitu života. 

Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej správe o stave republiky vyhlásila, citujem: „Zaostávame v kvalite verejnej správy, v kvalite verejných služieb, vo vzdelávaní i v digitalizácii.“ Nedá sa nesúhlasiť. Znie to ako výzva, na ktorú je potrebné zareagovať...

Je naozaj veľká škoda, že na prahu digitálnej transformácie a po 16 rokoch, keď Slovensko čerpá eurofondy aj na informatizáciu, stále platí, že opäť musíme najprv poriadne upratať a zbúrať staré schémy, a až potom sa môžeme pustiť do produktívnej práce.

Informatizácia, a najmä jej eurofondová časť, sa za posledné roky stala v prvom rade biznis modelom, ako parazitovať na štáte a dala možnosť vyrásť a zbohatnúť rôznym nečestným firmám. Naším cieľom je byť dobrým hospodárom a konečne priniesť občanom Slovenska fungujúci eGovernment. Naše ciele sú jasné – boj s korupciou, zvyšovanie transparentnosti, lepšie služby pre občanov a hodnota za peniaze.

Doterajšie štátne a veľakrát megalomanské nákupy IT sú synonymom korupcie, preto sme spustili boj s nekalými praktikami, plánujeme odkrývať dodávateľov a subdodávateľov a v štátnom IT nastaviť jasné pravidlá a transparentnosť.

„Najprv musíme upratať, zbúrať staré schémy a až potom sa môžeme pustiť do práce.“

Nie je tu riziko, že ak budeme európske peniaze opätovne chcieť investovať do projektov, do ktorých sme ich už nie veľmi úspešne investovali v minulosti, na čo nám EÚ môže povedať: nie, nie, takto to nefunguje? Máte pre tento prípad pripravený prípadný záložný plán?

Riziko je tu vždy, preto opäť zdôrazňujem, že dôležitým kritériom, ktoré ovplyvňuje vnímanie verejnosti, ale aj prístupu EÚ, je najmä jednoduché a transparentné riadenie fondov, ktoré prináša jasné a zrozumiteľné výsledky. 

Tohtoročná koronakríza ukázala, ako štát nie je pripravený na zvládanie kritických situácií. Naopak, súkromný sektor sa dokázal do online priestoru presunúť oveľa rýchlejšie. Ako dosiahnuť, aby bol štát podobne flexibilný ako súkromné firmy?

Pandémia odhalila, ako doposiaľ fungovali, či skôr nefungovali, v spoločnosti informačné a komunikačné technológie a aká je dostupnosť e-služieb. 

Pri elektronických službách štátu by malo platiť jednoduché pravidlo, aby k nim mal občan prístup vždy, všade a z akéhokoľvek zariadenia. Dnes nemáte problém čokoľvek vybaviť cez smartfón až do momentu, keď potrebujete komunikovať so štátom. V programovom vyhlásení sme sa preto zaviazali konečne splniť sľub, ktorý občania dostali ešte v roku 2016, a to zaviesť mobilné ID.

Služby robíme pre občanov, preto ich musíme vyvíjať na základe ich spätnej väzby. S ľuďmi musíme začať komunikovať, či to, čo pre nich štát v oblasti IT robí, budú vedieť používať, a hlavne, či to vôbec potrebujú a či im to uľahčuje život. Paralelne musíme naučiť aj úradníkov, aby vedeli využívať IT systémy a ich prínosy.

„Pri elektronických službách štátu by malo platiť, aby k nim mal občan prístup vždy, všade a z akéhokoľvek zariadenia.“

Na začiatku rozhovoru ste spomenuli prioritné línie investovania prostriedkov z pomoci od EÚ. Okrem digitalizácie sú to napríklad aj green technológie. Nie sú tieto odvetvia úzko prepojené, inak povedané, kto investuje do jednej oblasti, rozvíja zároveň aj druhú?

Investície budú veľkou príležitosťou pre slovenské firmy a startupy, ako aj pre podniky, ktoré musia byť pripravené investovať do zelenej a digitálnej budúcnosti, a to vrátane umelej inteligencie či superpočítačov.

Nové programové obdobie na roky 2021 – 2027, ako aj navrhovaný Plán obnovy Next generation EÚ budú pre Slovensko veľkou výzvou a zároveň jedinečnou príležitosťou, ako nastaviť efektívny, adresný a hlavne transparentný spôsob a mechanizmus čerpania finančných prostriedkov.

Ako by podľa vás vyzeral ideálny stav v štátnej správe, respektíve ekonomike štátu v súvislosti s digitalizáciou, ku ktorému sa budeme chcieť aspoň priblížiť?

Slovensko je síce malá krajina, ale žije tu nespočetné množstvo profesionálov a kvalitných ľudí. Tí v minulosti zrejme nemali záujem pracovať pre štát, pretože tu vládla obrovská korupcia. To sa však zmení, pretože pracovať v štátnej a verejnej správe už nemôže byť problém. 

Naďalej budem jasne odmietať tolerovanie akejkoľvek korupcie, aj preto na našom novom ministerstve plánujeme zriadiť protikorupčnú jednotku, kde občania budú môcť nahlasovať akékoľvek náznaky korupčného a netransparentného správania. Predstava ideálneho stavu sa naplní vtedy, keď sa nám spoločnými silami podarí vyčistiť štát od akýchkoľvek nekalých praktík. 

„Plánujeme zriadiť protikorupčnú jednotku, aby občania mohli nahlasovať aj náznaky korupčného správania.“

V digitalizácii štátnej správy nám patrí nelichotivé miesto medzi najhoršími krajinami v rámci EÚ. Nemyslíte si, že by si občania Slovenska zaslúžili viac? 

Digitalizáciu verejnej správy vnímam ako prioritnú domácu úlohu, ktorej splnenie si občania už roky zaslúžia. Nechceme, aby sa Slovensko v hodnotení Európskej komisie o digitálnej konkurencieschopnosti ešte viac prepadávalo. Aj preto chceme vytvoriť stratégiu a akčný plán na najbližšie štyri roky, aby sa postavenie našej krajiny v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti Európskej komisie výrazne zlepšilo.