Hľadaj

V. Masár: Euro je iná váhová kategória ako bola slovenská koruna. Vstup do eurozóny bol správny krok

Lídri Poslať

Eurozóna je projekt, ktorý má svoje problémy, no na Slovensku so vstupom do eurozóny panuje spokojnosť. Exguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) upozorňuje na to, že vstup do eurozóny je vo veľkej miere politické rozhodnutie. V rozhovore pre magazín Financial Report hovorí aj o dohodách, ktoré sa v rámci eurozóny nedodržiavajú.

image

Ako hodnotíte eurozónu ako celok?

Už v čase vstupu Slovenska a aj pri úvahách, či Slovensko vstúpi do eurozóny, prebehlo množstvo diskusií podložených fundovanými argumentmi, bola tu profesionálna snaha o zhodnotenie výhod a nevýhod opustenia suverénnej menovej politiky. Vtedy, keď sme vstupovali, výhody jednoznačne prevyšovali nad nevýhodami. Ja osobne som bol presvedčený, napriek mojim emóciám voči slovenskej korune, že to pre nás bol krok správnym smerom. Zároveň som presvedčený, že aj dnes, napriek turbulenciám, ktoré počas desiatich rokov vznikli, bol vstup do eurozóny perspektívnym rozhodnutím. Platí to aj napriek tomu, že niektoré problémy, ktoré sa objavili, by krajiny eurozóny možno efektívnejšie riešili v prípade, že by mali suverénnu menovú politiku.

 

Krajiny, ktoré do eurozóny zatiaľ nevstúpili, permanentne uvažujú nad tým, kedy nastane správny okamih pre vstup. Členstvo v eurozóne Slovensku prináša rôzne úspory transakčných nákladov, úspory sa objavujú pri úrokových nákladoch pri hedžingu a podobne. Zmiernila sa administratíva, to všetko sú pozitívne efekty. Treba to vnímať aj tak, že euro je mena, za ktorou stoja obrovské ekonomiky, čiže aj z tohto pohľadu je váha tejto meny úplne iná ako bola váha slovenskej koruny, za ktorou stála slovenská ekonomika.

 

V roku 2004 vstúpilo do EÚ spolu so Slovenskom ďalších deväť krajín, všetky sa zaviazali, že euro prijmú, nikto však neurčil, kedy sa tak má stať. Ako hodnotíte to, že krajiny euro prijať musia, ale vlastne nemusia?

Toto nie je jediná dohoda, ktorá sa dôsledne nedodržiava a nesleduje. Benevolentne sa pristupovalo k množstvu ďalších záväzkov, hoci podľa mňa by bolo ich dodržiavanie jednoznačne správne a dobré. Dobrým príkladom sú Maastrichtské kritériá. Ich nedodržiavanie napokon viedlo k niektorým problémom, ktoré eurozóna v uplynulých rokoch mala. Proces budovania EÚ je spojený s tým, že sa tolerantnejšie pristupuje k rôznym záväzkom a vyhláseniam.

 

„Maastrichtské kritériá nevnímam ako pravidlá, ktoré sa musia nevyhnutne dodržiavať. Fungujú skôr ako meradlá udržateľného rastu ekonomík, mal by ich dodržiavať každý, kto sa snaží o udržateľný rast.“

 

Slovensko do eurozóny v istom momente vstúpilo, všetky ostatné krajiny V4 sú zatiaľ mimo menovej únie. Čomu to pripisujete?

Svoju úlohu určite zohrala politická situácia v jednotlivých krajinách, nálady obyvateľstva a pozícia vedenia jednotlivých centrálnych bánk. Tieto tri meny si však nežijú samostatný život. Ak sa na ne pozriete bližšie, uvidíte obrovské previazanie s eurom, ktoré vychádza zo samotnej podstaty ekonomických vzťahov. 

 

Nie je to o dôvod viac, aby sa tieto krajiny do eurozóny viac ponáhľali?

Aj tieto krajiny určite analyzujú výhody a aj nevýhody vstupu, je to politicko-ekonomické rozhodnutie.

 

Čo považujete za najväčšiu nevýhodu vstupu do eurozóny?

Samozrejme, je to strata autonómie krajiny, pokiaľ ide o menovú politiku. Členské krajiny eurozóny strácajú možnosť riešiť niektoré makroekonomické problémy pomocou nástrojov menovej politiky. Predsa len je to tak, že krajina mohla, hoci len dočasne, ventilovať niektoré nerovnováhy. Na druhej strane, zo strednodobého a dlhodobého pohľadu je lepšie, že krajiny nemajú možnosť menovou politikou riešiť veci, ktoré spadajú do iných oblastí makroekonómie.

 

„Naozaj vážny problém eurozóny sú dlhy niektorých krajín. V súčasnosti vieme očakávať zvýšenie nákladov na obsluhu dlhu.“

 

Pri kríze, ktorá vznikla v Grécku, sa hovorilo o tom, že krajine by pomohlo, keby mala možnosť devalvovať svoju menu. To však nebolo možné, keďže krajina je v eurozóne. Súhlasíte s takýmto názorom?

Problematický bol už základný model fungovania gréckej ekonomiky. Táto krajina si vytvárala menej zdrojov, ako míňala, respektíve chcela míňať. Toto je systém fungovania, ktorý nie je dlhodobo udržateľný a v tomto prípade je úplne jedno, akú menu Gréci používajú. Keby Grécko aj prešlo na lokálnu menu, to napätie by tam aj tak pretrvávalo. Nemyslím si, že hlavný problém gréckej ekonomiky bolo samotné euro, samozrejme, tak to nebolo. Problémy Grécka by aj pri návrate k pôvodnej mene pretrvali, navyše by krajina mala problémy vyplývajúce z toho, že má enormne nestabilnú menu. Čiže odchod od eura by bolo krátkodobé kozmetické riešenie.

 

V čom vidíte najzásadnejšie súčasné problémy eurozóny?

Nemyslím si, že je na obzore nejaký nový problém, ktorý by sa v eurozóne rodil. Na druhej strane pretrvávajú niektoré problémy z minulosti. Za naozaj vážny problém považujem dlhy niektorých štátov, tento problém sa navyše bude zhoršovať vzhľadom na to, že sa dá v eurozóne očakávať nárast miery inflácie a taktiež zvyšovanie úrokových sadzieb. To povedie k tomu, že sa zvýšia náklady na takzvanú obsluhu týchto dlhov. Tieto dlhy, žiaľ, od roku 2008 neklesajú, dokonca v absolútnej hodnote v niektorých štátoch rastú.

 

Ako vnímate skutočnosť, že sú v eurozóne krajiny, ktoré nikdy nespĺňali Maastrichtské kritériá a na vstup do menovej únie im stačil predpokladaný pozitívny trend smerom k splneniu týchto kritérií?

Osobne som nikdy Maastrichtské kritériá nevnímal ako pravidlá, ktoré sa musia nevyhnutne dodržiavať len kvôli plneniu záväzkov. Môj pohľad je skôr taký, že tieto kritériá fungujú ako meradlá udržateľného rastu ekonomík. Je teda v záujme každej krajiny, aby ich dodržiavala, nemusíme sa teda na Maastrichtské kritériá dívať ako na nejakú povinnosť. Spĺňať Maastrichtské kritériá by malo byť snahou všetkých makroekonómov, ktorí sa snažia o udržateľný rast. Keď to niektoré krajiny nedodržiavajú, v konečnom dôsledku to je v ich neprospech, keďže tieto kritériá sú znakom zdravej ekonomiky.

 

Ekonomika, ktorá spĺňa Maastrichtské kritériá, sa dá prirovnať k človeku, ktorý má zdravú telesnú teplotu. Ak krajina kritériá neplní, je to v podstate zvýšenie telesnej teploty, teda signál, že niečo v organizme nie je v poriadku. To, že sa budeme ku krajinám, ktoré kritériá neplnia, správať zhovievavo ešte neznamená, že problémy zmiznú. My sa spoločne môžeme dohodnúť na tom, že horúčku napríklad 39 stupňov Celzia budeme považovať za nový štandard, to však neznamená, že sa náš pomerne vážny zdravotný problém v tom okamihu sám stratí.

 

 

Občas sa objavujú obavy o to, že eurozóna nemusí prežiť nasledujúcich desať rokov. Ako to vnímate vy?

Zo zásady optimisticky. Tento druh otázok si môžete položiť v súvislosti s akoukoľvek menou, akoukoľvek krajinou či nadnárodným zoskupením. Je nevyhnutné robiť všetko pre to, aby to bol úspešný projekt, lebo je to dobrý projekt. Ja dúfam, že eurozóna prežije viac ako ďalšie desaťročie.

 

Eurozóna teda podľa vás nemá kritickú slabinu, ktorá by viedla k jej kolapsu...

Problém sa môže objaviť kedykoľvek, no vždy je šanca riešiť ho. Ide skôr len o to, či sa mobilizujú sily na hľadanie riešenia. Problém nastane, ak prevážia sily, ktoré chcú ten projekt pochovať.

 

Na nadnárodnej úrovni sa stáva, že európske orgány váhajú s udelením sankcie za nedodržiavanie pravidiel napríklad zo strany veľkých ekonomík. Má podľa vás eurozóna vytvorené dostatočne silné inštitúcie na to, aby sa podarilo presadiť správne opatrenia v správnom čase?

Tu hovoríme o nikdy sa nekončiacich procesoch. Nikdy to nie je tak, že sa vytvoria konkrétne inštitúcie a konkrétne opatrenia, ktoré budú univerzálne fungovať. Vždy budú prichádzať turbulencie a rovnováha sa bude hľadať nanovo. Ak si dnes niekto myslí, že dnes niečo vyriešime a na ďalších dvesto rokov bude pokoj, nie je to tak.

 

Ktoré krajiny sú podľa vás na rade s prijatím eura? Ako je na tom Česká republika?

Odpoveď na túto otázku je zložitá, keďže ekonomiky EÚ, ktoré do eurozóny nepatria, sú z ekonomického a menového uhla pohľadu na vstup z veľkej časti pripravené. Navyše sú tieto krajiny veľmi silne naviazané na euro, majú teda už aj dnes veľmi silný vzťah. Načasovanie vstupu týchto krajín bude skôr vecou politického rozhodnutia. Nepôjde teda o dlhomesačnú či niekoľkoročnú prípravu z pohľadu menových kritérií.

 

Pokiaľ ide o Českú republiku, myslím si, že na vstup do eurozóny bola pripravená už v čase, keď sme tam vstupovali my. Vidím teda rozdiel skôr v politickom prístupe k tejto otázke. Váhanie Českej republiky môže ešte nejaký čas trvať, no po každých voľbách sa to môže zmeniť.

 

Vladimír Masár

Vladimír Masár je v súčasnosti prezidentom slovenskej kancelárie spoločnosti Deloitte. V bankovom a verejnom sektore pracoval takmer dvadsať rokov. Od júla 1993 do júla 1999 vykonával funkciu guvernéra Národnej banky Slovenska. Predtým pôsobil vo viacerých významných funkciách, ako napríklad tiež splnomocnenec vlády a predseda prípravného výboru na zriadenie Národnej banky Slovenska, štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky, prvý námestník ministra financií Slovenskej republiky.

 

Pôsobil aj v prvej súkromnej banke so zahraničnou účasťou pôsobiacou na Slovensku (Tatrabanka, a. s., Bratislava) a ako námestník riaditeľa najväčšej slovenskej komerčnej banky (Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava).

Zosúladíme vás s legislatívou o finančnom sprostredkovaní
Novela zákona č. 186/2009 Z.z. prináša až 100 zmien zákona, nové pravidlá a povinnosti.
Zostaňte aktualizovaní!

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
22.3.2019 Redakcia FinReport

Fľaše whisky zberateľským skvostom, jedna sa vydražila za milión libier

Hodnota zberateľských aktív sa v minulom roku zvýšila o 9 %, cena whisky stúpla o desiatky percent. Za uplynulých desať rokov sa hodnota ...

22.3.2019 Ján Beracka

Slováci chcú zrušenie drobných euromincí, prinesie to viac výhod ako nevýhod

Slováci majú menu euro radi, no obľúbenosť drobných medených mincí je naopak nízka. Slovenskí občania by privítali, keby sa zrušili ...

21.3.2019 Ján Beracka

Experti sú proti, no dôchodkový strop Slovákom stále hrozí

Napriek tomu, že Slovensko čelí nepriaznivému demografickému vývoju, slovenská vláda má ambíciu zastropovať vek odchodu do dôchodku. ...

21.3.2019 Redakcia FinReport

Hospodársky rast eurozóny by sa mal spomaliť

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny bude v tomto roku rásť pomalšie. Zvýšiť by sa mal o 1,1 %. Odhaduje to Európska centrálna banka (ECB). ...

20.3.2019 Redakcia FinReport

Slováci sa pri nákupoch na internete riadia emóciami

Slovenskí spotrebitelia nakupujú na internete impulzívne. Ukázal to prieskum E-shopper barometer, ktorý zostavila spoločnosť DPD ...

20.3.2019 Admiral Markets

Všetko o obchodovaní CFD

Online traderi väčšinou operujú s CFD kontraktmi. CFD je finančný inštrument, ktorý spolu s forexom je relatívne jednoduchý na pochopenie ...

25.2.2019 Ivana Brillová

Martin Petruľák: Niektorí finanční agenti majú stále pocit, že GDPR sa ich netýka. Mýlia sa

Nariadenie GDPR so sebou prinieslo veľa zmien. Tie sa snažia implementovať veľké i malé firmy, vrátane sprostredkovateľského trhu. Aké ...

18.2.2019 Ivana Brillová

Martin Reguli: Eurozóna nevie nájsť správny kompromis medzi tým, čo chcú ľudia a čo potrebuje ona

Slovensko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2009. Prešlo už 10 rokov, odkedy sme členmi tejto menovej únie. Ako sa zmenilo nielen Slovensko, ale ...

4.2.2019 Ján Beracka

L. Ilves: SR má na digitalizáciu viac peňazí ako malo Estónsko kedysi, celý proces musí aj inak vyzerať

„Estónsko úspešne digitalizuje, lebo občania vytvárajú spoločenský tlak a netolerujú nekvalitné riešenia,“ hovorí Luukas Ilves, ...

12.12.2018 Ján Beracka

A. Rajčány: Samotné kryptomeny sú v podstate bezcenné, no technológia blockchain má obrovský potenciál

Kryptomeny sú investičnou hviezdou minulého roka, no investori, ktorí nakupovali meny na konci minulého roka, sú v súčasnosti v strate. O ...

27.11.2018 Ján Beracka

J. Vonkomer: Agenti riešia pri adaptácii na nové pravidlá iné problémy ako banky a poisťovne, spoločné fóra vítame

„Pri každej novej legislatíve je kľúčové, aby sa regulátor obrazne posadil na stoličku sprostredkovateľa, aby si situáciu ...

6.11.2018 Redakcia FinReport

Natália Hučková vystúpi ako jeden zo spíkrov na konferencii Daily Web 2018

V súvislosti s pripravovanou konferenciou Daily Web 2018 sme sa rozhodli informovať o základných otázkach týkajúcich sa implementácie GDPR. ...

28.10.2018 Ján Beracka

J. Žáková: Tvrdenie, že poistná daň len nahrádza poistný odvod, je zavádzanie

Zástupcovia poisťovní veľmi hlasno bojovali proti poistnej dani, tá sa však od roku 2019 stane realitou. Okrem toho zanikne odvod z ...

23.10.2018 Ján Beracka

L. Husár: Úverové opatrenia NBS sú správne, nie je pravda, že mladí ľudia sa k úverom nedostanú

Na trhu s úvermi na Slovensku je už niekoľko rokov rušno. Dobrá ekonomická situácia a aj legislatíva a nízke úrokové sadzby podporujú ...

24.9.2018 Ivana Brillová

Lucia Šicková: Ľudia z praxe majú obmedzený prístup do škôl, práca popri škole je dôležitá

„Z viacerých vysokých škôl sa nás pýtajú, či by niektorí naši zamestnanci nechceli ísť učiť na školy. To však samotný systém ...

20.9.2018 Ivana Brillová

Ján Anguš: Podnikatelia sú pre štát nepriateľmi, podmienky na podnikanie sú zložité

Človek, ktorý začína podnikať, má veľký problém s tým, ako to má urobiť. Nemá totiž jasný návod. K tomu sa pridáva aj ...

9.7.2018 Ivana Brillová

Róbert Chovanculiak: Zdieľaná ekonomika by pomohla rozvoju východného Slovenska, je tam potenciál

Zdieľaná ekonomika v súčasnosti nie je v právnych poriadkoch mnohých štátov dostatočne ukotvená, preto vznikajú mnohé rozpory. O tom, ...

29.6.2018 Ján Beracka

Mikko Annala: Základný príjem je ako chlieb, ak si ho chcete natrieť, musíte pracovať

Miko Annala pomáhal fínskej vláde pripravovať experiment so základným príjmom, ktorý sa na konci tohto roku po dvoch rokoch skončí. Podľa ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení