Turecko sužujú ničivé následky zemetrasenia aj ekonomické experimenty prezidenta Erdogana

Foto: Shutterstock

fb_share

Rozhodne ekonomika

Tragické zemetrasenie, ktoré vojde do tureckej histórie ako jedno z najničivejších, sa udialo v roku, ktorý je sám osebe považovaný za historický míľnik. V októbri 2023 si totiž Turci pripomenú sto rokov od založenia modernej Tureckej republiky Kemalom Attaturkom.

Ešte predtým v máji však budú obyvatelia krajiny rozhodovať o tom, či sa prezident Recep Tayyip Erdogan udrží pri moci viac než dve desaťročia. Experti aj médiá sa zhodujú, že hlasovanie o prezidentovi je významnou križovatkou, na ktorej Turci teraz stoja. O mnohom, podľa nich, rozhodne práve ekonomika.

Voľby zamiešajú karty

Expertka z Euractivu Lucia Yarrová pre Finreport vysvetľuje: „Situácia po zemetrasení v Turecku bude z ekonomického hľadiska veľmi problematická a pre krajinu bude predstavovať veľkú výzvu. Tá totiž čelí obrovskej inflácii. Minulý rok dosiahla až 80 %, a začiatkom tohto roka bola stále na úrovni 60 %.“

Podľa jej slov situácia v krajine z ekonomického hľadiska bola už dosť vážna aj pred touto prírodnou katastrofou. Teraz, keďže ide o obrovské územie až desiatich zasiahnutých regiónov, kde žije viac ako 13 a pol milióna obyvateľov, to bude naozaj veľká výzva. Parlamentné a prezidentské voľby môžu v mnohom zamiešať karty.

Príliš vysoká inflácia

Inflácia v Turecku sa v októbri 2022 vyšplhala na 24-ročné 85-percentné maximum. Zvýšili sa náklady na potraviny, pohonné látky aj na nájomné. Podľa poradenskej spoločnosti Endeksa ceny nehnuteľností v Istanbule za uplynulý rok stúpli až o 241 %.

Pre súčasnú situáciu sa medzi verejnosťou ujal aj názov erdonomika podľa hlavy štátu Erdogana.  Prezident bol ešte donedávna presvedčený, že najlepším liekom na vyliečenie chorého hospodárstva sú lacné peniaze. Časopis Economist v tejto súvislosti pripomína, že takáto teória je medzi ekonómami populárna asi ako alchýmia medzi vedcami.

Prezident Erdogan však napriek tomu urobil z teórie realitu. A tak kým väčšina centrálnych bánk sa snažila znížiť infláciu zvyšovaním úrokových sadzieb, Ankara išla presne opačným smerom a svoju kľúčovú úrokovú sadzbu znížila o celých desať percentuálnych bodov na 9 %.

Odlev investorov z krajiny

Prílev problémov v krajine spôsobuje odlev západných investorov. Časť z nich sa stiahla a časť sa Turecku úplne vyhýba. Vysvetľujú to nielen nepredvídateľnou menovou politikou, ale aj obavami z ohýbania právneho štátu a korupcie.

Ankara sa preto rozhodla staviť na nových partnerov. Napríklad miestna centrálna banka uzavrela menové swapy v hodnote 28 miliárd dolárov s Čínou, Katarom, Južnou Kóreou a Spojenými arabskými emirátmi. Turecko síce inváziu Moskvy na Ukrajinu odsúdilo, zároveň však prijalo od Kremľa financie na výstavbu jadrovej elektrárne dcérskou spoločnosťou Rosatom. Konečná bilancia však napriek tomu hovorí jasne, že pokles investícií trvá.

Ilustruje to napríklad obchodovanie v Londýne. Kým v roku 2018 bolo v objeme 56 miliárd dolárov, v súčasnosti je to o 10 miliárd menej. Pokiaľ ide o držbu štátnych dlhopisov, tá klesla na menej ako 1 % z 20 % v roku 2017. Momentálne majú zahraniční vlastníci len 30 % akciového trhu v porovnaní so 65 % pred piatimi rokmi.

Odchádzajú najmä vzdelaní ľudia

V prospech tureckej ekonomiky by mohla hrať demografia. Podľa portálu Politico môže do roku 2040  počet obyvateľov dosiahnuť 100 miliónov. Na druhej strane však stále pokračuje ich odlev, ktorý sa týka najmä vzdelaných Turkov.

Predvlani odišlo z krajiny najmenej 30-tisíc softvérových vývojárov a 1 400 lekárov. Prieskum z minulého leta ukázal, že 82 % Turkov vo veku 17 až 30 rokov by do zahraničia odišlo, ak by na to mali prostriedky.

Geopolitický hráč

Prezident Erdogan sa snaží využiť strategickú polohu krajiny a nie je mu cudzia ani hra na dve strany. Médiá pripomínajú najmä skutočnosť, že zatiaľ čo Kyjev zásobuje bezpilotnými dronmi, obchod s Moskvou strojnásobil.

Medzitým sa ujal úlohy diplomatického sprostredkovateľa, ktorý úspešne vyrokoval uvoľnenie dodávok obilia z Ukrajiny do krajín tretieho sveta, ale aj vydanie zajatcov z Azovstalu. Od Ruska získal zelenú pre svoje aktivity voči Kurdom v Sýrii, Európsku úniu zase drží v šachu vďaka dohode o migrantoch. Od Bruselu totiž dostáva peniaze za to, že zostanú na jeho území.

To mu však nebráni, aby ich v nepravidelných vlnách nepúšťal ďalej po takzvanej balkánskej trase do Európskej únie. Kritike čelil aj za spoluprácu s extrémistami z organizácie Islamský štát, keďže boli jeho spojencami proti režimu sýrskeho prezidenta Bašara Asada, ktorý je, mimochodom, spojencom Moskvy.