Trump 2.0 prináša zmeny v USA aj svetovej ekonomike

Foto: Shutterstock

Návrat do Bieleho domu

Donald John Trump sa oficiálne stáva americkým prezidentom. Jeho inauguráciu spolu s viceprezidentom Jamesom Davidom Vanceom naživo sledovalo podľa predbežných odhadov okolo 200-tisíc ľudí. Trump aj Vance výnimočne nezložili prísahu vonku na pódiu pred Kapitolom, ale vnútri budovy kvôli zhoršenému počasiu. Naposledy takto prebiehala inaugurácia Ronalda Reagana v roku 1985.

Trumpovi tak už nič nestojí v ceste a republikánske prevalcovanie Kongresu USA mu poskytuje jedinečnú pozíciu na rýchlu realizáciu svojej politickej a ekonomickej agendy. Jeho volebné sľuby boli mimoriadne široké a mnohé z nich môžu spôsobiť dramatické zmeny v americkej aj svetovej ekonomike.

Trump sa netajil tým, že niektoré prijme hneď v najbližších dňoch. Ešte pred zasvätením do úradu spomínal zoznam približne stovky výkonných opatrení, ktoré plánuje zaviesť v momente, keď zasadne za stôl v Oválnej pracovni.

Plošné clá pre všetkých?

Jednou z najdiskutovanejších tém Trumpovej politiky budú s určitosťou clá a tarify. Počas predvolebnej kampane opakovane zdôrazňoval potrebu ochrany amerického priemyslu a zamestnanosti práve prostredníctvom ciel.

Medzi jeho návrhmi sa objavilo zavedenie 10 % cla na tovar z Kanady a až 60 % cla na tovar z Číny. Mexiko by pritom mohlo utrpieť najväčšie škody, keďže Trump neváhal pohroziť zavedením až 200 % cla na určité produkty, vrátane mexických automobilových dielov. „Tarifa je najkrajšie slovo v slovníku,“ vyhlásil minulý mesiac na zhromaždení v Chicagu.

Trump tiež naznačil, že plánuje zaviesť aj takzvané „univerzálne clo“ vo výške 10 % na všetok dovoz do USA. Zavedenie takéhoto cla nemá v novodobej histórii obdobu a jeho vplyv na svetovú ekonomiku by bol značný. Svetová banka vypočítala, že 10-percentné zvýšenie amerických ciel na dovoz z každej krajiny by znížilo globálny ekonomický rast o 0,2 %, ak by krajiny neprijali odvetné opatrenia. Ak by to urobili, svetová ekonomika by spomalila ešte viac.

Podľa Sébastiena Jeana, profesora ekonómie na univerzite CNAM v Paríži, by však plošné clá nevyhnutne zvýšili ceny pre spotrebiteľov. Tento efekt by pocítili predovšetkým americké domácnosti. Štúdia odhadla, že návrat k zníženiu daní z roku 2017 spolu s novými clami by mohol znížiť príjmy chudobnejších Američanov až o 3,5 %. Pre typickú domácnosť zo strednej príjmovej triedy by to znamenalo ročné zvýšenie nákladov o 1 700 dolárov.

Vráti sa obchodná vojna?

Hoci Trumpov prístup k clám môže byť skôr východiskovým bodom na rokovania, ako sme videli počas jeho prvej administratívy, krajiny ako Čína by na takéto opatrenia určite odpovedali odvetnými krokmi. Čínsky vodca Si Ťin-pching varoval Spojené štáty pred opätovným spustením obchodnej vojny a povedal, že v nej „nebudú žiadni víťazi“. Peking je podľa neho pripravený brániť ekonomické záujmy krajiny.

Je to zrejmé z krokov, ktoré čínska vláda prijala počas posledného roka. Podľa vyjadrení viacerých analytikov Číňania dopredu počítali s možným Trumpovým zvolením a zaviedli celý rad zákonov ohľadne exportu, investičných obmedzení a regulácií. Podľa pravidla „najlepšia obrana je útok“ začala Čína testovať, čo si môže voči USA dovoliť, ešte pred Trumpovou inauguráciou.

Koncom roka 2024 zablokovala vývoz minerálov používaných na výrobu čipov do USA, stlačila dodávateľský reťazec pre drony vyrobené v USA a spustila protimonopolné vyšetrovanie spoločnosti Nvidia. Je zrejmé, že prijatím takýchto krokov Peking preveruje svoje schopnosti a vytvára budúce žetóny na vyjednávanie s Trumpom.

USA budú čeliť deficitu

Ak by sme sa pozreli na americkú ekonomiku, Trumpova agenda zahŕňa najmä rozsiahle znižovanie daní, čo by malo stimulovať domáce investície a spotrebu. Konkrétne chce znížiť daň z príjmu právnických osôb z 21 % na 15 %. V rozhovore pre Fox News povedal: „Znížil som firemnú daň na 21 %. Teraz by som ju rád znížil na 15 %. Tvrdí, že zníženie by stimulovalo rast pracovných miest, najmä pre malé podniky.

Trh práce by však, naopak, mohol byť postihnutý ďalším obľúbeným Trumpovým plánom, ktorým je deportácia miliónov nelegálnych migrantov. Hoci by tento krok mohol zvýšiť dopyt po domácej pracovnej sile, zároveň môže spôsobiť nedostatok pracovnej sily v sektoroch, ktoré závisia od lacnejších zahraničných pracovníkov. Tým by sa mohli zvýšiť náklady na prácu, čo môže prispieť k inflácii.

Znižovanie daní a oslabenie trhu práce by navyše mohlo zhoršiť deficit a dlh verejnej správy USA, ktorý sa už teraz nachádza na historicky najvyššej úrovni. V piatok pred inauguráciou rozpočtoví analytici Kongresu zistili, že rozdiel medzi tým, čo Washington míňa a inkasuje, dosiahol v minulom roku výšku 2 bilióny dolárov. Naakumulovaný dlh krajiny tak dnes predstavuje až 36 biliónov dolárov s tým, že ak bude rásť rovnakým tempom do roku 2035, dosiahne výšku 52 biliónov dolárov.

S Elonom Muskom vo vláde

Hrozivú fiškálnu situáciu plánuje Trump vyriešiť najmä škrtmi v štátnom rozpočte – konkrétne vo financovaní vládnych inštitúcií a agentúr. Počas prvého mesiaca plánuje vytvoriť Ministerstvo pre vládne výdavky, ktoré má podľa neho bojovať proti „plytvaniu“.

Ministerstvo má viesť známy miliardár Elon Musk spolu s dlhodobým Trumpovým podporovateľom, podnikateľom Vivekom Ramaswamym. Podľa Muska je možné škrtmi vo vláde ušetriť viac ako 2 bilióny dolárov – čiže približne tretinu ročného rozpočtu americkej federálnej vlády. Toto šetrenie bude s určitosťou zahŕňať zníženie federálnych výdavkov, hromadné prepúšťanie a úplné zatvorenie niektorých agentúr.

„Federálna byrokracia predstavuje existenčnú hrozbu pre našu republiku,“ uviedli Musk a Ramaswamy v rozhovore pre Wall Street Journal. „Na rozdiel od vládnych komisií alebo poradných výborov nebudeme len písať správy alebo strihať pásky. Znížime náklady.“

Vplyv na finančné trhy

Aj napriek tomu, že sa budeme musieť počas Trumpovej administratívy pripraviť na výraznú volatilitu, akciové trhy od jeho zvolenia rástli. Zmienené zníženie podnikateľskej dane výrazne stimulovalo väčšinu amerických spoločností, ktorých akcie rástli od konca novembra prakticky bez prestávky.

Trump sa bude svojimi rozhodnutiami snažiť zopakovať úspešné štvorročné obdobie pre akciové trhy, ktoré dosiahol počas svojej prvej vlády. Počas nej, aj napriek clám, tarifám a celkovej neistote voči náhlym vyhláseniam Trumpa, si dokázal index S&P 500 polepšiť o 67 %, Dow Jones o 56 % a technologický NASDAQ dokonca o 138 %. Na porovnanie, počas administratívy Joa Bidena narástol index S&P 500 o 55 %, Dow Jones o 56 % a NASDAQ o 46 %.

Podľa analytika XTB Mareka Nemkyho by sa najviac malo dariť „sektoru technologicko-priemyselných firiem spojených s obranným sektorom a veľkým konglomerátom. Patria sem nielen dodávatelia obranného priemyslu, ale aj celé „zoskupenia spoločností“ zapojené do vojensko-priemyselného komplexu a infraštruktúry.

Sektor alternatívnych energií bude, naopak, čeliť tlaku. Trump sa netají snahou zrušiť Bidenovu politiku obnoviteľných zdrojov a vrátiť sa k fosílnym palivám. Nový prístup k energetike zahŕňa tiež podporu ropných projektov a rozširovanie produkcie bridlicového plynu. Akcie zelených spoločností tak s najväčšou pravdepodobnosťou zažijú výrazný pokles.