Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Trojica ekonómov dostala Nobelovu cenu za svoju prácu o vplyve kríz na bezpečnosť bánk

Dominik Horváth Lídri
SK
EN
Poslať

Nobelovu cenu za ekonómiu si v tomto roku rozdelili traja laureáti. Výhercami sú Ben S. Bernanke, bývalý predseda amerického Federálneho rezervného systému (FED) a dvaja akademici Douglas W. Diamond a Philip H. Dybvig. Ekonómovia dostali cenu za výskum, s ktorým začali ešte v 80. rokoch minulého storočia.

image

Foto: The Nobel Prize

Vo svojej práci sa ponorili do rôznych aspektov bankového systému. Okrem iného dokázali vysvetliť, čo spôsobuje zraniteľnosť bánk a ich nestabilitu, prečo sa finančné krízy predlžujú a ako by sa vo svetle týchto rizík mohol bankový systém stať bezpečnejším.

Kto sú výhercovia ceny

Meno prvého z výhercov tohtoročnej Nobelovej ceny je dnes vo finančnom svete už takpovediac legendou. Ben S. Bernanke (68) bol šéfom FED v rokoch 2006 až 2014, keď viedol americkú centrálnu banku a reagoval na kolaps finančného systému a následnú hlbokú globálnu hospodársku krízu v roku 2008.

Bol to práve Bernanke, kto rozhodol o tom, aby FED znížil kľúčové úrokové sadzby k nule a bol priekopníkom v používaní kvantitatívneho uvoľňovania v snahe zabrániť tomu, aby sa kríza v roku 2008 zmenila na zopakovanie veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov 20. storočia. Dnes Bernanke učí na Brookingsovom inštitúte vo Washingtone.

Ďalšími dvoma laureátmi sú profesori ekonómie – Douglas W. Diamond (68) z Chicagskej univerzity a Philip H. Dybvig (67) z Washingtonskej univerzity v St. Louis, ktorí vytvorili model, ktorý dnes predstavuje základ modernej bankovej regulácie.

„Výsledky výskumu troch ekonómov sa navzájom posilňujú,“ uviedol Nobelov výbor vo svojich podkladových dokumentoch o cene a dodal: „Spoločne ponúkajú dôležité poznatky o prospešnej úlohe, ktorú banky zohrávajú v ekonomike, ale aj o tom, ako ich zraniteľnosť môže viesť k ničivým finančným krízam.“

„Nobelova“ cena za ekonómiu

Nobelova cena za ekonómiu v skutočnosti nie je klasickou Nobelovou cenou. Je to cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. S ostatnými Nobelovými cenami má spoločné akurát spojenie so zakladateľovým menom, no nejde o jednu z cien, ktoré ustanovil vo svojom testamente v roku 1895. Túto cenu zaviedla Švédska ríšska banka až v roku 1968 pri 300. výročí svojho založenia, keď prostredníctvom daru prispela Nobelovej nadácii. Cena sa však spravuje spolu s Nobelovými cenami a laureáti sú vyhlásení za laureátov Nobelovej ceny, pričom si cenu preberajú na rovnakom ceremoniáli. Súčasťou ceny je zlatá medaila a finančná odmena vo výške 10 miliónov švédskych korún (približne 1 milión eur), ktorá sa bude tento rok deliť medzi troch výhercov.

Odborník na krízy

Nobelov výbor sa rozhodol udeliť cenu za raný výskum ekonómom, vrátane vplyvnej práce Bernankeho z roku 1983, ktorá vysvetlila, ako môže krach bánk spôsobiť finančnú krízu a nie byť len jej dôsledkom. Hoci sa Nobelova cena zvyčajne udeľuje akademikom a nie politikom, Bernanke bol v akademických kruhoch všeobecne známy už pred svojím pôsobením vo FEDe práve za svoj výskum veľkej hospodárskej krízy.

Podľa tlačovej správy výboru jeho výskum položil základy súčasného chápania postavenia bánk vo svete a našiel odpovede na niekoľko zásadných otázok o bankách: „Ak bankový kolaps môže spôsobiť toľko škôd, dokázali by sme fungovať aj bez nich? Musia byť banky také nestabilné? Ako môže spoločnosť zlepšiť stabilitu bankového systému? Prečo následky bankovej krízy trvajú tak dlho?

Hlavnou hypotézou Bernankeho práce je konflikt – v prípade nečakaných výdavkov chcú mať  sporitelia okamžitý prístup k svojim peniazom. Na druhej strane dlžníci, ktorí v banke čerpajú úver, potrebujú vedieť, že nebudú nútení predčasne splatiť svoje pôžičky. Tieto situácie predstavujú základný problém, ktorý spôsobuje, že banky sú voči otrasom zraniteľné.

Nočná mora každého bankára

Najdôležitejším faktorom nestability je podľa Bernankeho výskumu existencia takzvaného behu na banku (bank run). Ide o situáciu, pri ktorej klienti stratia dôveru v banku, pretože si myslia, že je alebo sa čoskoro stane insolventnou a začnú hromadne vyberať svoje vklady.

Beh vyvolaný nesprávnymi informáciami môže viesť k bankrotu aj dovtedy bezproblémovej banky, pretože žiaden finančný dom nikdy nemôže vyplatiť všetky vklady naraz. Práve kvôli existencii tohto fenoménu je bankový systém považovaný za nestabilný a je len v rukách štátu, aby zastával post veriteľa poslednej inštancie.

„Prostredníctvom štatistickej analýzy a výskumu historických prameňov Bernanke ukázal, akú rozhodujúcu úlohu zohrali zlyhávajúce banky v globálnej depresii v 30. rokoch minulého storočia počas najhoršej hospodárskej krízy v modernej histórii. Okrem toho jeho analýza ukázala, prečo boli behy na banky hlavným dôvodom toho, že táto kríza bola taká dlhá a vážna,“ uvádza sa v správe akadémie. Aj vďaka tomuto výskumu je dnes oveľa lepšie pochopiteľná dôležitosť dobre fungujúcej bankovej regulácie.

Položili základ bankovej regulácie

Diamond aj Dybvig boli ocenení za svoju ranú tvorbu z roku 1983, v ktorej písali o rizikách spojených s transformáciou splatnosti, teda o procese, v ktorom banky menia krátkodobé pôžičky na dlhodobé. Ukázali, ako takýto proces môže banky vystaviť náhlym a panickým výberom zo strany klientov, ak neexistuje poistenie vkladov alebo iná ich ochrana.

Spolupracovali tiež na vývoji teoretických modelov vysvetľujúcich, prečo banky existujú a ako sú kvôli svojej úlohe v spoločnosti zraniteľnými voči fámam o ich blížiacom sa kolapse, a ako môže spoločnosť túto zraniteľnosť znížiť. „Tieto poznatky tvoria základ modernej bankovej regulácie,“ uvádza akadémia.

Model zachytáva centrálne mechanizmy bankovníctva, ako aj jeho slabé stránky. Je založený na predpoklade, že domácnosti si ušetria časť svojich príjmov a zároveň potrebujú mať možnosť vybrať si svoje peniaze, kedykoľvek si to želajú. To, že sa to nedeje v každej domácnosti súčasne, umožňuje investovať peniaze do projektov, ktoré potrebujú financovanie. Tvrdia preto, že banky sa javia ako prirodzení sprostredkovatelia, ktorí pomáhajú spoločnosti pri prelievaní likvidity zo strany, ktorá ju v danom momente nepotrebuje, na stranu, ktorá ju potrebuje.

„Výskum zostáva jedným z najjasnejších a najkrajších článkov v modernej ekonómii,“ povedal ekonóm z Harvardskej univerzity Kenneth Rogoff pre portál New York Times.

Vplyv na aktuálnu nepriaznivú ekonomickú situáciu

Možno to nie je náhoda, že práve tento rok vyhral Nobelovu cenu výskum o krízach. Vojna na Ukrajine, inflácia a energetická kríza spôsobujú, že akciové trhy zažívajú od začiatku roka 2022 mimoriadne turbulentné obdobie. Hoci k finančnej kríze podľa oficiálnej definície v tomto roku zatiaľ nedošlo, viaceré svetové ekonomiky už teraz čelia recesii, pričom vyriešenie a zlepšenie aktuálnej situácie zostáva v nedohľadne.

Nikdy neviete, čo sa napokon stane

Práve to, ako vidia dnešnú nestabilitu laureáti a odborníci na krízy, bolo jednou z kľúčových tém na tlačovej konferencii po odovzdávaní Nobelovej ceny za ekonómiu. Diamond povedal, že svet je teraz lepšie pripravený na akékoľvek finančné otrasy ako počas finančnej krízy v roku 2008, pretože „nedávne spomienky na túto krízu a regulačné zlepšenia spôsobili, že je bankový systém menej zraniteľný“.

Na otázku, či má dnes vzhľadom na nedávne turbulencie nejaké varovania pre banky a vlády, vyhlásil, že finančná kríza nastane, keď ľudia začnú strácať dôveru v stabilitu systému.

„V obdobiach, keď sa veci dejú neočakávane, napríklad pri rýchlorastúcich nominálnych úrokových sadzbách na celom svete, je zrejmé, že to v systéme vyvolá obavy,“ uviedol ďalej a dodal: „Najlepšou radou je byť pripravený, a uistiť sa, že vaša časť bankového sektora je vnímaná ako zdravá, a na zmeny v menovej politike reaguje uváženým a transparentným spôsobom.

Bernanke zase dostal otázku, ako sa ich výskum vzťahuje na súčasnú situáciu. „Určite nie sme v rovnakej situácii, ako sme boli pred 14 rokmi,“ povedal o stave finančného systému v USA. „Napriek tomu jednou z lekcií môjho života je, že nikdy neviete, čo sa napokon stane,“ uviedol na záver. Tretí laureát Nobelovej ceny P. H. Dybvig sa na konferencii nezúčastnil.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
5.2.2023 Redakcia FinReport

Dve tretiny bánk v strednej a východnej Európe sa zameriavajú na udržateľné financovanie nehnuteľností

Udržateľné ESG stratégie pre sektor financovania komerčných nehnuteľností majú v regióne strednej a východnej Európy (CEE) už dve ...

5.2.2023 Redakcia FinReport

Firmy čaká ďalší tvrdý rok, postpandemická eufória neprichádza

Na rozdiel od vlaňajších nádejí, keď sa aspoň začiatok roku niesol v znamení eufórie po ochabnutí pandémie koronavírusu, sú ...

4.2.2023 Redakcia FinReport

ECB: Používanie hotovostných transakcií klesá, dopyt po digitálnych platbách stúpa

Hotovosť je stále najčastejšie používaným platobným prostriedkom na predajných miestach v rámci krajín eurozóny. Jej podiel však podľa ...

4.2.2023 Redakcia FinReport

Slovensko je po Francúzsku najviac závislou krajinou EÚ od jadrovej energie

V roku 2021 vyrobilo 13 členských štátov Európskej únie 731 701 gigawatthodín (GWh) elektriny v jadrových elektrárňach. V porovnaní s ...

3.2.2023 Redakcia FinReport

Novým vedúcim pobočky poisťovne Generali na Slovensku sa stal Pavol Pitoňák

Vo vedení poisťovne Generali na Slovensku nastanú zmeny. Novým vedúcim pobočky poisťovne na Slovensku sa od 1. marca 2023 stane Pavol ...

3.2.2023 Roland Régely

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sa posúva, poslanci ho prerokujú v marci

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) v septembri minulého roku navrhol zvýšiť osobitný odvod z podnikania pre ...

3.2.2023 Redakcia FinReport

Peter Kažimír: Pri krotení inflačnej beštie sme sa s úrokovými sadzbami zatiaľ nedostali na vrchol

Európska centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 3 %, čo je najviac za posledných 15 rokov. Očakáva sa, že týmto ...

3.2.2023 Redakcia FinReport

Zamestnávatelia môžu po novom zamestnávať cudzincov v nedostatkových povolaniach jednoduchšie

Slovensko dlhodobo eviduje množstvo profesií s nedostatočným dopytom zo strany domáceho obyvateľstva. Ústredie práce, sociálnych vecí a ...

2.2.2023 Redakcia FinReport

Gautam Adani: Za dva roky rozprávkovo zbohatol, no počas posledného týždňa prišiel o 100 miliárd dolárov

V októbri minulého roku sme priniesli informáciu o tom, že dovtedy takmer neznámy indický podnikateľ a obchodník Gautam Adani rozprávkovo ...

1.2.2023 Redakcia FinReport

Martina Slabejová: Nová výkonná riaditeľka Americkej obchodnej komory

Novou výkonnou riaditeľkou Americkej obchodnej komory na Slovensku sa stala Martina Slabejová. Na pozícii nahradí Ronalda Blaška, ktorý ...

1.2.2023 Redakcia FinReport

Slovenská banková asociácia má nového prezidenta. Stal sa ním šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil

Prezídium Slovenskej bankovej asociácie (SBA) si na svojom zasadnutí zvolilo nového prezidenta. Novozvoleným šéfom asociácie sa stal predseda ...

26.1.2023 Redakcia FinReport

Oliver Felszeghy: Ministerstvo financií SR ho vymenovalo za nového šéfa Tiposu

Novým predsedom predstavenstva národnej lotériovej spoločnosti Tipos sa stal Oliver Felszeghy. Za predsedu predstavenstva stávkovej kancelárie, ...

25.1.2023 Redakcia FinReport

Šéfom pobočkovej siete Slovenskej sporiteľne sa stal Radoslav Plučinský

Novým riaditeľom pobočkovej siete najväčšej banky na Slovensku je Radoslav Plučinský. V Slovenskej sporiteľni pracuje od roku 2011. ...

24.1.2023 Redakcia FinReport

Peter Kažimír: Nie je dôvod spomaliť zvyšovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír tvrdí, že pokles inflácie dva mesiace po sebe je síce dobrou správou, no nepovažuje to za ...

18.1.2023 Redakcia FinReport

Yawar Shah: Predseda predstavenstva spoločnosti SWIFT po 16 rokoch odstupuje z funkcie

Spoločnosť SWIFT, ktorá sa už 50 rokov prakticky na celom svete stará o medzibankovú komunikáciu, prichádza o svojho šéfa. Predseda ...

16.1.2023 Naďa Černá

Kto bol víťazom a kto porazeným v roku 2022? Najviac stratili tí najbohatší

Rok 2022 bol ťažký pre každého vrátane známych miliardárov, ktorí počas neho prišli o nepredstaviteľné množstvo peňazí. K tým, ...

3.1.2023 Martin Jamnický

Najväčším smoliarom uplynulého roku je Elon Musk. Prišiel o 200 miliárd dolárov

V roku 2022 malo smolu viacero miliardárov. Viacerým sa ich majetok znížil o desiatky miliárd dolárov. Najmä tým, ktorí svoje podnikanie ...

2.1.2023 Redakcia FinReport

Vláda odvolala riaditeľku Eximbanky Zuzanu Kalivodovú, namiesto nej menovala Mariána Janočka

Štátna exportno-importná banka Slovenskej republiky – Eximbanka dostala pred koncom roka nové vedenie. Vláda SR odvolala doterajšiu ...

Mobilná aplikácia

Najčítanejšie

  1. 1.
    Cena zlata by sa v prípade pokračovania neistoty mohla dostať až k 2-tisíc dolárom
  2. 2.
    Výrobca drevených lyží: Slováci si poctivú remeselnú prácu nevážia
  3. 3.
    Zomrela jediná dcéra Kráľa rock’n’rollu, Lisa Marie Presley mala 54 rokov
  4. 4.
    Kto v Čechách nahradí prezidenta Zemana? Po odstúpení odborárskeho predáka zostalo osem kandidátov
  5. 5.
    Vo veku 56 rokov zomrela Tatjana Patitz, jedna z piatich „pôvodných“ supermodeliek