Trojica ekonómov dostala Nobelovu cenu za svoju prácu o vplyve kríz na bezpečnosť bánk

Foto: The Nobel Prize

Vo svojej práci sa ponorili do rôznych aspektov bankového systému. Okrem iného dokázali vysvetliť, čo spôsobuje zraniteľnosť bánk a ich nestabilitu, prečo sa finančné krízy predlžujú a ako by sa vo svetle týchto rizík mohol bankový systém stať bezpečnejším.

Kto sú výhercovia ceny

Meno prvého z výhercov tohtoročnej Nobelovej ceny je dnes vo finančnom svete už takpovediac legendou. Ben S. Bernanke (68) bol šéfom FED v rokoch 2006 až 2014, keď viedol americkú centrálnu banku a reagoval na kolaps finančného systému a následnú hlbokú globálnu hospodársku krízu v roku 2008.

Bol to práve Bernanke, kto rozhodol o tom, aby FED znížil kľúčové úrokové sadzby k nule a bol priekopníkom v používaní kvantitatívneho uvoľňovania v snahe zabrániť tomu, aby sa kríza v roku 2008 zmenila na zopakovanie veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov 20. storočia. Dnes Bernanke učí na Brookingsovom inštitúte vo Washingtone.

Ďalšími dvoma laureátmi sú profesori ekonómie – Douglas W. Diamond (68) z Chicagskej univerzity a Philip H. Dybvig (67) z Washingtonskej univerzity v St. Louis, ktorí vytvorili model, ktorý dnes predstavuje základ modernej bankovej regulácie.

„Výsledky výskumu troch ekonómov sa navzájom posilňujú,“ uviedol Nobelov výbor vo svojich podkladových dokumentoch o cene a dodal: „Spoločne ponúkajú dôležité poznatky o prospešnej úlohe, ktorú banky zohrávajú v ekonomike, ale aj o tom, ako ich zraniteľnosť môže viesť k ničivým finančným krízam.“

Odborník na krízy

Nobelov výbor sa rozhodol udeliť cenu za raný výskum ekonómom, vrátane vplyvnej práce Bernankeho z roku 1983, ktorá vysvetlila, ako môže krach bánk spôsobiť finančnú krízu a nie byť len jej dôsledkom. Hoci sa Nobelova cena zvyčajne udeľuje akademikom a nie politikom, Bernanke bol v akademických kruhoch všeobecne známy už pred svojím pôsobením vo FEDe práve za svoj výskum veľkej hospodárskej krízy.

Podľa tlačovej správy výboru jeho výskum položil základy súčasného chápania postavenia bánk vo svete a našiel odpovede na niekoľko zásadných otázok o bankách: „Ak bankový kolaps môže spôsobiť toľko škôd, dokázali by sme fungovať aj bez nich? Musia byť banky také nestabilné? Ako môže spoločnosť zlepšiť stabilitu bankového systému? Prečo následky bankovej krízy trvajú tak dlho?

Hlavnou hypotézou Bernankeho práce je konflikt – v prípade nečakaných výdavkov chcú mať  sporitelia okamžitý prístup k svojim peniazom. Na druhej strane dlžníci, ktorí v banke čerpajú úver, potrebujú vedieť, že nebudú nútení predčasne splatiť svoje pôžičky. Tieto situácie predstavujú základný problém, ktorý spôsobuje, že banky sú voči otrasom zraniteľné.

Nočná mora každého bankára

Najdôležitejším faktorom nestability je podľa Bernankeho výskumu existencia takzvaného behu na banku (bank run). Ide o situáciu, pri ktorej klienti stratia dôveru v banku, pretože si myslia, že je alebo sa čoskoro stane insolventnou a začnú hromadne vyberať svoje vklady.

Beh vyvolaný nesprávnymi informáciami môže viesť k bankrotu aj dovtedy bezproblémovej banky, pretože žiaden finančný dom nikdy nemôže vyplatiť všetky vklady naraz. Práve kvôli existencii tohto fenoménu je bankový systém považovaný za nestabilný a je len v rukách štátu, aby zastával post veriteľa poslednej inštancie.

„Prostredníctvom štatistickej analýzy a výskumu historických prameňov Bernanke ukázal, akú rozhodujúcu úlohu zohrali zlyhávajúce banky v globálnej depresii v 30. rokoch minulého storočia počas najhoršej hospodárskej krízy v modernej histórii. Okrem toho jeho analýza ukázala, prečo boli behy na banky hlavným dôvodom toho, že táto kríza bola taká dlhá a vážna,“ uvádza sa v správe akadémie. Aj vďaka tomuto výskumu je dnes oveľa lepšie pochopiteľná dôležitosť dobre fungujúcej bankovej regulácie.

Položili základ bankovej regulácie

Diamond aj Dybvig boli ocenení za svoju ranú tvorbu z roku 1983, v ktorej písali o rizikách spojených s transformáciou splatnosti, teda o procese, v ktorom banky menia krátkodobé pôžičky na dlhodobé. Ukázali, ako takýto proces môže banky vystaviť náhlym a panickým výberom zo strany klientov, ak neexistuje poistenie vkladov alebo iná ich ochrana.

Spolupracovali tiež na vývoji teoretických modelov vysvetľujúcich, prečo banky existujú a ako sú kvôli svojej úlohe v spoločnosti zraniteľnými voči fámam o ich blížiacom sa kolapse, a ako môže spoločnosť túto zraniteľnosť znížiť. „Tieto poznatky tvoria základ modernej bankovej regulácie,“ uvádza akadémia.

Model zachytáva centrálne mechanizmy bankovníctva, ako aj jeho slabé stránky. Je založený na predpoklade, že domácnosti si ušetria časť svojich príjmov a zároveň potrebujú mať možnosť vybrať si svoje peniaze, kedykoľvek si to želajú. To, že sa to nedeje v každej domácnosti súčasne, umožňuje investovať peniaze do projektov, ktoré potrebujú financovanie. Tvrdia preto, že banky sa javia ako prirodzení sprostredkovatelia, ktorí pomáhajú spoločnosti pri prelievaní likvidity zo strany, ktorá ju v danom momente nepotrebuje, na stranu, ktorá ju potrebuje.

„Výskum zostáva jedným z najjasnejších a najkrajších článkov v modernej ekonómii,“ povedal ekonóm z Harvardskej univerzity Kenneth Rogoff pre portál New York Times.

Nikdy neviete, čo sa napokon stane

Práve to, ako vidia dnešnú nestabilitu laureáti a odborníci na krízy, bolo jednou z kľúčových tém na tlačovej konferencii po odovzdávaní Nobelovej ceny za ekonómiu. Diamond povedal, že svet je teraz lepšie pripravený na akékoľvek finančné otrasy ako počas finančnej krízy v roku 2008, pretože „nedávne spomienky na túto krízu a regulačné zlepšenia spôsobili, že je bankový systém menej zraniteľný“.

Na otázku, či má dnes vzhľadom na nedávne turbulencie nejaké varovania pre banky a vlády, vyhlásil, že finančná kríza nastane, keď ľudia začnú strácať dôveru v stabilitu systému.

„V obdobiach, keď sa veci dejú neočakávane, napríklad pri rýchlorastúcich nominálnych úrokových sadzbách na celom svete, je zrejmé, že to v systéme vyvolá obavy,“ uviedol ďalej a dodal: „Najlepšou radou je byť pripravený, a uistiť sa, že vaša časť bankového sektora je vnímaná ako zdravá, a na zmeny v menovej politike reaguje uváženým a transparentným spôsobom.“

Bernanke zase dostal otázku, ako sa ich výskum vzťahuje na súčasnú situáciu. „Určite nie sme v rovnakej situácii, ako sme boli pred 14 rokmi,“ povedal o stave finančného systému v USA. „Napriek tomu jednou z lekcií môjho života je, že nikdy neviete, čo sa napokon stane,“ uviedol na záver. Tretí laureát Nobelovej ceny P. H. Dybvig sa na konferencii nezúčastnil.