Susanne Hannestadová: SR má dobrý postoj k bezhotovostnému styku, no stále zaostáva

Zdroj foto: Deň bez hotovosti

Čo je kľúčom k úspechu bezkontaktných platieb v severoeurópskych krajinách? Čo robí Nórsko lepšie ako ostatní?

Myslím, že sme mali určitým spôsobom spoločný projekt, vznikla organizácia Nets, ktorá spája jednotlivé subjekty do siete, v rámci ktorej fungujú digitálne platby. Banky boli hnacím motorom, komunikovali s obchodníkmi a držiteľmi kariet. Hoci si banky konkurujú, tu sa vytvoril spoločný projekt, ktorý banky tvorili simultánne. 

Ako dlho to trvalo?

To je dobrá otázka, ťažko povedať. Na jednej strane potrebujete mať základnú technológiu, ktorá bude dobre fungovať, teda kartu a terminály. Druhým krokom je fáza vzdelávania, v ktorej je potrebné vzdelávať zákazníkov a aj obchodníkov. Ukazuje sa, že zákazníkov presvedčíte ľahšie, rýchlejšie sa adaptujú. Obchodníci sú jednoducho príliš zaneprázdnení tým, aby predali svoje produkty. Špeciálnou kategóriou, ktorá sa ťažko prispôsobuje, sú malé a stredné podniky. 

Jedna z ciest pre malé a stredné podniky môže byť, že dostanú výhodnejšie ceny, prípadne vzniknú balíky služieb. Potom aj tento segment postupne akceptuje celý systém. 

Aké problémy ostávajú v Nórsku zatiaľ nevyriešené?

Doposiaľ nevyriešenou oblasťou zostávajú nové produkty, elektronické peňaženky. Na trh ich prichádza veľa, z pohľadu klienta to môže byť rušivé, pretože ja ako zákazník zo svojho pohľadu nepotrebujem viac ako jednu. Spektrum ponúkaných elektronických peňaženiek je pritom veľké.

Predpokladám, že tento veľký počet peňaženiek nie je zjednotený do jedného fungujúceho systému...

Presne tak. Nakoniec sa celý systém skonsoliduje, je to proces, ktorý v tejto chvíli prebieha v škandinávskych krajinách. Pred rokom či dvoma existovalo päť alebo šesť rôznych peňaženiek, teraz sa ich počet znížil na približne dve. Myslím, že smerujeme k tomu, že zostane len jedna. 

Ďalším problémom je, že prichádzajú systémy ako Apple pay, Samsung pay a Alipay, ktoré sa stávajú vo veľkej miere globálne. My, región severských krajín, chceme, samozrejme, vyčnievať, takže musíme veľké prostriedky investovať do tohto biznisu, napríklad do marketingu. Je to nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní a možno zabezpečili, že škandinávske riešenie sa stane celosvetovým. 

Považujete teda napríklad príchod Apple pay za narušenie fungujúceho systému na severe Európy?

Áno, je to narušenie. Je dobré sa na to pozrieť ako na otázku výberu stratégie. Možno by bolo dobré spolupracovať a zaviesť do vlastného systému to, čo majú v USA či v Číne. Myslím, že to platí pre celú Európu. 

Deje sa toto aj s nórskym systémom? Vyváža Nórsko svoje know-how?

Nórsko vyváža svoje poznatky čoraz viac a viac. Sme totiž dobre známi svojou technológiou, sme známi svojimi inováciami a v náš prospech hrá aj veľká dôvera. Iné krajiny rady nakupujú zo Škandinávie, pretože máme otvorený a transparentný systém. Povedala by som, že pôsobíme dobre. Všetky krajiny Škandinávii veria. 

Ktoré svetové regióny sú všeobecne v oblasti fintech podľa vás veľmi dobré?

Singapur je dobrý, mne sa veľmi páči Londýn. Veľmi dobrý je Šanghaj, tam sa robí veľa v tejto oblasti. Tiež by som mohla spomenúť New York, hoci USA ako celok v oblasti fintech zaostávajú.

O tomto som vás už počul v minulosti hovoriť. Je to skutočne tak, zaostávajú USA?

Kalifornia je výnimočne skvelá, ale ak dáte preč tento štát, je to skutočne tak. USA ako celok sa rozvíjajú v oblasti platieb pomaly. Američania ešte stále vo veľkej miere používajú hotovosť a šeky, nevyužívajú až tak veľmi karty, takže zaostávajú. 

To znie prekvapivo, čo za tým podľa vás je? Aký je dôvod?

Do veľkej miery za to môže deregulácia, teda rôznorodé prostredie. Každý štát má vlastné regulačné prostredie pre banky. USA sa vyznačujú akousi stálosťou prostredia, v tejto oblasti sa do konkrétnej technológie neinvestuje, kým sa nestane úplným základom. USA skutočne nepatria k najlepším z najlepších. Kanada je lepšia, Brazília je lepšia. 

Brazília?

Brazília je dobrá. Je to veľká krajina, robia v tejto oblasti veľa. Platí to predovšetkým pre väčšie mestá, napríklad Rio de Janeiro, Sao Paulo či Brazília. Táto krajina má celkom dobré bankovníctvo a predovšetkým platobný systém. 

Samozrejme, všetci počúvame o korupcii, ktorá tam vládne, a to krajinu brzdí. Hoci je v krajine veľa sivých či čiernych peňazí, Brazília je zároveň veľmi dobrá, pokiaľ ide o platobný systém. Podobný prípad ako Brazília je Španielsko, ktoré má tiež veľmi dobrý platobný systém, no aj táto krajina tiež čelí vlastným výzvam. 

Menujete mnoho krajín, Slovensko medzi nimi nie je. Zdá sa, že zaostáva...

Zaostáva, no máte správny prístup k veci a na Slovensku badať otvorenosť, určité povedomie. Slovensko je malá krajina, ako Nórsko, môžete si veľa zobrať. Potrebujete, samozrejme, do procesu zapojiť všetky strany, vládu, banky, obchodníkov, platobnú schému. Potrebujete určitú kolektívnu silu na to, aby ste dokázali povedať, že hotovosť je drahá a treba sa posunúť inam. Úlohou médií je podľa mňa prinášať pozitívne príbehy, aby sa to dalo uskutočniť. 

V  situácii, v akej sme dnes, čo by mala malá krajina ako Slovensko urobiť ako prvé, aby sa posunula k úplne bezkontaktným platbám?

Kľúčová je infraštruktúra. Dôležité je, aby v celom procese zohrali svoju úlohu všetky zúčastnené strany a aby sa odstraňovali bariéry... Kľúčové je odstraňovanie prekážok.

Ako dlho potrvá, kým sa Slovensko v oblasti bezkontaktných platieb dostane na úroveň Nórska?

Môžete veľmi zrýchliť, dôležité je nastavenie mysle, aby všetci chápali, že je to dôležité a zároveň existovala podpora vlády. Môže to trvať dva, tri, štyri až päť rokov. Dôležitá je však spolupráca, pretože ide o vytvorenie infraštruktúry. 

Predpokladám, že Nórsko v skvalitňovaní služieb neprestane a nebude nečinne čakať, kým ho ostatní dobehnú. Aké najbližšie kroky Nórsko čakajú?

Nórsko momentálne stojí na prahu rozvoja fintech trhu. Už dnes existuje množstvo malých spoločností, pôsobiacich v tejto oblasti. Tieto inovácie môžeme potom exportovať, čo bude mať pozitívne dôsledky. Množstvo nórskych firiem sa môže stať globálnymi hráčmi. Finančné služby a fintech sú už zo svojej podstaty globálnym podnikaním.

Povedzme, že nórske spoločnosti uspejú. Fintech nie je iba o platbách, aké ďalšie oblasti sa budú rozvíjať?

Nórske spoločnosti majú dobrú štartovaciu pozíciu, ktorú získali vďaka prevládajúcej dôvere. Rozvíjať sa môžu služby každodenného bankovníctva, poistenie, riadenie aktív, úverovanie.

Čo z toho vyzerá najsľubnejšie?

Myslím si, že poistenie. Toto odvetvie doposiaľ zaostávalo. Banky preskákali veľa vzhľadom na finančnú krízu, potom prišlo množstvo regulačných opatrení a objavili sa aj fintech spoločnosti. Poisťovníctvo zaostávalo, stále v tejto oblasti existuje veľký priestor. Je toho veľa, čo poisťovne môžu urobiť. Evolúcia v poisťovníctve v porovnaní s bankami zaostáva možno o päť rokov. Poisťovne sa čoraz viac stávajú objektom záujmu fintech spoločností, vidím tam veľký potenciál. 

Aké sú najhmatateľnejšie zmeny, ktoré by v poisťovníctve mohli nastať?

Zvýšiť by sa mohla flexibilita, klienti budú platiť za tie služby, ktoré budú využívať, flexibilná bude aj doba poistenia. Rozhodujúce budú potreby klienta. Ak si prenajmem vozidlo na tri mesiace, platiť poistku budem iba v tomto období, nie celý rok. Ak si kúpim auto, ktoré budem používať iba v lete, nebudem platiť poistenie aj v zimných mesiacoch. Poistenie sa napríklad bude dať vybaviť priamo u predajcu vozidla, ten sa stane agentom, ktorý ponúkne poistný produkt. 

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.