Martin Lancz: Strop na provízie je chyba. Môže zdražiť úvery pre klientov

Zdroj foto: Redakcia Financial Report

Ako vo všeobecnosti hodnotíte regulačné trendy, ktoré má vláda už dlhší čas, a prejavujú sa aj v aktuálnom návrhu novely zákona o poisťovníctve a ďalších zákonov?

Táto téma nie je nová, samotná regulácia v podobe IDD prichádza z prostredia EÚ. My vítame, že ministerstvo financií bolo po predstavení prvotného návrhu ochotné diskutovať so všetkými asociáciami a účastníkmi trhu o finálnej podobe novely, o tom, čo by trhu najviac pomohlo a chránilo spotrebiteľa. To je aj cieľom našej asociácie a myslím, že spejeme k návrhu, ktorý ochráni finančného spotrebiteľa a prispeje k rozvoju finančného trhu.

„Správna regulácia odkupnej hodnoty prispeje k rozvoju finančného trhu.“

Veľkou témou tejto novely je regulácia provízií. Ako hodnotíte návrh zastropovania provízií pri úveroch?

Zásadne nesúhlasíme s reguláciou tohto druhu, je principiálne nesprávna. Ministerstvo financií deklarovalo, že nebude vstupovať do vzťahov medzi finančnými inštitúciami a finančnými sprostredkovateľmi, no stanovenie stropu výrazným spôsobom obmedzuje voľnosť vzťahov, ktoré majú banky a sprostredkovatelia medzi sebou. Nemôže sa to skončiť tak, že štát bude účastníkom trhu prísne diktovať podmienky, za ktorých sa oni budú musieť dohodnúť.

Strop je stanovený na úrovni 1,5 % (z výšky úveru), a to je suma, ktorá sa zhruba približuje trhovej cene sprostredkovania. Toto opatrenie žiadnym spôsobom neochráni spotrebiteľa, hoci práve to je deklarovaný cieľ regulácie, ktorú ministerstvo financií pripravilo. Zavedenie stropu spôsobí, že tí lepší sprostredkovatelia budú menej motivovaní, prinesie to aj určitú uniformitu.

„Nové informačné povinnosti agentov sa nebudú dať splniť, tento návrh je nezrealizovateľný.“

Aký vplyv bude mať rozkladanie provízií do troch rokov?

To je dôležitejšia otázka. V prvom roku by mal sprostredkovateľ dostať len 50 % provízie, a to je omnoho výraznejší zásah do vzťahov finančných inštitúcií a sprostredkovateľov. Dlhodobo sme vysvetľovali ministerstvu financií, že nie je možné rozkladať províziu na niekoľko rokov, pretože sa príjmy bežných sprostredkovateľov úverov znížia na polovicu. Sú to živitelia rodín a bude to pre nich demotivačné až likvidačné. Mnohí z nich  budú odchádzať z trhu. To bude mať za následok zníženie konkurencie na trhu úverov a zníženie dostupnosti úverov pre klientov so všetkými negatívnymi dôsledkami. Práve sprostredkovatelia a konkurencia bánk sa najvyššou mierou podpísali na súčasných nízkych úrokových sadzbách hypoték.

Aké sú vaše očakávania v súvislosti s regulovaním provízií za sprostredkovanie úverov? Mohol by sa predložený návrh ešte zmeniť?

Pokiaľ ide o strop na výšku provízií, očakávam diskusiu v parlamente. Myslíme si totiž, že toto opatrenie neprinesie nič pozitívne finančnému spotrebiteľovi. Práve naopak, ako som spomínal môže obmedziť konkurenciu a dostupnosť lacných úverov pre spotrebiteľov. Samotné banky vo svojom stanovisku odmietli akúkoľvek reguláciu, čiže s reguláciou nesúhlasia spotrebitelia, banky ani sprostredkovatelia. Je teda namieste pýtať sa, pre koho ministerstvo financií túto reguláciu zavádza.

Návrh hovorí len o regulácii provízií za sprostredkovanie úverov, nechystá sa niečo podobné aj v prípade poistenia?

Na základe diskusie medzi ministerstvom financií a asociáciami to vyzerá tak, že poistenie bude regulované len v oblasti kapitálového a investičného životného poistenia prostredníctvom odkupnej hodnoty. Ministerstvo nenavrhlo ani strop a ani reguláciu vyplácania provízií.

Súčasťou novely sú aj nové vzory informačných dokumentov, ktoré ukladajú povinnosť informovať klienta o sprostredkovateľskej provízii či distribučných nákladoch. Ako túto situáciu hodnotíte?

Sprostredkovatelia sa nebránia zverejňovaniu svojich provízií, musia to robiť už dlho. Problém však vidíme v navrhovanej forme. Problematické sú totiž jednotlivé položky informačného dokumentu, ktorý má klient dostať.

Návrh hovorí o nákladoch na distribúciu konkrétneho produktu konkrétnemu spotrebiteľovi, to sú však informácie, ktoré agenti nemajú. Disponuje nimi len finančná inštitúcia. Zároveň sprostredkovateľ pri stretnutí s klientom musí ručiť za to, že informácie, ktoré mu poskytol v informačnom dokumente, sú pravdivé. To bude v praxi veľký problém.

„Principiálne nesúhlasím so zavedením stropu na provízie za sprostredkovanie úverov.“

Ďalším problémom je samotná provízia sprostredkovateľa, keďže v súčasnosti existuje viacstupňové odmeňovanie. Návrh zákona presne neurčuje, akú províziu má agent vo formulári uviesť. Môže ísť napríklad o províziu samostatného finančného agenta, ale aj o províziu, ktorú získa konkrétny človek, ktorý je priamo na stretnutí s klientom.

Informačný leták v takejto forme a s takýmto obsahom je nevykonateľný, nerealizovateľný, zmätočný a sprostredkovatelia určite nemôžu klientovi ručiť za informácie, ku ktorým nemajú online prístup.

Preto navrhujeme, aby sa tieto informácie nachádzali na internetových stránkach poisťovní. Pokiaľ ide o obsah, určite nemôžeme poskytovať personalizované náklady konkrétneho produktu na konkrétneho klienta. Pridaná hodnota takto podrobnej informácie je diskutabilná. Význam podľa nás majú informácie o priemerných nákladoch distribúcie na jednotlivé typy produktov, nie úplne konkrétne údaje.

Súčasťou návrhu je aj zvyšovanie odkupnej hodnoty životných poistiek. Do akej miery je podľa vás tento problém závažný?

Myslím si, že tento návrh, samozrejme, s takým percentuálnym podielom odkupnej hodnoty, ktorý by trh kapitálového životného poistenia a trh investičného životného poistenia nezlikvidoval, je prínosom k rozvoju finančného trhu. Preto náš návrh na reguláciu odkupnej hodnoty bol v podstatne nižších číslach. Navrhovali sme 40 % v prvom roku, 50 % v druhom roku a 60 % v treťom roku, pričom ďalej by sa to už neregulovalo. Tým by sme prispeli k dlhodobejšiemu trvaniu zmlúv kapitálového aj investičného životného poistenia.

Bývalé Československo má skúsenosti s modelom, keď odkupná hodnota v prvých rokoch neexistovala vôbec. Je toto podľa vás lepší model?

Myslím si, že nie je dobré argumentovať poukazovaním na stav, ktorý sme tu mali pred tridsiatimi rokmi, pretože samotný trh s produktmi životného poistenia sa veľmi zmenil. Digitalizácia výrazne prispela k rozvoju produktov a trhu. Myslím si však, že nastal čas prekopať starý model odkupu kapitálového životného poistenia a investičného životného poistenia.

Aký podiel zmlúv sa predčasne končí v období, ktoré upravuje novela?

Tu je presne okolnosť, ktorú aj my ako asociácia dlhodobo vyčítame ministerstvu financií a aj poisťovniam. Spočíva v tom, že nebola pripravená komplexná analýza takzvaného problému prepoisťovania, ktorý by sme mohli definovať ako predčasné ukončenie zmlúv z dôvodu prechodu klienta do inej poisťovne. Na stretnutí so Slovenskou asociáciou poisťovní (SLASPO) sme sa pýtali, u koho konkrétne takýto problém je a dozvedeli sme sa, že sa objavoval najmä v minulosti a teraz už na Slovensku nie je.

„Rozkladanie vyplácania provízií za sprostredkovanie úverov do troch rokov je demotivačné, mnohým agentom spôsobí existenčné problémy.“

Rieši sa teda problém, ktorý už na trhu nie je?

Vždy je snaha vylepšiť existujúci model, no nemyslíme si, že problém s predčasným ukončovaním zmlúv je v súčasnosti na Slovensku nejako veľký. My ako sprostredkovatelia to necítime, aj podľa vyjadrení SLASPO nie je tento problém taký veľký.

Očakávate nárast poistného v životnom poistení?

Spolupráca externých partnerov a poisťovní je dlhodobo veľmi dobrá, nemyslím si, že zmeny týkajúce sa odkupnej hodnoty dramaticky ovplyvnia situáciu na trhu. V každom prípade, akákoľvek regulácia, ak je navrhovaná bez dopadovej štúdie, je zlým zásahom do vzťahov, ktoré sa budujú trhovo.

Ako vnímate vývoj okolo dane z poistenia? Čo bude jeho súčasná podoba znamenať pre poistný trh?

Vnímam dve dôležité roviny. Musíme sa zamyslieť nad tým, či daň z poistenia je potrebná. Zároveň by sme mali hovoriť aj o tom, či zmena odvodu na daň je prínosom. V súčasnosti totiž existuje odvod z nových zmlúv, hoci sú s ním nespokojné poisťovne, ministerstvo aj sprostredkovatelia. Odvod totiž vniesol do konkurenčného prostredia anomálie. Niektorých zmlúv sa totiž odvod týka a iných nie. To prináša deformácie prostredia. Podľa nás je teda zmena odvodu na daň vítaným krokom. Špeciálne chválime ministerstvo, že urobilo ústupok a neuvalilo daň aj na životné poistenie, hoci v pôvodnom návrhu to bolo.

Je však sporné, či Slovensko poistnú daň potrebuje. Ministerstvo argumentuje tým, že takáto daň existuje vo viacerých krajinách, no súbežne s ňou existuje aj určitý balík zvýhodnení, ktoré majú zvýšiť atraktivitu jednotlivých druhov poistenia. Ide napríklad o daňové úľavy. Ministerstvo financií si však osvojilo iba poistnú daň a žiadne zvýhodnenia na Slovensku neexistujú. Ak daň prejde, očakávame, že ministerstvo urobí aj stimulačné opatrenia, aj my ponúkneme návrh určitých zvýhodnení.

Zároveň sa zamýšľame nad tým, či by takto vyzbierané prostriedky nemohli byť použité na konkrétny účel, napríklad v oblasti vzdelávania, športu, prípadne finančnej gramotnosti. Tieto peniaze by tak mohli byť celospoločensky prospešné.

Poisťovne vidia analógiu so zavádzaním odvodu z poistného v tom, že zákon je retroaktívny a teda protiústavný. MF SR retroaktivitu vylučuje. Ako situáciu hodnotíte vy?

Z môjho pohľadu nie je situácia jednoznačná, rozumiem argumentácii obidvoch strán tohto sporu o retroaktivite. Veľkej časti trhu neživotného poistenia - povinného zmluvného poistenia sa nová daň netýka a v časti zmlúv typu KASKO je daň skutočne len náhradou odvodu, keďže s ním už tieto zmluvy počítali. Tu negatívne vplyvy nehrozia. Približne šesťdesiatich percent zmlúv sa zmena v podstate nijako nedotkne.

Negatívne sa však táto novinka môže prejaviť pri dlhodobých zmluvách, napríklad pri poistení domov, bytov a domácností. Poistnú daň budú môcť poisťovne zakalkulovať do ceny len po dohode s klientom. Môže sa preto stať, že poisťovne budú musieť platiť daň zo svojho zisku, keďže nebudú môcť zasiahnuť do týchto dlhotrvajúcich zmlúv. Z toho dôvodu môže naozaj vzniknúť spor na ústavnom súde, jeho výsledok by som nerád odhadoval.

Čo bude daň z poistenia znamenať pre sprostredkovateľov?

Daň naozaj z veľkej časti nahrádza odvod, vplyv na sprostredkovateľov by teda nemal byť dramatický. Zavedenie odvodu malo vplyv na to, že niektoré ceny poistiek stúpli. Nie všetky poisťovne však ceny navýšili. Plošné zdražovanie poistenia od 1. októbra teda neočakávam. Pozitívne na dani je to, že odstráni anomálie, ktoré vznikli pri zavedení odvodu.

Martin Lancz