Zdroj foto: Róbert Chovanculiak

Ako by ste definovali základný profil zdieľanej ekonomiky, čo je jej podstatou? 

Z pohľadu ekonómov je zaujímavejšie, ak sa budeme baviť o tom, čo to robí. Zdieľaná ekonomika predáva zníženie transakčných nákladov. To je taká zložitejšia veta, ale v nej je ukryté všetko. 

Airbnb má najväčšiu ponuku izieb a ubytovacích zariadení, pritom nevlastní žiaden hotel. Existuje štatistika, že keď sa pozrieme na celkovú ponuku Airbnb, koľko má ponúk celosvetovo, tak je to okolo 4,5 mil. ubytovacích kapacít, a keď sa to porovná s najväčšími sieťami hotelov, ako sú Hilton alebo Holiday Inn, tak je to viac ako kombinácia týchto piatich najväčších sietí. To, čo Airbnb predáva, je znižovanie transakčných nákladov. Táto platforma umožňuje ľuďom, ktorí majú voľnú izbu alebo voľný dom, spojiť sa s ľuďmi, ktorí sa práve potrebujú niekde ubytovať. 

Spomínané transakčné náklady môžeme rozdeliť na tri „do“. Prvým sú náklady na dohľadávanie, pretože ľudia sa potrebujú stretnúť. Turista, keď príde do mesta, potrebuje vedieť, že tu je voľná izba, na druhej strane prenajímateľ izby potrebuje vedieť o turistovi. Druhé „do“ je dohodnúť sa na cene a na podmienkach. Výhodou sú platobné mechanizmy, nepoužíva sa hotovosť. 

Tretím, najdôležitejším „do“, je dodržiavanie dohodnutých vecí alebo vytváranie dôvery. Ľudia potrebujú mať dôveru k tej druhej strane. Keď pustím cudzinca k sebe domov, tak mu musím dôverovať, že to nie je psychopat a na druhej strane ten človek, ktorý ide prespať, ide prespať k niekomu, komu môže dôverovať a nezneužije svoju pozíciu, že je u seba doma. A toto tie platformy robia rôznymi mechanizmami a rôznymi nástrojmi. Jednoducho ľudia predávajú znižovanie transakčných nákladov. To je tá kľúčová veta pri zdieľanej ekonomike, to je tá pridaná hodnota. 

Ako veľmi je rozšírená táto zdieľaná ekonomika na Slovenku?

Na Slovensku to nie je až tak veľmi rozšírené. Napríklad v Prahe je to na úplne inej úrovni. Na Airbnb v Prahe je nejakých 16-tisíc lôžok. Sú oblasti, ako napríklad Praha 1, kde už je rovnaký počet ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú svoje služby cez Airbnb, ako je hotelov. Čiže je to už vyrovnané.

Nemyslíte si, že postupom času príde k presunu obyvateľstva? Pretože cena nehnuteľností rastie, v Prahe sú ceny bytov tiež vysoké. Ľudia teda radšej opustia domovy v centre, v Prahe 1 a idú skôr na perifériu, a svoje byty v centre dajú do prenájmu. 

To je častý argument a výčitka voči Airbnb, no myslím si, že to nie je až taký problém. Z môjho pohľadu ako ekonóma by sa mali veci v ekonomike posúvať do ich najhodnotnejšieho použitia. To inými slovami znamená, že by sa mali posúvať do takého použitia, kde sú ľudia ochotní za to platiť. Keď sa v centre Prahy nachádza nejaký byt, ktorý má veľmi vhodné použitie na prenájom turistom, ktorí sú za to ochotní platiť, tak by malo byť správne, že tam budú bývať. Sťahovanie je rozhodnutie majiteľov, no sú s tým spojené nejaké náklady obetovaných príležitostí. Ak však chce niekto regulovať Airbnb, tak je potrebné regulovať na najnižšej úrovni. 

Viem si predstaviť, že nejaký developer vlastní panelák a povie si, že nechce, aby tam bolo Airbnb, a zakáže ho tam. To vnímam ako legitímne. Ak sa majiteľ rozhodne, že to tam nemá byť, tak to tam nebude, ale nevidím legitímne, že teraz nejaký politik v parlamente sa rozhodne, že on zakáže Airbnb na celom Slovensku. A to je ten problém, že on nevidí každú osobitú situáciu. Keď v Terchovej prenajímajú cez Airbnb nejaké chatky a pomáha im to v rozvoji turizmu, tak prečo by to malo byť zakázané, keď to nikomu nevadí.

„V januári sa prijala novela o dani z príjmu, v ktorej chcú zdaniť túto časť príjmov digitálnych platforiem na Slovensku. Či sa to podarí, alebo nie, to je ťažké povedať.“

A možno tu sa dostávame k otázke, že môžeme teda hovoriť o tom, že je to doména veľkých miest? Alebo sa pohybujeme v rámci celého Slovenska na rovnakej úrovni?

Uber je veľmi špecifický. Ten sa skôr orientuje do veľkých miest a využíva práve hustotu osídlenia. Na druhej strane, Airbnb, samozrejme, funguje viac vo väčších mestách, ale nemá problém fungovať napríklad aj v tej Terchovej. Jednoducho si niekto otvoril chatku cez Airbnb a funguje, nepotrebuje práve vysokú hustotu obyvateľstva. Ja si však myslím, že veľa ľudí na Slovensku o Airbnb nevie, najmä na východe. Ľudia nevedia, že je nejaký potenciál aj na východnom Slovensku. Vidím to možno ako zaujímavú príležitosť, ako by sa naša krajina mohla viac rozvíjať. Keď si to porovnám s Poľskom, kde sme robili analýzu na podobné oblasti, tak tam tých ponúk voľných priestorov bolo oveľa viac. Možno, že na východe je nejaký potenciál a keby sa ľudia o tom dozvedeli, že si môžu privyrobiť pár stovák mesačne, tak by to využili. Je to otázka toho, kto im to ukáže a vysvetlí.

V porovnaní so svetom a Slovenskom, ktoré služby sú v rámci zdieľanej ekonomiky ponúkané najviac?

Na Slovensku sú to tie dve platformy, čiže Airbnb a Uber. Každá táto platforma má konkurentov, ale každá platforma má rozdielne transakčné náklady. Uber je v tomto prípade trošku viac kritizovaný, pretože kritici sa sťažujú na to, že v Uberi si nemôžete vyberať. Jednoducho po vás príde auto so šoférom, ktoré vás odvezie z miesta A do miesta B a o cene rozhoduje platforma. Povedal by som, že je to falošná kritika, pretože oni nechápu, že to tak má byť, lebo tento druh zdieľanej ekonomiky mestskej prepravy si to vyžaduje.

Sú tu aj kritici, ale zároveň aj zástancovia týchto rôznych platforiem. Vedeli by ste vy zo svojho pohľadu porovnať plusy a mínusy tejto zdieľanej ekonomiky? 

Začal by som plusmi, lebo tých si myslím, že je viac. Na jednej strane sú plusy pre samotných poskytovateľov služieb. Čiže ten, kto má voľnú izbu, si vďaka nej môže privyrobiť. Ja poznám ľudí, ktorí sú starší, zišlo by sa im pár sto eur navyše a vďaka platforme Airbnb prenajímajú nejakú svoju izbu a privyrábajú si. Potom z pohľadu zákazníka je výhodou, že má na výber väčšie množstvo služieb. Často sú tieto služby lacnejšie. Airbnb je po celom svete lacnejší ako hotely, až na niektoré vybrané miesta, ako napríklad Barcelona. Cez Airbnb je to trošku zážitkovejšie, ako keď sa býva v hoteli. To je druhá výhoda pre zákazníkov a pre spoločnosť. Zdieľaná ekonomika pomáha presúvať veci z menej hodnotného použitia do viac hodnotného. 

Sú tu, samozrejme, aj nevýhody, ako pri všetkom, napríklad negatívne externality. Jednoducho povedané, niekto si prenajíma byt cez Airbnb a nepáči sa to jeho susedom, lebo tam chodia nejakí cudzí ľudia, a toto vytvára problémy a konflikty. 

Platformy nemajú vytvorenú legislatívu. Ktoré krajiny sú na tom lepšie?

Začal by som daňami, ktoré rozdeľujem na dve časti. Otázkou je, či platia dane poskytovatelia služieb, alebo či platia dane tie samotné platformy. Takže najprv k tým poskytovateľom. Tu v zásade nie je taký veľký problém. Aj pán (minister financií Peter) Kažimír sa vyjadril, že „uberisti“ platia dane, platia odvody, nie je tu žiadny problém. Naozaj majú živnosti, sú to podnikatelia alebo mikropodnikatelia. 

Podobný systém platí aj cez Airbnb. Mali by platiť dane z ubytovania a znova sa tu nevyskytuje žiaden problém. Človek, ktorý má ochotu priznať túto daň, tak ju môže jednoducho zaplatiť. Samozrejme, sú ľudia, ktorí ju nemajú ochotu priznať, a nezaplatia ju. Teraz keď si porovnáme túto situáciu s hotelmi, tak vieme, že hotely nepriznávajú všetkých zákazníkov a vidíme to na štatistikách obsadenosti slovenských hotelov. Tá je extrémne nízka oproti ostatným krajinám, ale nejde o to, že by hotely krachovali, ale o to, že nepriznávajú všetkých zákazníkov. Takže treba porovnávať vždy reálne alternatívy. 

Existujú krajiny, v prípade Airbnb je to 300 jurisdikcií, miest, samospráv, ktoré sa dohodli s Airbnb a priamo na ich platforme je zabudovaná miestna daň, ktorú odvádzajú samospráve. Keď sa človek ubytuje v Amsterdame cez Airbnb, tak priamo pri zaklikávaní bývania má započítanú daň. Pri platbe za ubytovanie odíde časť platby samospráve v podobe dane. Tu nie je žiaden problém. 

Druhá stránka je, či platia dane samotné platformy. Platformy majú platiť dane z tých svojich poplatkov. Vždy, či je to Uber, alebo Airbnb, si berú určitý poplatok, ktorý zaplatia poskytovatelia, napríklad 20 % alebo 30 %, a z toho by mali platiť nejakú daň. Toto je problém, že sú to nadnárodné korporácie, ktoré majú sídla v zahraničných krajinách a v nich odvádzajú dane. To sa rozhodol pán Kažimír riešiť. V januári sa prijala novela o dani z príjmu, v ktorej chcú zdaniť túto časť príjmov na Slovensku. Či sa mu to podarí, alebo nie, to je ťažké povedať.

„Platformy si vytvárajú vlastnú reguláciu a spôsoby, ako zabezpečiť kvalitnú a bezpečnú službu. Platformy takto v podstate konkurujú štátu vo vytváraní regulácií.“ 

Aké formy zdaňovania by v tomto prípade mohli prísť do úvahy? 

Určite daň z príjmu právnických osôb. Teraz to pán Kažimír spravil tak, že chcel od tých platforiem, aby na Slovensku otvorili stálu prevádzkareň, pretože ju tu nemajú. Ja si však neviem predstaviť, že teraz Booking.com si tu bude otvárať pobočku preto, aby si nejakí ľudia rezervovali izbu v niekoľkých hoteloch. A potom z tých svojich poplatkov, ktoré získavajú od prevádzkovateľov, by štátu platili daň. Problém je, že si prevádzkareň neotvoria. 

V tom prípade podmienka na platbu dane prechádza na poskytovateľov a mali by tú daň platiť vo forme zrážkovej dane, ktorá môže byť 19 % alebo 35 % podľa toho, z ktorej krajiny je tá platforma. Otázkou je, či to poskytovatelia budú robiť. Pointou je, že toto je medzinárodná otázka. Toto nie je problém iba Airbnb alebo Uberu, ale všetkých korporácií ako Facebook, Google, Apple, že kde majú zdaňovať svoje peniaze. Každý štát, samozrejme, chce, aby sa to zdaňovalo doma, aby z toho boli príjmy do verejnej kasy. Tento problém riešia nadnárodné organizácie, ako OECD alebo Európska únia. Nejaké spôsoby zdaňovania by mali byť známe do júla, Slováci sa však snažili nejako predbehnúť dobu, že oni to všetko zdania, ale neviem, či sa to podarí. 

Mohli zo svojho pohľadu odhadnúť, aká je dynamika trhu?
Zdieľaná ekonomika v čase rastie exponenciálne. V prípade Airbnb rastie exponenciálne počet prespatí aj hostí. Pred pár týždňami oznámil Airbnb, že majú nejakých 4,5 milióna hostiteľov a prekročili hranicu 300 miliónov hostí, ktorých ubytovali. Čo je extrémne. Takže vyvíja sa to dynamicky a asi sa to bude vyvíjať aj v budúcnosti, ak to nezakážu politici. To platí aj pre Slovensko.

Okrem daní sa diskutuje aj o inej regulácii...

To je trochu iný problém, často sa hovorí, že platforma, zdieľaná ekonomika, neplní všetky regulačné pravidlá, že ich nejako obchádza. V skutočnosti je pravdou, že platformy si vytvárajú vlastnú reguláciu a spôsoby, ako zabezpečiť kvalitnú a bezpečnú službu. Platformy takto v podstate konkurujú štátu vo vytváraní regulácií. A dnes vo svete vidíme, že toto je to, čo ľudia chcú. Ľudia sa sťažujú na taxikárov a vidia, že verejná regulácia nefunguje. A na druhej strane je tu Uber, ktorý ľudia masovo využívajú a považujú jeho regulácie za dostatočné. 

Riešenie súčasnej situácie v Bratislave, kde sa taxikári sťažujú, že „uberisti“ jazdia načierno, je spôsobené pomalými politikmi, ktorí nedokázali skoro za tri roky prispôsobiť legislatívu novej dobe. Stačilo by vytvoriť novú kategóriu špeciálne pre vodičov zdieľanej ekonomiky. A popri tom sa môže pokúsiť liberalizovať reguláciu pre tradičných poskytovateľov. 

„Zdieľaná ekonomika sa vyvíja dynamicky, a to platí aj pre Slovensko.“

Pred niekoľkými týždňami dostala spoločnosť Uber rozsudok, ktorý jej zakázal podnikať na Slovensku. Ako tento rozsudok hodnotíte vy? 

Tento zákaz je zlyhaním štátu a politikov. Uber na Slovensku pôsobil už skoro tri roky a politici za tento čas nedokázali upraviť zákony tak, aby mohol bez problémov fungovať. Treba si zároveň uvedomiť, že z tejto situácie netratí len Uber, ale aj množstvo jeho zákazníkov a najmä vodičov. Medzi nimi boli okrem iných aj mamičky na materskej, dôchodcovia alebo učitelia, ktorí si takto privyrábali. Práve oni teraz doplatili na to, že politici nedokázali dostatočne rýchlo reagovať na nové inovácie.