Renáta Taligová: Keď sa dieťa nenaučí kriticky myslieť, nezvládne ani prácu s financiami

Foto: Renáta Taligová

Začneme provokáciou, dá sa vôbec myslieť inak ako kriticky?

Bohužiaľ, dá sa to, podľa toho, čo vidím a čítam v poslednom čase. Myslieť nekriticky znamená preberať informáciu bez toho, aby sme ju hodnotiacimi procesmi spracovali, čo by nás malo viesť k vlastnému názoru. Je jednoduchšie zachytiť informáciu, vytrhnúť si z kontextu iba to, čo nám vyhovuje, a takýto postoj v priebehu pár sekúnd šíriť. Informáciu vtedy interpretujeme zo subjektívneho pohľadu bez toho, aby sme zapojili myšlienkové procesy, ako sú triedenie, analýza, syntéza. Až po nich by mala nasledovať vlastná interpretácia. Dnes sme zavalení množstvom informácií, ktoré by sme mali vedieť triediť. Nie každý to robí, lebo si to vyžaduje čas a úsilie. Kritické obdobie, ktoré prežívame, si však vyžaduje veľkú mieru kritického myslenia.

Kritické myslenie je potrebné rozvíjať

Rodíme sa už s kritickým myslením, alebo sa u dieťaťa objaví v nejakom veku?

Detská psychológia hovorí (a všetci, čo máme skúsenosti s deťmi, to môžeme vidieť), že deti sa nerodia s kritickým myslením. Spočiatku len „nasávajú“ a preberajú vzorce správania z najbližšieho okolia. Do šiestich rokov u nich prevláda emočné myslenie, ktoré je určované naplnením alebo popieraním ich potrieb. Až po šiestom roku je dieťa tak mentálne vyspelé, aby začalo rozlišovať, hodnotiť a rozhodovať sa, ale potrebuje na to podnety v rodine, v škole. Inteligencia je geneticky ovplyvnená, ale môžeme ju stimulovať výchovou, vzdelávaním alebo rozvíjaním vôľových vlastností. Myslenie, aj to kritické, závisí aj od typu osobnosti, temperamentu a emočnej inteligencie či schopnosti sebaovládania.

Niektorí ľudia sú živelnejší a spontánnejší, a iní sú pokojnejší a racionálnejší. Emočné typy sú spontánne a intuitívne, vidia celok alebo atmosféru v kolektíve a rýchlo sa rozhodnú. Racionálne typy sú zas zamerané na detaily, sú pokojnejšie, premýšľajú nad príčinami a následkami, spomínané myšlienkové operácie u nich nabiehajú úplne prirodzene. Napríklad vo všeobecnosti sú ženy viac emočné, prirodzene vnímajú celok, a muži sú zas racionálnejší a vidia jednotlivé detaily. Aj preto je rozumné, ak sú v manažérskych či riadiacich orgánoch zastúpení rovnocenne muži aj ženy, lebo vnášajú do rozhodovania špecifický pohľad a inú skúsenosť.

Zaregistrovali ste, že zvolený prezident USA Joe Biden už predstavil niekoľkých ministrov a vysokých úradníkov, medzi nimi aj veľa žien?

Pán Biden to robí úmyselne, vedome vnáša ženský akcent do politiky a riadenia krajiny. Arogancie a mužskej dominantnosti tam už bolo dosť. Dal si za úlohu presadzovanie rodovej rovnosti a ochranu klímy cez boj proti skleníkovému efektu. Bolo by fajn, keby sme aj my prijali takýto prístup na úrovni riadenia štátu aj v každodennom živote.

Neoverené informácie často ubližujú

O kritickom myslení sa v poslednom čase hovorí veľmi často. Znamená to, že svet je teraz zložitejší a nebezpečnejší?

Myslím si, že platí oboje. Sme zahltení obrovským množstvom správ zo zdrojov, ktoré často nepoznáme. Kľúčovou kompetenciou človeka by malo byť rozoznať relevantné zdroje informácií, vedieť regulovať svoj čas a vedome sa rozhodovať, čomu budem venovať pozornosť. Internet a svet sociálnych sietí je taký príťažlivý a zároveň manipulatívny, že je nesmierne dôležité viesť deti aj verejnosť smerom k čitateľskej gramotnosti, finančnej gramotnosti a mediálnej gramotnosti. Vedieť, ako si preverovať zdroje, a ktoré považovať za dôveryhodné. Všímať si titulky, ich manipulatívnosť, kľúčové slová a protirečenia v texte. Je prekvapujúce, akí sú dnes ľudia poddajní manipulácii, ako ľahko a povrchne preberajú informácie, a do akej miery veria hoaxom. Vôbec si neuvedomujú, čo všetko môžu nekritickým šírením článkov a názorov spôsobiť. Kríza spôsobená vírusom COVID-19 o nás veľa odhalila, ukázala inteligenciu aj frustráciu veľkej časti národa.

Spomínali sme úlohu výchovy a vzdelávania v rozvoji kritického myslenia. Aké podmienky majú slovenské deti?

Už v starovekom Grécku Sokrates a Platón kládli dôraz na to, aby sa človek učil rozprávať a argumentovať. Umenie myslieť a hovoriť považovali za kľúčové zručnosti a kompetencie, aby uspeli v spoločnosti, mali schopnosť analyzovať a prezentovať myšlienky. Sokrates si všímal rozpory a argumentáciu v rozhovore, teda dialóg povzniesol na umenie. Na Slovensku sme v tomto stále v začiatkoch. Sama dvadsať rokov učím a vidím snahy začleniť nové kompetencie do vzdelávacieho systému cez rôzne štandardy a projekty podpory finančnej gramotnosti. Bohužiaľ, podľa mojich skúseností k nim učitelia pristupujú veľmi formálne.

Stále sa učí transmisívne, deti teda len preberajú hotové učivo a memorujú. Naučia sa pojmy, napríklad, čo je to finančný trh, ale nerozumejú systému, jeho fungovaniu, nevedia si ho prepojiť s reálnym životom či finančným fungovaním bežnej rodiny. Neučia sa myslieť samostatne, hľadať relevantné informácie, spájať si ich do celku a na ich základe si vyvodzovať vedomosti a tvoriť si vlastný názor. Vo vyučovaní chýba názornosť s prepojením na konkrétne životné situácie.

Ako to teda zlepšiť?

Existujú viaceré nástroje na rozvoj tohto spôsobu myslenia. Ja odporúčam napríklad jednoduchý model E-U-R pre jednotlivcov aj pre tímy, v ktorých vediem konzultácie. Je to skratka troch fáz: Evokácia-Uvedomenie-Reflexia, ktoré by mali prebehnúť, kým si vytvoríme názor na čokoľvek. Evokácia je vyvolanie si vedomostí, ktoré už o probléme vieme. Uvedomenie je fáza, keď získavame nové informácie, ktoré overíme. To vedie k reflexii, čiže nové informácie si utriedime a zaradíme do systému. Na ich základe si vytvoríme názor, ktorý prípadne prekonzultujeme s autoritou, odborníkom, ktorému v danej oblasti dôverujeme.

Je dobré rozumieť financiám

Výsledkom teda má byť to, že si dokážeme vybudovať systém názorov, autorít a tiež základné zručnosti?  

Áno, nedokážeme získať všetky vedomosti a ani nemusíme. Je dobré, keď vieme, na koho sa môžeme s dôverou obrátiť, ak niečomu nerozumieme. Jednou zo zložiek kritického myslenia, ktorá veľmi zásadne ovplyvňuje náš život, je kompetencia v oblasti financií. Podľa počtu exekúcií a bankrotov, podľa toho, koľko ľudí ešte nedávno využívalo nebankovky, koľko rodín si nevie tvoriť efektívny rozpočet a reálnu rezervu, je finančná gramotnosť Slovákov na žalostne nízkej úrovni. Zodpovednosť za seba, svoje financie a za zdroje rodiny je časťou kritického myslenia.

Už v školskom veku by deti mali vedieť nielen povedať, čo je to rozpočet, ale aj chápať, že je potrebné zosúladiť príjmy s výdavkami, nakupovať premyslene a zodpovedne, že treba myslieť na budúcnosť a plánovať. Teda im okrem poučiek ukázať, ako funguje ekonomika na úrovni rodiny a aj na úrovni štátu. Učiť ich aj v rodine od jednoduchšieho k zložitejšiemu, aby vedeli robiť bezpečné rozhodnutia. Teraz, vo vianočnom čase, by si rodina mala sadnúť, zistiť, v akom stave má financie – to je evokácia. Porozprávať sa o očakávaniach a myslieť aj na to, čo nás asi čaká v najbližšom čase – to je uvedomenie. Na základe toho sa rozhodnúť, či sú dôležitejšie bohaté dary na Vianoce, alebo si radšej odložiť do budúcnosti a uskromniť sa teraz – to je reflexia.

Nemusíme sa rozhodovať sami, žijeme v dobe, keď už takmer každá rodina môže využiť služby finančného poradcu. Starostlivo vybraného. Treba sledovať finančné portály aj tlačené médiá a iné zdroje, ktorým veríme, aby sme získali informácie z viacerých strán. A potom si vybrať, kto nám poradí.

Čo môže spôsobiť nedostatok kritického myslenia?

Napríklad neschopnosť prebrať osobnú zodpovednosť za svoje činy. Tá zas prináša očakávania, že problémy niekto za nás vyrieši, že nám niekto pomôže, že sa štát o nás postará... K samostatnosti, k zodpovednosti za seba a za svoje rozhodovanie aj vo finančnej oblasti, k tomu by mal smerovať rozvoj kritického myslenia. Ľudia by mali zodpovedne a vedome hľadať odpovede na základné otázky – ako získať príjem, ako vyjsť s určitou sumou, ako si vybrať poradcu napríklad pri hypotekárnom úvere, poistení či v investovaní. A učiť to aj potomkov. Uvedomiť si, že to, ako rodičia riešia finančné otázky, má zásadný vplyv na budúce finančné rozhodnutia ich detí. Ak sa finančný problém nerieši racionálne, nepozerá sa dopredu, ale rýchlo sa obehá rodina a znova sa napožičiava, ak sa splatenie dlhu rieši ďalším zadlžením, deti to zrejme budú robiť v dospelosti tiež.

Existuje jednoduché pravidlo, ako sa podobným problémom vyhnúť?

Budem čerpať z múdrosti našich predkov – dôveruj, ale preveruj... Jednoduché, však? A pritom je v tom zahrnutá celá podstata kritického myslenia! Všetkým želám, aby sa nám darilo túto životnú pravdu zakomponovať do našich každodenných rozhodnutí tak, nech nám ďalší život prináša to, čo potrebujeme!