Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Rastislav Kaňuch: Slovák, ktorý vedie komunikačnú agentúru v Kambodži

Robert Juriš Lídri Poslať

Bol dlhoročným riaditeľom najväčšej mediálnej agentúry na Slovensku – Unimedie. Poznajú ho top manažéri, ľudia z reklamy aj marketingu naprieč celým Slovenskom. V reklamnej brandži dosiahol prakticky všetko, čo sa na našom trhu dosiahnuť dá, a potom prekvapil. Dal si polročnú pauzu a opätovne sa zamestnal na opačnom konci sveta – v Kambodži. O reklamnom biznise, ale aj o živote a práci v exotickej ázijskej krajine, sa zhovárame s Rastislavom Kaňuchom.

Rastislav Kaňuch: Slovák v Kambodži

Foto: archív R. K.

Zo študenta riaditeľom

Povedzme si, ako intro do problematiky, ako je to s agentúrami na Slovensku vo všeobecnosti – niektoré majú prívlastok mediálne, ďalšie sú kreatívne, iné sú reklamné, PR alebo digitálne... Ako sa v spleti týchto názvov vyznať?

Zjednodušene povedané, mediálne agentúry plánujú a nakupujú médiá, reklamné agentúry vytvárajú a navrhujú obsah komunikácie a digitálne agentúry zase navrhujú komunikáciu a jej obsah v online priestore. Zámerne som však použil slovo zjednodušene – pretože jednotlivé agentúry síce primárne robia to, čo majú v názve, ale vo finále vedia klientom pripraviť úplne integrované riešenia v oblasti komunikácie.

Akú profesijnú cestu ste si prešli, kým ste sa stali šéfom mediálnej agentúry?

Moja profesijná cesta bola veľmi jednoduchá. Začala sa v The Slovak Spectator, kde som ešte ako študent Ekonomickej univerzity v Bratislave pracoval na pozícii asistenta inzertného oddelenia. Po roku som odišiel do Unimedie. Pracoval som tam na plný úväzok, navštevoval denné štúdium, doučoval som niekoľko ľudí angličtinu a robil preklady. Spätne sa sám divím, ako som to všetko stíhal, a navyše bez auta. V agentúre som začal ako Account manažér, a postupoval som cez pozície Client service director, výkonný riaditeľ až na úroveň CEO. Každá z nich mala svoje špecifiká, na každej z nich som sa veľa naučil, ako od svojich nadriadených, tak aj od kolegov. Základ však bola vždy práca s ľuďmi a číslami.

Do exotiky za prácou

Potom sa však stalo niečo, čo vás nasmerovalo do zahraničia. Čo vám prehodilo výhybku a kam vás to vlastne zavialo?

Po takmer 25 rokoch v agentúre a komunikačnej skupine som sa opýtal sám seba, čo ďalej. Či tam zostanem ďalších 20 rokov, alebo idem skúsiť niečo nové. Moje vzťahy s majiteľom agentúry boli veľmi dobré a stále sme v kontakte, mal som skvelú pozíciu a istotu. Napriek tomu som sa rozhodol, že chcem vyskúšať niečo nové a zároveň si oddýchnuť. Preto som si zobral polročný sabbatical a následne som spolupracoval na čiastočný úväzok so Slovenským paralympijským výborom.

Práve v tomto čase sa mi ozval môj bývalý kolega zo zahraničnej siete Havas, s ktorou sme spolupracovali, a povedal, že majú výberové konanie na CEO pre agentúru v Kambodži. Priznám sa, že som chvíľu váhal, pretože Ázia nie je mojou srdcovkou, ale potom som si povedal, že fajn, veď je to len výberové konanie, nie ponuka. A tak som sa zúčastnil, zvíťazil a odišiel do Kambodže za prácou.

83526

Predpokladám, že to bol pre vás obrovský kultúrny, ekonomický aj geografický skok. Bolo to úplne do neznáma?

Kambodža nebola pre mňa úplne neznáma krajina. Pred asi 20 rokmi som bol na výlete vo Vietname, Laose a Kambodži. Bol to skvelý trip, a práve najsilnejšiu spomienku mám z Kambodže, ktorej som sa, úprimne, najviac obával s ohľadom na to, v akej situácii sa v nedávnej histórii nachádzala (občianska vojna 1976 až 1979). Prekonal som to, až keď som pri západe slnka stál sám na Angkor Vate (najväčší cirkevný chrám na svete), pridali sa ku mne traja domorodci, ponúkli mi mango s čili a asi tri hodiny sme sa rozprávali o živote. Pre mňa to bol veľmi silný okamih, zhovárať sa s nimi, dozvedieť sa viac o tom, aký život žijú, nad čím premýšľajú.

Kambodžské reálie

Ako prišli v Kambodži na to, že chcú urobiť riaditeľom svojej mediálnej agentúry človeka z inej krajiny?

No, na to neprišli úplne v Kambodži. Momentálne pracujem pre medzinárodnú komunikačnú skupinu Havas. V Kambodži sme kúpili lokálnu agentúru, po siedmich rokoch spolupráce sa stal Havas 100-precentným vlastníkom agentúry, prišlo k zmene manažmentu, a tak hľadali nového človeka.

Aký je mediálny trh v tejto ázijskej krajine? Sú nejaké podobnosti so Slovenskom, respektíve aké sú najzásadnejšie odlišnosti?

Pred tým, ako zodpoviem otázku, by som rád doplnil, že momentálne riadim agentúru, ktorá nie je len mediálna, ale zabezpečuje aj integrované riešenia pre klientov. Odlišnosti so Slovenskom vidím v oblasti médií najmä čo do množstva a kvality dát, ktoré máme k dispozícii, a s ktorými pracujeme. Napríklad neexistuje jednotný prieskum spotreby médií tak, ako ho poznáme na Slovensku. My si ho robíme sami v rámci našej prieskumnej agentúry. Televízia nie je meraná peoplemetrami, ale denníčkovou metódou. Respondenti si značia do denníčkov, či sledovali televíziu včera, a či to bolo napríklad medzi 15.15 a 15.30. Na dennej báze sa oslovujú len respondenti z hlavného mesta Phnom Penh, nie z provincií, tí sa do prieskumu dostanú nanajvýš raz za rok.

S agentúrnym tímom, ktorému Rastislav Kaňuch v Kambodži šéfuje. Fotografia vznikla na svadbe – nevestou je kolegyňa v zelenom sarongu (uprostred). 

Rádio v Kambodži počúvajú len 4 % populácie, čo je v porovnaní so Slovenskom veľmi málo, a noviny a magazíny nečíta prakticky nikto. V papierovej forme sa tlačí už len niekoľko málo titulov a len zopár kusov. V zásade sú všetci miestni obyvatelia vždy a všade „zavesení“ na mobiloch. Ideálne aj za volantom, takže napriek tomu, že sa tu cítim bezpečne, na ceste občas odskočím alebo pobehnem. Kambodža a Slovensko však majú spoločné, že najsilnejšími mediatypmi sú televízia a online, pričom v rámci online sú to FacebookTikTok. V súčasnosti sa už tento trend mierne mení, no niekoľko málo rokov dozadu platilo, kto v Kambodži nebol na Facebooku, ten akoby ani neexistoval.

Priveľa odlišností

Pri pohľade na fotografiu vášho pracovného tímu je zrejmé, že pracujete so zaujímavou paletou národností. Ako sa vám robí v cudzom prostredí s pestro poskladaným tímom?

Pracuje sa mi dobre, a náročne J. Všetci sme z jedného cesta, ale predsa len priestor, v ktorom vyrastáme, nám dáva trochu iné ingrediencie, čo robí moje pôsobenie naozaj zaujímavým. Taká fičúra niektorých ázijských národov a najmä Khmérov (obyvatelia Kambodže) je, že často nepovedia presne to, čo si myslia, a čo by chceli. Sú naučení, že starší a vyššie postavení majú vždy pravdu a nie je okej im oponovať. Taktiež je veľmi dôležité nestratiť tvár. Aj keď s niečím nesúhlasia a sú nahnevaní, musia reagovať pokojne, až s úsmevom na tvári. A to platí aj pre mňa, musím reagovať tak, aby ani jeden z mojich ľudí nestratil svoju tvár.

Postupne prichádzam na tieto odlišnosti, ako aj spôsob, ako sa mám dozvedieť nejakú informáciu. Často je to nepriamym spôsobom, ako napríklad cestovať z Bratislavy do Čiernej nad Tisou cez český Aš. Zároveň je to výzva pre mňa aj môj manažérsky štýl, ktorý bol o autonómnosti podriadených, o tom, že preberú na seba zodpovednosť, a sami prichádzajú s návrhmi riešení. Tu je to o tom, že to bude tak, ako poviem ja. Vo finále však hľadáme kompromis, obe strany sa učia a postupne napredujeme.

86796

Je náročné zladiť a riadiť ľudí v tíme pochádzajúcich z rôznych krajín, navyše keď vy sám ste z iného kontinentu?

Nemám jednoznačnú odpoveď. Niekedy áno, niekedy nie. Keď sa nad tým zamyslím, často to nie je len o tom, odkiaľ daný človek pochádza, ale aké má nastavenie, čo chce robiť, ako to chce dosiahnuť. Mám v tíme ľudí z Európy, s ktorými by sme si mali byť blízki, a niekedy zistím, že názorovo bližší sme si s kolegami z Kambodže. V každom prípade pred veľkými poradami sa vždy poradím s kolegami, ktorí sú tu už niekoľko rokov, či to, čo navrhujem, dáva zmysel a je vhodné.

Čo vám napríklad pri zavádzaní noviniek dalo najviac zabrať?

Napríklad pravidlá pre prácu z domu. Na Slovensku je hybridná forma zamestnania v mnohých spoločnostiach novou normou. Tu je niekoľko dôvodov, prečo to len skúšame a uvidíme, či v tom budeme pokračovať. V prvom rade preto, lebo hoci sme to zrozumiteľne vysvetlili, stále veľa zamestnancov berie prácu z domu ako dovolenku. Ďalším dôvodom je, že mladí produktívni ľudia sa musia postarať o svojich rodičov, lebo dôchodky tu prakticky neexistujú, a preto bývajú tri generácie spolu, niekedy v malých domoch, takže nemajú pracovňu, ani žiadnu miestnosť, kde by mohli nerušene pracovať. A nakoniec je to technické vybavenie – internet, jeho cena a najmä rýchlosť, respektíve pomalosť a spoľahlivosť. Mám na mysli pevný internet. Ten mobilný síce tiež nie je rýchly, ale zato je lacný – 100 GB vyjde na 10 dolárov.  

S úsmevom na tvári

Ono to však nie je len o práci, ale aj o „presadení“ sa do nového prostredia. Kam ste sa presťahovali, kde žijete, ako a kde sa stravujete a čo tam robíte, keď práve nepracujete?

Momentálne žijem v Phnon Penhe v časti mesta označovanej ako BKK1. Medzi expatmi (expatriant – človek žijúci mimo krajiny, kde má oficiálne občianstvo) je považovaná za jednu z najobľúbenejších. Po šiestich mesiacoch života tu chápem prečo. Je to veľmi bezpečná štvrť, aj keď niežeby ostatné neboli. Niektoré kolegyne z Európy dokonca hovoria, že sa tu cítia bezpečnejšie ako doma. Zároveň je tu všetko, čo potrebujem k životu – reštaurácie, bary, obchody, fitko. Môj apartmán sa nachádza v kondomíniu s výborným servisom a bazénom, takže som veľmi spokojný.

Takto vyzerá porada s kolegami, takzvaný Town Hall.

Akým aktivitám sa venujete v Phnom Penhe, čo vám dal a dáva život v tejto kambodžskej metropole?

Priznám sa, že môj život pozostáva najmä z práce, myšlienok na prácu a potom aktivít, ako napríklad šport, jedenie a stretávanie sa s inými ľuďmi mimo práce. Či už ako potrebný pracovný networking, alebo nepracovný. Čo mám na tomto meste, respektíve krajine veľmi rád, sú ľudia. Nie všetci sa usmievajú, ale denne sa na mňa na ulici usmeje a pozdraví ma aspoň 10 neznámych ľudí. Taktiež v obchodoch, reštauráciách, tuk-tukoch – niekedy síce nedostanem to, čo chcem, či tak rýchlo, ako chcem, ale vždy to dostanem s úsmevom, ktorý sa mne javí ako úprimný. Dokonca minule, keď ma jeden šofér skoro zrazil, toľko sa ospravedlňoval a usmieval, že som sa ani nedokázal nahnevať. A to je niečo, čo si tu užívam každý deň, a obávam sa, že jedného dňa, keď sa vrátim na Slovensko, mi to bude chýbať.

Súvisí to s tým, že najrozšírenejším náboženstvom v krajine je budhizmus, ktorý si doslova vyžaduje láskavý prístup ľudí k sebe navzájom?

Neviem úplne povedať, či je to podnebím a počasím, ich nedávnou minulosťou, alebo budhizmom. Práve náboženstvo má veľký vplyv na správanie sa Kambodžanov, napriek tomu, že niektorí sú veriaci viac, iní menej a niektorí vôbec nie, malé oltáriky a vonné tyčinky nájdete v každej budove, áno, aj v najmodernejšom hoteli alebo biznis centre. A to isté platí aj o mníchoch, minimálne raz ročne prichádza mních aj k nám do agentúry, aby nám dal požehnanie. Napadá mi ešte jedna dôležitá vlastnosť miestnych ľudí – úplne najdôležitejšie je pre nich mať istotu mieru a pokoja. Akákoľvek veľká zmena je pre nich známkou neistoty a potrebujú čas a veľa upokojovania, aby zmenu prijali a zvládli.

Každý deň ako nová šanca

Spoznávate aj zvyšok krajiny, alebo ste dislokovaný len v hlavnom meste? Kambodža je známa množstvom khmérskych chrámov, má jazerá, hlboké lesy, ale aj pláže, no je to nesmierne chudobná krajina. Je teda plná kontrastov. Nie je život tam pre vás úplným kultúrno-ekonomickým šokom?

Zatiaľ som bol len na dvoch výjazdoch, a to opätovne v Siem Reap, kde som navštívil chrámy okolo známeho Angkor Vatu, a na ostrove Koh Rong Sanloem. Hlboké lesy ma ešte len čakajú. Siem Reap je úžasné mesto, má iný vibe ako hlavné mesto, žije tam veľa expatov a umelcov. A dokonca tu majú chodníky pre chodcov, ktoré neslúžia ako parkovisko pre autá a skútre, ako je prakticky všade inde samozrejmosťou.

Spomínaný ostrov bol tiež úžasný – biely piesok od začiatku pláže až po koniec. A aj relatívne čistý, bez odpadkov. Spomínam to preto, lebo v súvislosti s recykláciou a obmedzovaním používania plastov má Kambodža pred sebou ešte dlhú cestu. Občas, keď si objednám donášku jedla, alebo keď si vezmem kávu so sebou, vždy ma prekvapí množstvo plastu, v ktorom je to celé zabalené. U nás by to stačilo aj pre 10 ľudí.

78746

Bolo náročné vybudovať si zázemie aktivít a vzťahov v tejto krajine?

Hm... tým, že rozsah aktivít je limitovaný a zároveň sa považujem za viac introvertného človeka, po týždni plnom stretnutí s ľuďmi som veľmi rád, keď môžem čerpať energiu tým, že som sám a robím aktivity podľa vlastného výberu. Čo sa týka vzťahov – je to náročné, ale zároveň úžasné. Všetko je cudzie, nové. V tomto je mojou výhodou to, že síce rád rozprávam, ale oveľa radšej počúvam a pýtam sa. A tak sa dozvedám nové veci bez toho, aby som ich musel hľadať na Wikipédii alebo YouTube. V každom prípade budovanie vzťahov v pracovnej oblasti je celkom náročné, najmä pri hľadaní nových príležitostí, teda nájsť tých správnych ľudí v správnom čase. Zároveň mám jedného kolegu zo Slovenska, ktorý do Kambodže prišiel po mne, takže často chodíme spolu na obed, alebo na jedno pivo po práci. Mimochodom, pivo je tu lacné, lacnejšie ako perlivá minerálka.

Čo ste sa pri svojom presídlení na opačný koniec sveta naučili a čo ste si predsavzali, že sa ešte naučíte?

Konkrétne v tejto krajine sa učím brať každý deň ako novú šancu niečo vyskúšať, naučiť sa. Tiež, ako som už spomínal, učím sa, že s úsmevom je život krajší. Ďalej, že neznáme ma neohrozuje, ale keď ho spoznám, tak ma obohacuje a rozširuje môj pohľad, vnímanie a akceptáciu sveta. A každý týždeň sa naučím pár nových fráz po khmérsky.

Nočné selfie pri pamätníku nezávislosti v centre hlavného mesta Phnom Penh.

V Kambodži sa vám pošťastilo zažiť aj pravú khmérsku svadbu. V čom bola iná ako svadby, na ktoré sme zvyknutí u nás?

Svadby tu trvajú spravidla dva až tri dni, no postupne sa skracujú. My sme boli pozvaní na jej poslednú časť, ktorou bolo zhromaždenie svadobných hostí v hale pre asi 500 hostí. Program bol prostý – prísť, odovzdať dar v podobe obálky plnej peňazí, ktorú dostanete naraz s pozvánkou, dobre sa najesť, vypiť veľa piva s ľadom a whisky, zabaviť sa, vyfotografovať sa s mladomanželmi a po približne štyroch hodinách spokojne odísť domov.

Čo vám chýba najviac z toho, na čo ste boli na Slovensku zvyknutý, čo bolo samozrejmé, čo ste až doteraz nemuseli vôbec riešiť?

Piť vodu z vodovodu. To je prvá vec, ktorú som po príchode musel zmeniť. Chýba mi tiež vysokorýchlostný stabilný internet. Stiahnuť si update na môj iMac je práca tak na štyri hodiny, a to mám zaplatenú najvyššiu rýchlosť. A napriek tomu, že v Bratislave navštevujem divadlo len sporadicky, chýba mi kultúra, respektíve možnosť sa kultúrne vyžiť, pretože divadlá a galérie sú tu nedostatkový tovar.

A, napokon, šoférovanie. Šoférovať v Kambodži možné je, ale neodporúča sa to. Okrem toho, že musíte mať lokálny vodičský preukaz, ktorý väčšina účastníkov cestnej premávky získala nákupom a nie pobytom v autoškole, tak napríklad dopravné značenie a semafory rešpektuje len málokto. Na červenú by ste mali zastaviť, ale nemusíte sa tam príliš zdržiavať. Plus v noci je dobré vyvarovať sa chodeniu po cestách, pretože národným športom okrem futbalu a khmérskeho boxu je tu šoférovanie pod vplyvom alkoholu. V súvislosti s týmto mi chýba aj nealko pivo. Ak ho náhodou v obchode majú, tak ho musím vykúpiť všetko, lebo tak skoro zase nebude, a stojí asi tak štyrikrát viac ako bežné alkoholické.

... a čo vám bude chýbať, keď sa raz vrátite naspäť na Slovensko?

Najviac asi úsmev a ochota, ktorými ma počastujú v každej reštaurácii, bare alebo obchode. Ďalej chutné ovocie, ako mango, marakuja a banány – ako vidieť, som celkom konzervatívny J. Dôležitý je tu pre mňa tuk-tuk, na ktorý čakám maximálne 60 sekúnd, a v ktorom sa síce priotrávim výfukovými plynmi z áut, ale za 2 a pol dolára ma dopraví cez pol mesta, kam len chcem. Platenie instantnými platbami z účtu cez QR kód úplne všade, aj v budhistickom chráme za vonné tyčinky. A roof top bary – niežeby som ich navštevoval často, ale niekedy je príjemné sadnúť si a sledovať ruch mesta zo 45. poschodia.

Skica budúcnosti

Kambodža zrejme nie je krajina, kde zostanete do konca svojho života. Máte plán, kam sa posuniete, keď sa vaša misia skončí?

Nemám plán, ale preferujem po španielsky hovoriace krajiny, či už v rámci Európy, kde sa nachádza jedna, alebo potom v rámci Latinskej Ameriky, kde je mojím favoritom Uruguaj. To sú moje preferencie, kam by som sa raz chcel posunúť, keď nastane ten správny okamih.

Keď zvládnete túto misiu, existujú výzvy, ktoré by ste si ešte chceli vyskúšať?

Keď túto misiu jedného dňa ukončím, chcel by som vyskúšať svet mimo reklamy a marketingu. Mám nejaké predstavy, ktorým smerom by som sa chcel uberať, ale o tom niekedy nabudúce, keď to bude aktuálne.

logo
Prečítajte si tiež:
20.6.2024 Redakcia FinReport

Veľké firmy musia reportovať svoje ESG, pridajú sa k nim aj menšie, pomôžu kalkulačky

Začiatkom tohto roka nadobudla platnosť nová smernica Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD, ktorá spoločnostiam s viac ako 500 ...

19.6.2024 Redakcia FinReport

JARNÁ ITAPA 2024: Digitalizácia štátu v Estónsku odstránila napríklad aj korupciu

Pred Slovenskom stojí množstvo dôležitých a náročných úloh. Napríklad ako poskytovať dostupnejšie verejné služby v jednotlivých ...

19.6.2024 Redakcia FinReport

NKÚ SR odsúhlasil vstup Kooperativy do spoločnosti Universal maklérsky dom

Vstup poisťovne Kooperativa do spoločnosti Universal maklérsky dom sa stal realitou. Obe firmy získali súhlas Protimonopolného úradu SR, ...

19.6.2024 Roland Régely

O dôchodky sa zaujímame čoraz viac, príčinou sú obavy o ich výšku v budúcnosti

Viac ako dve tretiny opýtaných v prieskume agentúry Focus uvádzajú, že sú v prvom dôchodkovom pilieri a zvyšná tretina si myslí, že v ...

19.6.2024 Robert Juriš

Tomáš Drucker: Študenti zo Slovenska odchádzajú, odborníci neprichádzajú

Slovensko v roku 2024 kleslo v rebríčku svetových ekonomík z pohľadu konkurencieschopnosti na 59. miesto zo 67 hodnotených krajín. V rámci ...

18.6.2024 Klaudia Lászlóová

Chcení – nechcení Slováci v Rakúsku držia spolu a pomáhajú si

Časy, keď sa Slováci z Bratislavy sťahovali do rakúskeho pohraničia preto, lebo tam boli nehnuteľnosti lacnejšie u nás, sú nenávratne ...

14.6.2024 Redakcia FinReport

Vladimír Cvik je novým Country Managerom porovnávača Superpoistenie.sk

Porovnávač poistení Superpoistenie.sk, ktorý na Slovensku pôsobí už od roku 2007, predstavil nového Country Managera. Stal sa ním Vladimír ...

10.6.2024 Redakcia FinReport

Inflačná beštia zatiaľ nie je úplne skrotená

„To, čo sme dlho očakávali, a to, čo sme aj dlho avizovali, sa stalo realitou. Znížili sme úrokové sadzby, a to prvýkrát od septembra ...

6.6.2024 Miloslava Némová

Rebríček desiatich najbohatších celebrít sveta. Figurujú v ňom len traja muži

Zbohatli vďaka hudbe, herectvu, športu, sláve či osobným značkám. Mnohí z nich zarábajú najmä mimo svojej hlavnej kariéry, a to na ...

31.5.2024 Redakcia FinReport

Marcel Klimek: Nový výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie

Slovenská banková asociácia (SBA) bude mať nového výkonného riaditeľa. K 1. júlu 2024 v tejto funkcii končí doterajšia výkonná ...

24.5.2024 Jana Schochmann

Rastislav Havran: Spochybňovanie status quo ma posúva vpred

Rastislav Havran pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa spoločnosti UNIQA necelý rok. Pred nástupom do najvyššej pozície riadil rezort ...

21.5.2024 Redakcia FinReport

Andrej Zaťko: CEO 365.bank sa stal vlastníkom 9,9-percentného podielu v tejto banke

V akcionárskej štruktúre 365.bank nastali zmeny. Súčasný CEO a predseda predstavenstva banky Andrej Zaťko nadobudol prostredníctvom svojej ...

20.5.2024 Jana Schochmann

Tatiana Ondrejková: O úspech sa musíte pričiniť sami

Tatiana Ondrejková je známa a úspešná slovenská podnikateľka. Ak by sme sa opýtali, v čom tkvie jej podnikateľský úspech, sama Táňa by ...

20.5.2024 Redakcia FinReport

Zomrel jeden z prvých slovenských veľkopodnikateľov Jozef Majský

Vo veku 78 rokov zomrel jeden z prvých veľkopodnikateľov, ktorí významne zbohatli po vzniku samostatnej Slovenskej republiky – Jozef Majský ...

17.5.2024 Redakcia FinReport

Staronovou prezidentkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj je Odile Renaudová-Bassová

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) oznámila, že jej šéfkou aj naďalej bude Francúzka Odile Renaudová-Bassová. Opätovne zvolená do ...

15.5.2024 Redakcia FinReport

Generálnym riaditeľom spoločnosti SAP aj naďalej zostáva Christian Klein

Spoločnosť SAP SE oznámila, že predlžuje zmluvu so svojím generálnym riaditeľom a členom predstavenstva Christianom Kleinom o ďalšie tri ...

9.5.2024 Redakcia FinReport

Michal Stachník: Nový šéf českého a slovenského Microsoftu

Spoločnosť Microsoft Česká republika a Slovensko má nového Country Managera. Stal sa ním Michal Stachník. Vedúcu pozíciu prevzal od Michala ...

16.4.2024 Martin Jamnický

Vietnamskú podnikateľku Truong My Lan odsúdili na smrť za podvod vo výške 44 miliárd dolárov

Súd vo vietnamskom Hočiminovom meste odsúdil na smrť miestnu podnikateľku v oblasti nehnuteľností Truong My Lan. Obvinená bola z jedného z ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay