Prečo je Grónsko zaujímavé pre Donalda Trumpa?

Foto: Shutterstock

Opakovaná snaha o získanie Grónska

Záujem o „zelenú krajinu“ však nie je nový. Spojené štáty sa ostrov pokúsili odkúpiť od Dánska už v 19. storočí. Prípad sa opäť vynoril po tom, ako pritiahol pozornosť vtedy exprezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý v roku 2019 verejne vyjadril túžbu kúpiť ostrov.

„Ide o návrh, ktorý vyvolal medzinárodnú kontroverziu a stal sa opäť témou jeho nového prezidentského mandátu,“ spomína analytik finančných trhov XTB Marek Nemky.

Napriek množstvu dôležitých surovín pre hospodársky rast Grónsko v súčasnosti aj naďalej uprednostňuje námorné ekonomické aktivity. „Pre predstavu o váhe exportu v obchodnej bilancii, export rýb a kôrovcov predstavuje viac ako 60 %, pričom hlavnými destináciami sú Dánsko (viac ako 49 % exportu) a Čína (viac ako 23 % exportu),“ pokračuje analytik.

Význam ostrova v súčasnej geopolitike

Grónsko má v súčasnosti niečo cez 55-tisíc obyvateľov a na jeho území je už aj americká vojenská základňa. USA prakticky garantujú obranu celého územia, hoci obranu ostrova malo v skutočnosti zabezpečovať Dánske kráľovstvo.

Geostrategická poloha Grónska ho robí atraktívnym aj pre Trumpovu administratívu, keďže je to najväčší ostrov na svete a slúži ako spojka medzi Európou a Amerikou. V globálnej vojenskej situácii by teda toto územie bolo dôležité pre USA a Kanadu na zabezpečenie ich pobrežia. História nám ukázala, že počas studenej vojny slúžila táto základňa ako strategický bod proti Sovietskemu zväzu.

Na druhej strane je krajina bohatá na suroviny, ako sú prvky vzácnych zemín, urán, kovy ako zinok, meď, nikel a ropa, ale aj niób, grafit či kovy platinovej skupiny. Okrem nich sa tu nachádzajú ložiská lítia, hafnia, uránu a zlata, ktoré sú dôležité pre globálny ekonomický rast.

„Kritické nerasty sú považované za zásadné na transformáciu energetiky. Ich využitie je široké a zahŕňa batérie pre elektromobily, technológie skladovania energie či aplikácie pre národnú bezpečnosť,“ konštatuje portál CNBC. Okrem toho topenie sa ľadu v Arktíde by mohlo uľahčiť ťažbu týchto surovín v regióne, kde je to teraz veľmi drahé alebo dokonca nemožné.

V tejto súvislosti dodáva: „Pokiaľ ide o polohu ostrova a topenie sa ľadovcov – mohlo by to v budúcnosti otvoriť jednu z najdôležitejších námorných trás, ktorá by výrazne skrátila vzdialenosť medzi Európou a Áziou.