Foto: archív Branislava Kováčika

Neočakávajme zmeny v ekonomike krajiny

Predvolebná kampaň je v plnom prúde a takmer všetky politické strany sa svojím spôsobom hlásia k celospoločenskej zmene. Očakávate po voľbách výraznú zmenu v smerovaní nášho štátu?
Ústrednou témou celých volieb je a aj bude zmena. Prihlásili sa k nej prakticky všetky strany. Základné piliere štátu sa však určite meniť nebudú. Zmena zahranično-politickej orientácie alebo základného smerovania štátu je v podstate tiež vylúčená. Nemyslím si ani, že príde k zmene členstva Slovenska v medzinárodných organizáciách.

V čom je najmarkantnejší rozdiel medzi formou zmeny opozície a formou zmeny koalície?
V ponímaní opozičných strán ide najmä o zmenu vlády. Chcú sa čo najvýraznejšie vymedziť voči predchádzajúcim vládam a priniesť nový štýl politiky. Z ich uhla pohľadu je však konečným cieľom prevzatie moci. Dokonca aj koaličné strany používajú ako ústredný motív zmenu. Pri SMER – SD a Most-Híd prišlo k zmene volebného lídra. Všetky koaličné strany dávajú do popredia nové alebo aj menej známe tváre z minulosti. Tie to prezentujú ako generačnú obmenu a naplnenie spoločenskej požiadavky volajúcej po zmene.

Oplatí sa takáto stratégia strane SMER – SD? Nebolo by výhodnejšie prezentovať kontinuitu?
Prihlásiť sa k zmene je z ich momentálnej pozície logické východisko. Za predchádzajúceho vedenia strana v preferenciách výrazne klesla. Takáto prezentácia je ich jediná možnosť, ako stabilizovať momentálnu úroveň popularity a uspieť vo voľbách.

Čiže vo všeobecnosti ide najmä o zmenu čelných predstaviteľov štátu? Ekonomické smerovanie krajiny to zásadne neovplyvní?
Áno. V prípade koalície nemôžeme očakávať nejaké zásadné zmeny v ekonomickom smerovaní krajiny. Nové sociálne balíčky určite nie sú významným posunom v tejto oblasti. Na druhej strane, ak súčasná opozícia zloží po voľbách vládu, tak si nebude môcť politicky dovoliť robiť zásadné zmeny povedzme už v prijatých sociálnych balíčkoch. Pochopiteľne by to vyvolalo veľkú nevôľu zo strany voličov.

Prezidentka môže zamiešať karty

Podľa prieskumov by mal voľby vyhrať už piatykrát za sebou SMER – SD. Môže prezidentka Zuzana Čaputová obísť ústavné zvyklosti a ponúknuť zostaviť vládu aj inej strane ako tej víťaznej?
Ak by pani prezidentka nepoverila víťaza zostavením vlády, tak by určite porušila nepísané zvyklosti, ktoré po voľbách máme. Na druhej strane nemá zo zákona povinnosť poveriť zostavením vlády víťaza volieb ako prvého, aj keď je to zaužívanou praxou. Všetko bude však závisieť od výsledku volieb. Ak bude rozdiel medzi prvou a druhou stranou tesný, tak by takéto správanie bolo zdôvodniteľné. Ak by však povedzme SMER – SD mal dvojnásobný zisk ako PS-Spolu, bol by to problém. Navyše, bolo by to o to kontroverznejšie, že pani prezidentka z tejto koalície pochádza. Bez ohľadu na to, koho zostavením poverí, opozičné strany určite hneď po voľbách začnú realizovať vlastné rokovania s cieľom zostaviť vládu.

Súčasná vládna strana SMER – SD prezentuje, že ona jediná je schopná ochrániť sociálny štát na Slovensku a že žiadne opatrenia, ktoré zaviedla, rušiť nebude. Sú však takéto vyjadrenia reálne?
Je nepravdepodobné, že by strana SMER – SD zmenila svoj kurz. Ak dlhodobo robíte opatrenia pre nejakú konkrétnu cieľovú skupinu obyvateľstva, je veľmi malá šanca, že svoju politiku zrazu zmeníte. Nepredpokladám, že by SMER – SD po voľbách tieto opatrenia akokoľvek rušil. Veľmi podobne je to však aj so súčasnými opozičnými stranami. Ak by aj vytvorili vládu, po voľbách zrejme nenájdu politickú odvahu k rušeniu rôznych typov sociálnych balíčkov. Určite budú kritizovať to, ako zaťažujú rozpočet, no pravdepodobne hneď po voľbách nebudú chcieť robiť opatrenia, ktoré by zasiahli konkrétnu skupinu ľudí.

„Prezidentka nemá zo zákona povinnosť poveriť zostavením vlády víťaza volieb ako prvého.“

Čiže je v podstate jedno, kto voľby vyhrá? Sociálne balíčky predsa aj tak veľké zmeny nečakajú.
To určite nie, ale ak by boli aj strany súčasnej opozície pri moci, nenájde sa na to politická vôľa. Navyše takáto vláda by bola zložená aj zo strán so silným sociálnym programom. Tie by v takejto situácii boli určite proti. Ľudia sa teda nejakého rušenia báť nemusia, aj keď je možné, že štát sa pokúsi si tieto straty kompenzovať niekde inde.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že nedosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v tomto roku je z 90 % spôsobené opatreniami vlády a len 10 % pripisuje externým faktorom, ako sú kríza a brexit. Prečo sa vláda rozhodla de facto sabotovať dodržanie vlastného rozpočtu?
Vláda to nevníma ako sabotáž. Z jej uhla pohľadu je to prijímanie nevyhnutných opatrení, ktoré majú vyššiu prioritu. V predvolebnom roku sa tradične vládne strany snažia využiť všetky možnosti, ktoré majú k dispozícii. Je prirodzené, že s blížiacimi sa voľbami prišlo v tejto oblasti k akcelerácii. Ekonómovia môžu zostaviť rozpočet ako vyrovnaný, no politické strany musia plniť svoj program.

Aké opatrenia by sa museli spraviť na to, aby sme vyrovnaný rozpočet dosiahli aspoň v tomto roku?
Rozpočet na tento rok už bol schválený ako deficitný. V žiadnom prípade teda vyrovnaný rozpočet nebude. Navyše reálnosť naplánovaného deficitu kritizovala prakticky celá opozícia a aj časť odbornej verejnosti. Podľa Národnej banky Slovenska, alebo európskych inštitúcií, bude reálny deficit násobne vyšší oproti naplánovanému. Príjmy sú zadefinované príliš optimisticky a vplyvy nedávno schválených výdavkov v ňom nie sú korektne reflektované.

Opozičný kompromis

V opozícii nájdeme pomerne pestrú paletu rôznych programov a názorov. Ktoré opozičné strany majú najväčšiu šancu po voľbách realizovať svoj volebný program a priniesť ľuďmi vytúženú zmenu?
Najdôležitejšie pre každú stranu pri realizácii programu je byť vo vláde. Z opozície sa veci presadzujú veľmi ťažko. Z pozície mimo parlamentu je to takmer nemožné. Opozičné strany PS-Spolu a Za ľudí majú v súčasnosti zatiaľ najlepšiu východiskovú pozíciu, a v prípade, že by sa im podarilo zostaviť vládu, majú aj reálnu šancu realizovať svoj program. Taktiež strany OĽANO, SAS, KDH a Sme rodina by sa mali dostať do parlamentu. Ak to bude relevantné, tak zrejme aj do budúcej vlády. Byť vo vláde je však základným predpokladom realizácie akéhokoľvek programu. Najviac ohrozené sú strany SAS a KDH. Liberálov poškodil vnútorný rozkol. Ten však vyriešili v pomerne dostatočnom predstihu pred vypuknutím volebnej kampane. KDH je dlhodobo ohrozované vysokou konkurenciou, s ktorou zápasí o kresťansko-konzervatívneho voliča. Obe strany si však v kampani výrazne veria a mali by sa do parlamentu dostať.

Dokázala by súčasná opozícia zostaviť vládu? Neboli by ich rozdielne názory v kultúrno-spoločenských otázkach prekážkou v povolebnej spolupráci?
Na vládnutie potrebujete minimálnu pozitívnu zhodu. To znamená, že sa musíte dohodnúť na spoločnom programe – ekonomickom, ale aj ideovom. Či a v akej miere to dokážu, bude závisieť len od nich a od výsledkov volieb. Zisky jednotlivých strán po voľbách vo veľkej miere vplývajú na ich ochotu ustúpiť zo svojich požiadaviek. Ak budú schopné nájsť po voľbách kompromis a dodržiavať ho, tak budú mať šancu úspešne vládnuť.

„Podľa NBS alebo európskych inštitúcií bude reálny deficit štátneho rozpočtu násobne vyšší oproti naplánovanému.“

Budú ho však schopné dosiahnuť? Je pre ne spoločenská požiadavka na zmenu dostatočne motivujúca?
Je to pre ne jediná možnosť, ako vládnuť. Dôležité pre strany je aj zostať vernými svojmu programu. Ak vás vaši voliči volia preto, lebo sa hlásite k určitým hodnotám a princípom, môže byť problémom, ak to zrazu robiť prestanete. Ak budete nútení urobiť v tejto súvislosti kompromis, tak to vaši voliči nemusia akceptovať. Preto budú musieť po voľbách nájsť vhodný pomer medzi kompromismi a ich vlastnými hodnotami.

Aké by boli ekonomické vplyvy takejto vlády opozície? Majú sa ľudia obávať napríklad straty sociálnych výhod alebo zvyšovania daní a odvodov?
Pochopiteľne, žiadna strana vám dopredu nepovie, že plánuje zrušiť nejaké sociálne opatrenia. Všetky strany súčasnej opozície však deklarovali, že dane zvyšovať nebudú. Niektoré dokonca vo svojich programoch majú zníženie daňovo-odvodového zaťaženia. Hlavným nástrojom získania potrebných financií je zlepšenie efektivity fungovania štátu. To by malo priniesť dostatok zdrojov na zachovanie tzv. sociálnych balíčkov. Mnohé opozičné programy majú pritom sociálne ladené programy. Preto sa dá predpokladať, že by boli proti výraznému rušeniu týchto opatrení.

Kto by šiel do vlády so SMER-om

Sú na politickej scéne strany, ktoré by realizáciou svojho programu mohli uškodiť Slovensku a jeho záujmom?
Záleží na tom, čo sú záujmy Slovenska. Pokiaľ z geopolitického hľadiska vnímame Slovenskú republiku ako integrálnu súčasť európskych a transatlantických integračných zoskupení, a súčasne to považujeme za to najlepšie pre našu krajinu, tak jediná relevantná strana, ktorá by mohla Slovensku uškodiť, je ĽSNS. Tá presadzuje odchod z EÚ a vystúpenie z NATO. Bez reálnej alternatívy sú takéto návrhy čistý populizmus. Hovoriť svoj názor je legitímne, ale vždy by malo byť predstavené aj alternatívne riešenie. Napríklad Slovensko si nie je schopné samo zabezpečiť svoju bezpečnosť. Jednoducho nemáme dostatok finančných prostriedkov, aby sme vojensky konkurovali početnejším štátom.

Súčasný premiér Peter Pellegrini a predseda SMER-u Robert Fico vylúčili povolebnú spoluprácu len s ĽSNS. Sám Pellegrini v diskusnej relácii Na telo pripustil spoluprácu s Andrejom Kiskom. Vidíte niekde priestor na spoluprácu medzi stranou SMER – SD a opozičnými stranami?
Politická strana SMER – SD tradične nikoho pred voľbami zo spolupráce nevylučuje. Prípad ĽSNS je v histórii SMER-u ojedinelý. Pokiaľ ide o konkrétnu spoluprácu so stranou Za ľudí, premiér deklaroval, že si takúto spoluprácu predstaviť vie. Treba si však uvedomiť, že na spoluprácu potrebujete dvoch a všetky subjekty opozície deklarujú neochotu spolupráce so SMER-om. Viaceré opozičné strany sa vyjadrili, že sú ochotné ísť radšej do predčasných volieb, ako do vlády so SMER – SD.

„Viaceré opozičné strany sú ochotné ísť radšej do predčasných volieb, ako do vlády so SMER-SD.“

Vidíte nejaké strany, ktoré by boli ochotné spraviť kompromis a vytvoriť vládu so SMER-om?
Hnutie Sme rodina by bolo zrejme ochotné pristúpiť na takýto kompromis pri jasne stanovených podmienkach. Medzi strany, u ktorých je isté, že takéto niečo neurobia, môžeme zaradiť SAS a OĽANO. Predpokladám, že rovnako ani strany PS-Spolu a Za ľudí by povolebnú spoluprácu so SMER-om nepreferovali. V súčasnosti to vyzerá, že vláda sa bude dlho kreovať. Možný je aj politický pat alebo dokonca predčasné voľby.

Národne cítiaci volič

Môže sa volič maďarskej národnosti obávať, že po parlamentných voľbách nebude mať táto menšina priame zastúpenie v parlamente po prvýkrát od založenia samostatnej Slovenskej republiky? Z čoho má vlastne maďarský volič na výber?
Volebný potenciál maďarského voliča sa pohybuje niekde na hranici 8,5 až 9 %. Kvórum na vstup do parlamentu je 5 %. Je tu teda reálna šanca, že žiadna z maďarských strán sa do parlamentu skutočne nedostane. Na jednej strane máme tradične Most-Híd. Na druhej strane je novovytvorený subjekt Spolupatričnosť. Po neúspešných rokovaniach o vytvorení spoločnej koalície došlo k tomu, že sa vytvorili dve pomerne silné platformy. Medzi tie sa delí veľká väčšina maďarských voličov. Pri najhoršom scenári môže teda dôjsť k tomu, že obe strany zostanú mimo parlamentu.

Ak sa pozrieme na ponuku pre národne cítiaceho voliča, v tomto spektre sa nachádza štandardná SNS. No výrazne vyššiu podporu má ĽSNS. Čím si vysvetľujete, že priestor, ktorý je v iných krajinách okupovaný štandardnými národnými stranami, je na Slovensku obsadený antisystémovou stranou?
Volič SNS je konzervatívny volič, spravidla vekovo starší. Táto strana zápasí o národného a kresťanského voliča s pomerne veľkým množstvom strán, nielen s ĽSNS. SNS trpí tým, že bola viackrát vo vláde. Naopak, Kotlebova strana sa môže stavať do pozície čistého kritika, čo jej pomáha. ĽSNS je na rozdiel od SNS tiež schopná vo veľkom osloviť aj mladého voliča. Mnoho ich voličov sú prvovoliči, čo im SNS môže len závidieť. ĽSNS na seba viaže aj protestné hlasy všeobecne nespokojných ľudí.

ĽSNS aj strana Vlasť sľubujú návrat strategických podnikov do rúk štátu alebo aspoň ich čiastočné zoštátnenie. Je vôbec táto alternatíva reálne uskutočniteľná?
Vo volebnom programe môžete sľúbiť prakticky čokoľvek, pokiaľ nebudete konfrontovaní s tým, aby ste to museli realizovať v praxi. Pre niektorých voličov môže byť práve takýto program atraktívny. Zo zahraničia sú známe prípady, keď prišlo k prehodnoteniu vlastníckych pomerov v strategických podnikoch. Ak však k takému niečomu došlo, vždy to bolo veľmi drahé. Navyše nejde len o technickú stránku, ale aj o potrebnú politickú zhodu. Takáto možnosť je veľmi nepravdepodobná.