Foto: Tomáš Griger

Zaujať voliča skúšajú rôznymi spôsobmi

Videá strany Smer ‒ SD s názvom Bežný deň slovenskej opozície a ďalšie to, kde Robert Fico „dohovára“ deťom zo škôlky s menami opozičných lídrov, majú miliónové počty pozretí. Pri Smere sme na takúto kampaň neboli zvyknutí. Nie sú tieto videá už trochu cez čiaru?
Je to oficiálna antikampaň, ale nemôžeme tvrdiť, že je to čierne PR. Jednoducho len využili niektoré slabé miesta opozície a spojili ich. Smer komunikuje, že je zodpovednou zmenou a v tomto prípade vizualizuje, prečo je opozícia nezodpovednou zmenou. Ale aj opozícia legitímne útočí a poukazuje na dôvody, prečo vymeniť Smer alebo vládu, pretože tu budú korupcie a škandály. Zatiaľ je to úplne bežný, predvolebný, konkurenčný boj v rámci pravidiel.

Kedy by sme mohli hovoriť o čiernej kampani?
To by bolo v prípade, ak by si politická strana vymyslela nejaký fakt a tvrdila by, že je to pravda. Samozrejme, aj o videách Smeru by sa dalo polemizovať, či v nich je, alebo nie je pravda. Je to však skôr hravé zobrazenie reality pre ich vlastných voličov. Celá ich stratégia, či už video Petra Pellegriniho, v ktorom predstavuje zodpovednú zmenu, alebo aj bilbordy, smeruje na svojich voličov, prípadne na ľudí, u ktorých cítia potenciál. Niektorých voličov môžu takéto videá mobilizovať. V podstate je to len iná forma posolstva – nevoľte opozičné strany. Čo sa týka čiernej kampane, mám skúsenosť, že to nie je dobrá cesta a politické strany na tom zhoria. Ľudia sú na takéto praktiky citliví a navyše aj otrávení. Hlavne, keď máte na výber napríklad z piatich subjektov. V tom prípade, ak jeden útočí na druhého, tak máte ešte stále na výber ďalšie tri subjekty.

Môžeme teda povedať, že súčasná kampaň na Slovensku je iná ako tá pred štyrmi rokmi a prináša nové trendy?
Táto kampaň nie je v zásade výnimočná. Prináša síce zaujímavé prvky, ale v podstate je veľmi podobná tej poslednej. Zaujímavé je to, že vznikli nové strany, ktoré majú podľa prieskumov šancu dostať sa do parlamentu. A potom sú tu strany, ktoré sú na politickej scéne dlhšie, a prieskumy ukazujú, že ich šance dostať sa do parlamentu sú, naopak, nízke. Konkurencia je veľmi veľká. Kandidatúra bývalého prezidenta Andreja Kisku je tiež nový prvok na Slovensku. Ale žiadna kampaň nevyčnieva. Prekvapením je akurát strana Smer, ktorá zmenila logo a prezentuje nového lídra.

Nielen facebook, pomáha aj osobný kontakt

Úspešnú výmenu lídra sme na Slovensku zatiaľ nemali. Každá strana so svojím lídrom skončila. Bolo to tak v prípade HZDS a Mečiara, SDKÚ a Dzurindu.
Áno, Smer sa o to teraz pokúša. Oni vedia, že Pellegrini je populárny, a na tom stavajú. Ak by sa im podarilo vymeniť Fica za Pellegriniho a vyhrať vo voľbách, tak by boli prvou stranou na Slovensku, ktorej sa to podarilo.

Spomínali ste nové strany. Kiskova strana Za ľudí má podľa prieskumov potenciál dostať sa do politiky. Naopak, Progresívnemu Slovensku klesajú preferencie. Čím to je?
Kiskom a Trubanom. Keď Progresívne Slovensko rástlo, tak si ho ľudia spájali najmä so Zuzanou Čaputovou. Keď vyhrala voľby a stala sa prezidentkou, preferencie rástli. Potom prišiel Truban. Myslím, že nie je ani podstatné, aké škandály sa s ním spájajú, skôr je pre voliča stále neznámym človekom. Nie je pre nich lídrom s charizmou. Otázka znie, či má dosť času, aby voličov presvedčil. Možno zahviezdi v televíznej debate a ľudia si povedia, že je superstar, ale teraz dávajú logicky svoju pozornosť Kiskovi, ktorého poznajú ako prezidenta. Voliči sa prikláňajú k tomu, kto má podľa nich najväčšiu šancu niečo zmeniť. A ak sa nič zásadné nestane, tak to aj tak zostane.

Voliči sa prikláňajú k tomu, kto má podľa nich najväčšiu šancu niečo zmeniť.

Spomínali ste televízne debaty. Je to fenomén, ktorý pomáha v rámci kampane?
Určite. Niektorí politici dokázali zahviezdiť v televíznych debatách. Napríklad Procházkovi to išlo veľmi dobre. Opačným príkladom bol zase Milan Kňažko. Všetci čakali, že mu to pôjde, ale jednoducho niekedy to nevyjde podľa plánu. Debaty sú dôležité, ale tiež aj osobná, priama komunikácia s voličmi. Niekedy je to naozaj len o tom, koľko rúk potrasiete. Volič sa správa inak, keď sa s vami stretne, porozpráva, keď vás počuje a buduje si tak nejaký vzťah. Kampaň má vždy veľa aspektov. Je to mix viacerých vecí, ako sú sociálne siete, reklama, televízne spoty, debaty, a potom máte náladu obyvateľstva, ktoré sa chce k niekomu pridať. Nie všetky veci sú však drahé a občas stačí ísť len medzi ľudí. Táto kampaň má dosť nešťastný termín – vo februári. Vtedy sa ťažšie realizujú stretnutia, eventy, koncerty.

Sociálne siete dnes využíva množstvo politikov. Dokážu tak obísť novinárov a hovoriť priamo k svojim voličom.
Sociálne siete sa používajú konštantne posledné štyri roky. Len teraz je viac aktívnych politikov, ktorí pochopili silu sociálnych sietí. Napríklad Blaha má jeden z najsledovanejších kanálov. Alebo Boris Kollár, ktorý využil sociálne siete na to, aby sa dostal do parlamentu.

To znamená, že stačí byť aktívny na sociálnych sieťach, aby som uspela vo voľbách?
Sociálne siete sú dôležité, ale výsledok sa nedá kúpiť. Je to kombinácia viacerých faktorov. Môžete mať akokoľvek silno nastavený digitál, ale pokiaľ máte zle nastavené posolstvo, tak to dopadne zle. Urobíte jednu chybu, ako urobil Mistrík, prípadne sériu niekoľkých chýb, a môžete skončiť a percentá vám klesajú. Chybu počas kampane môžete jednoducho urobiť vždy. Na jednej strane máte bilbordy, televízny spot, komunikujete na sociálnych sieťach, no vaše posolstvo je nastavené zle. A to už je naozaj problém.

V posledných komunálnych voľbách niektorí kandidáti čelili na facebooku mnohým negatívnym diskusiám. Vyzeralo to tak, že voľby nemôžu vyhrať, a napokon ich vyhrali s výrazným náskokom.
Facebook je jednoducho obmedzená realita. Väčšinou potrebujete prieskum, aby ste vedeli, čo je naozaj pravda. Je niekoľko dôvodov, prečo vám facebook neposkytne relevantné údaje. Na jednej strane je množstvo ľudí, ktorí politiku nesledujú, ďalší sa zase nezapájajú do debát. Potom sú ľudia, ktorí sa vyjadrujú ku všetkému a majú aj viacero nickov.

Politika sa nedá postaviť iba na prieskumoch

Čo sa týka volebných prieskumov, čo zaujíma politické strany a aké informácie si zisťujú o svojich voličoch?
Okrem preferencií by si mali strany zisťovať aj voličský potenciál, kde môžu voličov získať a kde stratiť, alebo ktorá strana im konkuruje. Podstatné je aj otestovať si svoje obsahové posolstvo, či ľudia rozumejú, čo je to zodpovedná zmena, menší štát, čo to znamená za ľudí. Okrem toho zisťujú aj prognózy, ako by sa mohli preferencie uberať, či majú tendenciu rásť, alebo naopak klesať. V zásade prieskumy ukazujú cestu, kam má strana ďalej smerovať.

Ako často a hlavne koľko investujú politické strany do prieskumov?
To závisí od toho, aký je prieskum veľký. Cena môže byť zhruba od 4-tisíc až do 15-tisíc eur. Odvíja sa aj od takých vecí, či prieskum robíte štýlom face to face, alebo telefonicky, prípadne online. Väčšie politické strany si ich dávajú robiť tak raz, dvakrát do mesiaca. Ale napríklad, keď sme robili kampaň na Ukrajine, tak tam nebol deň, kedy by sme nerobili prieskum. Vďaka tomu sme mali priebežne stále dostatok údajov. Podobne je to aj v Amerike. Čím máte viac údajov, tým sa vám lepšie pracuje a rozhoduje. Moja rada by bola pre politické strany robiť prieskumy stále, ale niečo to stojí. Navyše u nás rozpočty na kampaň nedosahujú také sumy ako napríklad v spomínanej Amerike a na Ukrajine. Tam to naozaj funguje v iných rozmeroch ako u nás.

Cena jedného prieskumu verejnej mienky môže byť až 15-tisíc eur.

V akých rozmeroch?
Jednoducho je všetko oveľa väčšie. Mám skúsenosť s organizáciou kampane na Ukrajine a bez toho, aby som hovoril nejaké detaily, tak všetko je desať- až dvadsaťnásobne väčšie, a to od rozpočtov na kampane, cez tisícky dobrovoľníkov až po entuziazmus vo volebnej kampani. Samozrejme, je to aj obrovská krajina.

Prieskumy sú teda základom kampane?
Nedá sa robiť politika postavená iba na prieskumoch verejnej mienky, to ste potom vlastne taký „fejkový“ politik, hoci môžete kandidovať len preto, že sa chcete dostať do parlamentu. Urobíte si prieskum, nastavíte svoje ciele tak, aby sa to ľuďom páčilo. Je to jeden prístup, a občas aj funguje. No v politike by mali existovať nejaké princípy. Chcete vstúpiť do politiky preto, lebo veríte svojim myšlienkam, máte nejaké princípy – napríklad chcete menší štát, menšie dane alebo chcete sociálny štát, alebo ste naozajstný nacionalista, prípadne sa iba hráte na nacionalistu. Ja si myslím, že kombinácia by mala byť niekde v strede. Viete, čo chcete povedať, ale zároveň viete počúvať ľudí a snažíte sa nastaviť vašu komunikáciu tak, aby to pochopili.