Foto: NBS

Prečo ECB zvyšuje úroky?

„Mnohí sa pýtajú, prečo sme tak urobili, keď januárové čísla inflácie poukazujú na citeľný pokles rastu cien v eurozóne. Hoci je januárový pokles inflácie pod 9 % veľmi vítaný, stále sme veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod,“ zdôvodňuje rozhodnutie Rady guvernérov ECB guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Zároveň tiež vyslovil obavu z toho, že ak by sa tak nestalo, jadrová inflácia by mohla tvrdohlavo zotrvať na privysokých úrovniach, a to je neprípustné. „V momente, keď si ľudia a podniky zvyknú na vysokú infláciu a pretaví sa to do očakávaní, máme zásadný problém,“ uvádza ďalej.

Ako skrotiť inflačnú beštiu

Už v marci má podľa jeho slov ECB v úmysle pokračovať v nastolenom rytme a opätovne zvýšiť sadzby o 50 bázických bodov. Marec má byť zároveň mesiac, keď už budú k dispozícii aktualizované predpovede o očakávanom vývoji ekonomiky a inflácie na tento a najbližšie dva roky.

„Bude to pre mňa moment, keď sa začne rozprávať o tom, čo ďalej. Za predpokladu, že marcové a následne júnové odhady ukážu pokles inflácie k cieľu, môžeme začať opatrne hovoriť o tom, že sa nám darí krotiť inflačnú beštiu,“ pokračuje šéf NBS.

ECB zatiaľ nie je na vrchole

Ako uviedol ďalej, marcové zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb nebolo posledné. O tom, koľko ďalších takýchto rozhodnutí bude potrebných, sa rozhodne neskôr.  

„Zatiaľ čo my pokračujeme so zvyšovaním sadzieb, finančné trhy už začali špekulovať o tom, kedy začneme so znižovaním sadzieb. My však ešte nie sme na vrchole a myslím si, že na ňom nebudeme ani v marci. Zároveň by som rád zopakoval, že na tom vrchole zotrváme. Zotrváme tam tak dlho, kým nebudeme mať istotu, že môžeme s pokojným svedomím začať zostup,“ opisuje možný scenár blízkej budúcnosti P. Kažimír.

Podľa neho boj s infláciou zatiaľ nie je ani zďaleka vyhraný a potrvá mesiace, než bude možné s istotou povedať, že Európska centrálna banka spoločne s guvernérmi centrálnych bánk členských krajín eurozóny nasmerovali infláciu tam, kam patrí, teda blízko k želanej úrovni 2 %.