Pavol Chovan: Musíme hľadať cestu, ako efektívne pracovať so zdrojmi

Ako vnímate systém zdravotného poistenia na Slovensku? V čom vidíte hlavné nedostatky?

Pri porovnaní všetkých zdravotných systémov na svete neexistuje úplne optimálny model, s ktorým by boli všetci spokojní. Aktuálne je nastavený model, ktorý garantuje všetkým obyvateľom na Slovensku zdravotnú starostlivosť zdarma. Nevýhodou je, že systém nie je úplne dofinancovaný a to je možno spôsobené tým, že všetky ceny, ktoré sú v zdravotníctve, sú európske. Systém je chudokrvný alebo nie úplne dofinancovaný a to je možno spôsobené tým, že všetky ceny, ktoré sú v zdravotníctve, sú európske. Lieky sa vyvíjajú za európske náklady, prístroje sa vyvíjajú za európske náklady, vyrábajú sa za európske náklady a tu sa to predáva za európske ceny. Slováci ale zarábajú podstatne menej. Systém je asi dobrý, len chýbajú zdroje, ktoré by ho mohli podporiť.

Ako by ste zhodnotili výšku odvodov vzhľadom na slovenské príjmy? Aké pomery sú na Slovensku a aké sú v zahraničí?

Percentuálna výška odvodov je pomerne vysoká aj v porovnaní s ostatnými krajinami. Percento HDP, ktoré ide na zdravotnú starostlivosť, nie je malé a v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami platíme diametrálne vyššie odvody. Toto je ten hlavný problém a musíme viac dbať na to, aby sme efektívne narábali so zdrojmi

Čo podľa vás znamená efektívne hospodárenie? Kde v prípade štátnej poisťovne nastal problém, keď ako jediná skončila v strate? 

Z trhu máme informácie, že všeobecná zdravotná poisťovňa bola len benevolentnejšia v rámci posudzovania zdravotnej starostlivosti. Jej revízna činnosť nedosahovala také úrovne, ako majú súkromné poisťovne. Aktuálne pristupujú k rôznym opatreniam v rámci ozdravného plánu, kde znižujú výdavky  na určitú zdravotnú starostlivosť. Dofinancoval sa síce nemocničný sektor, ale zabudlo sa na primárnu ambulantnú starostlivosť, ktorej sa tiež zvyšovali náklady. Lekári v ambulanciách museli dokúpiť potrebné vybavenie, aby sa zo zákona mohli zazmluvniť s poisťovňami, čo prináša dodatočné náklady.

„Bojím sa robotizácie, pretože sa príliš spoliehame na prístroje, ktoré celú prácu nespravia. Ako lekár potom pristúpi liečbe, keď stratí kontakt s ľuďmi?“

V minulosti bol návrh na zavedenie jednej štátnej poisťovne. Myslíte si, že sa tento návrh môže objaviť ešte niekedy v budúcnosti?

Áno, bola stratégia, že keď štátna regulácia, ktorá musí za každých podmienok nastať, nastane, tak sa vytvorí jedna poisťovňa alebo fond, ako to pozná Veľká Británia. Je to jedno z riešení, ktoré je možné, avšak je potreba veľmi silnej politickej opory. Osobne si myslím, že do budúcna by táto cesta nebola vhodná, keďže práve dnes sa ukazuje, že štátna zdravotná poisťovňa, ktorá je nástrojom štátnej moci a distribútorom zdrojov sa dostáva do straty a je veľmi pravdepodobné, že ak by bola len jedna, tak tým skôr by sa dostávala do straty a musela by sa dofinancovať. Dofinancovanie sa čerpá z dodatočných zdrojov, ktoré sú takzvane daňové a to by znamenalo záťaž pre každého jedného z nás. Teraz hľadať cestu ako efektívne pracovať so zdrojmi tak, aby zdravotná starostlivosť kvalitatívne rástla.

Ako by sa nedostatky dali vyriešiť cestou pripoistenia?

V ústave máme definovanú zdravotnú starostlivosť zdarma. Tu nastáva problém, lebo musíme hľadať pojem, čo zdravotná starostlivosť vôbec je. Potom zistíme, že keď prídeme k lekárovi, tak hradíme rôzne poplatky. Keď sa pozrieme na príklad z Holandska, tam je veľmi pekne ukázané, čo zdravotná starostlivosť je. Sú tam definované pravidlá a vy, ako občan, ktorý platí zdravotné poistenie ich poznáte. Keď hovorím o individuálnom zdravotnom pripoistení, ktoré hovorí, že zdravotná poisťovňa môže toto poistenie robiť, tak si môže pripoistiť také náklady, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou. Ale zdravotná starostlivosť je tu zadefinovaná zdarma a teraz nevieme, čo je hradené z odvodov a čo si máme pripoistiť. Pripoistenie je zo zákona veľmi nešťastne vytvorené a treba na tom popracovať.  Určite sa touto cestou pripoistenia dá ísť. Osobne sa mi nepáči a súhlasím s ministerstvom zdravotníctva ohľadom termínov u lekára – lekár vyberie poplatok za termín. Nerozumiem tomu, lebo to je niečo, čo mi má zlepšiť môj zdravotný stav a je to neschopnosť lekára manažovať si svoj čas. Prečo ja by som mal platiť za túto neschopnosť. Takže s týmto súhlasím, že by toto nemalo byť predmetom spoplatnenia

Aká je budúcnosť poistenia. Vedeli by ste si predstaviť zapojenie poistenia do dôchodkového systému?

Demografický vývoj je veľmi zlý. Množstvo mladých ľudí išlo do zahraničia a v porovnaní s rodením a úmrtnosťou sa to neuberá dobrým smerom. Preto je namieste riešiť, že tá úloha pripoistenia na horšie časy je dôležitá. Určite je priestor na hľadanie prepojení, aby si ľudia cez poistenie kúpili istotu do budúcna. Na to tu máme politikov a špecialistov, ktorí by mali vytvárať tento mechanizmus  v spolupráci s odborníkmi.

„Pripoistenie je vytvorené nešťastne. Zdravotná starostlivosť je na Slovensku zo zákona bezplatná, no nevieme, čo je hradené z odvodov a čo si máme pripoistiť.“

Vy ste aktívnym športovcom. Akú úlohu zohráva šport pre samotného manažéra? Aká je dôležitá úloha prevencie?

Keď si zoberieme model zdravia, čo môžeme ovplyvniť my a čo máme geneticky dané, tak je pravda, že ak máme v génoch napísané, že na tú chorobu máme predispozíciu, tak tá stratégia spočíva v oddialení choroby. Väčšiu časť však tvorí to, ako sa k telu správame a ako k nemu pristupujeme. Všetky výskumy ukazujú, že pohyb je veľmi dôležitá ingrediencia k tomu, aby sa zdravie zachovalo. Samozrejme, treba mať dobre vyváženú stravu a dobrú psychickú pohodu, pretože keď má človek nevyrovnaný vzťah v práci alebo v rodine, tak to vplýva na rovnováhu. Keď sú tieto tri komponenty v rovnováhe, vtedy je veľká šanca, že si človek zachová zdravie do vyššieho veku.

Aká je podľa vás dôležitosť určovania choroby lekárom?

Je dôležité, aby si pacient neurčoval diagnózu sám, na internete. Akonáhle ma niečo bolí, idem k lekárovi a svoje ťažkosti popíšem. V prípade akútneho stavu je zdravotná starostlivosť neodkladná a o dva týždne už bude na jej liečenie priveľmi neskoro. Aj v rámci zákona je akútna zdravotná starostlivosť bezplatná.

Môže zvýšené množstvo umelej inteligencie pomôcť k zvýšeniu výkonu v nemocniciach a ambulanciách?

Dnes  je doba, kedy sa nám vytráca ľudský pohľad do ľudského organizmu. A bojím sa toho, že práve robotizácia ohlupuje ľudský mozog, pretože sa príliš spoliehame na prístroje, ktoré za nás celú prácu určite nespravia. Ako lekár potom pristúpi liečbe, keď stratí kontakt s ľuďmi, nebude mať dostatočné skúsenosti s ľudským telom, lebo všetko zaňho urobí stroj. Je to budúcnosť, ktorá je veľmi zaujímavá, ale má to isté úskalia. Keď človek nemá dostatok skúseností, bude robiť viac chýb a o to viac sa bude pretláčať informatizácia.