Pavel Škriniar: Pandémia nás prinútila uvažovať ako v čase vojny

Foto: Tomáš Griger

Nevídaný pokles hospodárstva

Z medicínskeho hľadiska je na Slovensku pandémia vírusu Covid-19 na ústupe. S jej dôsledkami a vplyvmi však ešte budeme musieť zabojovať, a tento boj nebude jednoduchý ani krátky. Otázka znie, čo sme sa mohli naučiť počas viac ako dvojmesačnej domácej karantény?
Naučiť sme sa mohli mnohému. Ukázalo sa, že vieme byť tolerantnejší, vieme plánovať nákup na dlhšie ako na dva-tri dni, vieme si stanoviť priority pri výdavkoch a uvedomili sme si opodstatnenosť vytvárania finančných rezerv. Ukázalo sa tiež, ako veľmi sú podnikatelia závislí od svojich zákazníkov, a že neoficiálne príjmy v rámci šedej ekonomiky pri žiadostiach o pomoc od štátu predstavujú vážny problém. 

Z vašich slov je zrejmé, že uplynulé týždne priniesli aj pozitívny odkaz. Zároveň nás veľmi razantným spôsobom pripravili o ilúziu, že ostatné roky hojnosti a spokojnosti by mohli potrvať donekonečna.
O tom, že má prísť prebudenie, sa hovorilo už od uplynulého leta, a na jeseň tie hlasy ešte zosilneli. Aspoň čo sa týka vývoja na akciových trhoch. Korekcia však prišla z doteraz nevídaného dôvodu. Ešte sa nestalo, že by taký výrazný pokles celosvetového hospodárstva zapríčinila choroba. Koniec koncov, reštart je dobrý na uvedomenie si hodnôt a stanovenie priorít v živote.

Reštart je dobrý na uvedomenie si hodnôt a stanovenie priorít v živote.

Kto sa rýchlo prispôsobil, neprehral

Koho by ste označili za víťaza alebo víťazov v období pandémie koronavírusu a koho za porazeného alebo porazených?
Víťaz? Skôr by som povedal, že neprehral ten, kto sa vedel rýchlo prispôsobiť podmienkam nového života. Rýchle využitie nových distribučných ciest síce nebolo kľúčom k úspechu, ale bolo kľúčom k minimalizácii strát. Práca z domu sa pre zamestnávateľov zrazu stala akceptovateľnou, aj keď sa dovtedy tomu bránili. Ukázalo sa, kde majú firmy rezervy, resp. čo všetko sa v rámci výrobného procesu dá oželieť. Viaceré globálne firmy zakázali zahraničné služobné cesty ešte pred zatvorením hraníc. Zrazu sa osobné stretnutia dali uspokojivo uskutočniť aj cez online platformy. Zmenilo sa zmýšľanie. Podnikatelia zrazu našli alternatívu k zdanlivo nevyhnutným, silno zaužívaným a často nákladným procesom.

Hovorme najprv o občanoch Slovenska vo všeobecnosti. Mnohých začiatok krízy, dôsledky ktorej ešte len budú eskalovať, zachytil nepripravených. Ľudia prišli o prácu, pričom nemali pripravené dostatočné rezervy na prežitie mesiacov so zníženým, resp. nijakým príjmom. Poukazuje to na nízku finančnú gramotnosť, neschopnosť sporiť si a vytvárať rezervy, alebo má táto skutočnosť širší rozmer?
Na jednej strane je pravda, že úroveň finančných rezerv je pomerne nízka a do veľkej miery súvisí s úrovňou finančnej gramotnosti. Sú ľudia, ktorí myslia nanajvýš na niekoľko dní dopredu, a preto je budovanie úspor pre nich nemysliteľné. Potom existujú ľudia, ktorí by aj chceli sporiť, no pre nízky príjem či vysoké výdavky nemajú z čoho. Ďalšou skupinou sú tí, ktorí síce sporia, ale nevhodným spôsobom, pretože využívajú nesprávne produkty. Kríza podľa mňa vytvorila priestor na prehodnotenie opodstatnenosti pravidelných výdavkov. V krízovej situácii sa do popredia dostala snaha ušetriť, a navyše pri zatvorených obchodoch sa menili aj nákupné zvyky. Nielenže sa zmenil obsah nákupného koša, začali sa aj viac využívať donáškové služby.

Podobné problémy riešili aj podnikatelia, ktorí si nevytvorili finančnú rezervu ani technologický náskok na horšie časy. Tu sú však príčiny aj dôsledky trochu iné.
Máloktorá firma má dostatok hotovosti na niekoľkomesačné fungovanie pri pozastavených tržbách. Firmy síce fungujú pri určitom objeme hotovosti, ten však slúži na priebežné platenie – dodávatelia, zamestnanci, štát, banky... Ak by aj mali určitý balík peňazí, objaví sa otázka ich umiestnenia. Kým bežný človek má úspory uložené tam, kde mu zarábajú viac ako na bežnom účte, podnikateľ by ich mal mať uložené v aktívach, ak už nie s vyšším, tak aspoň s porovnateľným zhodnotením, aké dosahuje pri vlastnom podnikaní. V opačnom prípade by totiž brzdili jeho vlastný rozvoj.

Pripraviť sa na horšie časy sa dá. Pripraviť sa na zastavenie hospodárstva však už nie. V takom prípade spočíva zotrvanie na trhu iba na schopnostiach, reakciách a rýchlosti konania. Veľmi pekným príkladom je sektor stravovania. Niekto prevádzku zatvoril, niekto jedlo predával cez okienko a niekto začal aj s rozvozom.

Kľúčom k minimalizácii strát bolo rýchle využitie nových distribučných ciest.

Odrazu fungujú aj moderné riešenia

Určite lepšie na tom boli tie inštitúcie, ktoré už pred krízou investovali do elektronizácie komunikácie, informatizácie alebo minimálne do e-shopov. Je to tak?
Snaha o čo najrýchlejšiu cestu tovaru či služby ku klientovi tu bola vždy. Elektronizácia a informatizácia nie je žiadnym prevratným riešením. Pandémia však v mnohých firmách urýchlila ich zapracovanie. Čo voľakedy nebolo pre názory firemných právnikov prípustné, teraz sa sfunkčnilo v priebehu niekoľkých týždňov. Výhodou je, že nový spôsob predaja tu zostane súbežne so starým a budú sa dať využívať výhody oboch.

Medzi prvými sa na túto cestu vydali bankové domy. V akom štádiu digitalizácie sa v súčasnosti nachádzajú a na čo by sa ešte mali zamerať?
Banky majú alternatívne distribučné kanály vybudované už dlho. Teraz je potrebné ešte viac zatraktívniť prístup k elektronickému bankovníctvu aj klientom, ktorí mu z rôznych príčin vzdorovali. Do istej miery to podporovali aj vládne opatrenia – buď si vystojíte rad pred kamennou pobočkou, alebo požadovaný úkon urobíte za niekoľko minút cez aplikáciu.

Pokúsite sa načrtnúť, ako by mala vyzerať moderná finančná inštitúcia (banka, poisťovňa, finančný sprostredkovateľ...) na prahu tretej dekády 21. storočia? 
Sú tu dve protichodné roviny. Na jednej strane je tu snaha mať čo najmenej byrokracie spojenej s nákupom finančnej služby, na druhej strane legislatíva požaduje pre klienta čo najvyššiu ochranu. Práve tá ochrana sa v súčasnosti rieši podpisovaním rôznych dokumentov, čo celý proces zazmluvnenia spomaľuje. Ideálne by bolo spojiť ich. Jedným, hoc aj elektronickým podpisom, odsúhlasiť všetku potrebnú dokumentáciu, a zároveň viesť predajný proces tak, aby klient vedel a rozumel tomu, čo kupuje. Ochrana klienta podľa mňa nespočíva v zabezpečení podpisu, ale v uvedomení si všetkých súvislostí a dôsledkov svojho rozhodnutia.

„Elektronizácia a informatizácia nie je prevratným riešením... pandémia však urýchlila ich zapracovanie.“

Sporiace produkty sú ako potraviny

Keď sme pri bankách, občania by pravdepodobne boli lepšie pripravení na krízu, ak by boli priaznivejšie úrokové sadzby na sporení. Kedy sa konečne budeme môcť tešiť na lepšie časy?
Nie je to úplne tak. Napríklad v máji 2020 niektoré finančné produkty mali výnos až 20 %. Nie 20 % za rok, ale 20 % za necelé dva mesiace. Toto zhodnotenie nepovažujem za málo priaznivé. Inak povedané, motívom k sporeniu nemá byť úroková sadzba v bankách, ale cieľ sporenia. Poukazujem na to, že človek by mal mať správne vybudovaný finančný vankúš.

Počas pandémie ľudia nerobili nákupy každý deň, ale snažili sa minimalizovať počet návštev obchodu. Ak nakupujem raz za týždeň, prispôsobím tomu aj obsah košíka. Kúpim potraviny s blízkym i vzdialeným dátumom spotreby. A ak sa chcem poistiť, kúpim aj niečo s veľmi dlhou trvanlivosťou.

Pekný príklad. Môžeme ho aplikovať napríklad aj vo svete financií?
Samozrejme. Bankové produkty považujem za čerstvé potraviny, resp. za potraviny s veľmi krátkou trvanlivosťou. Sú super pre dnešok, ale ak ich vytiahnem po roku, nebudú sa už dať skonzumovať. Skrátka, čím dlhšie ich budem mať, tým menší úžitok mi prinesú. Preto treba mať k dispozícii kombináciu viacerých druhov. V prípade potreby najprv môžem jesť čerstvé potraviny a až následne siahať po trvanlivých. V bankových produktoch je potrebné mať vankúš na niekoľko mesiacov a dlhodobé rezervy majú byť alokované v akciách.

A naopak, úrokové sadzby na úveroch, predovšetkým na hypotékach, sú dlhodobo na historických minimách, čo však nemôže trvať donekonečna. Kedy sa máme pripraviť na zdražovanie? 
Úver nie je spotrebný tovar. Nekupujeme ho preto, lebo je v móde, úver jednoducho rieši nedostatok našich finančných prostriedkov. Ovplyvniť môžeme trvanie stabilnej úrokovej sadzby. Ak si chceme zabezpečiť nemennú výšku splátky, volíme dlhú fixáciu. Ak nám neprekáža, že sa výška splátky bude meniť každý rok, volíme krátku fixáciu. Na zdražovanie sa nemusia pripravovať tí, ktorí majú úrokové sadzby zafixované do konca splatnosti úveru. Naopak, tí s krátkymi fixáciami by mali byť pripravení na zmenu kedykoľvek.

V bankových produktoch je potrebné mať vankúš na niekoľko mesiacov a dlhodobé rezervy majú byť alokované v akciách.

Pandémia poistnému biznisu nesvedčí

Takisto poisťovne by sa mali viac zamyslieť, ako využiť príležitosť týchto dní a niečo podniknúť na oživenie svojho biznisu. Čo nové by sa malo objaviť na poisťovacom trhu, aby vystihlo potreby doby?
Poistenie perfektne funguje pri štandardných podmienkach. Pandémia k nim určite nepatrí, a preto býva aj vo výlukách z poistenia. Na atraktivite môže nabrať napríklad mnohými zatracované poistenie schopnosti splácať úver. Závisí však práve od poistných podmienok. Okrem toho, využitie odkladu splátok môže spôsobiť, že sa preruší poistná ochrana. Úprimne, neočakávam nové typy poistných produktov, skôr zmeny v spôsobe ich distribúcie.

Myslíte si, že pandémia koronavírusu je dostatočným dôvodom na poučenie sa do budúcnosti? Ak áno, tak v čom?
Ukázalo sa, že niečo ako istota v súčasnosti skrátka neexistuje. Pandémia nás prinútila uvažovať inak. Improvizované riešenia sa časom ešte vylepšia, upraví sa aj správanie ľudí. Podobné zmeny prichádzajú napríklad počas vojen. Ukázala sa napríklad dôležitosť rozloženia rizika, a to v akomkoľvek ponímaní. Úzke zameranie sa na jednu činnosť v prípade podnikateľov, či na jeden sporiaci produkt v prípade klientov, nebolo správne. Až budúcnosť však ukáže, či si z tejto situácie vezmeme ponaučenie, alebo nie. 

Ukázalo sa, že niečo ako istota v súčasnosti skrátka neexistuje.