Nový minister financií Michal Horváth chce pripraviť plán na zníženie štátneho dlhu Slovenska
„Slovensko je nadmieru zadlžená krajina, a čo je ešte horšie, neexistuje žiadny plán, ako sa z tejto situácie dostať,“ povedal pri svojom nástupe do funkcie novovymenovaný minister financií Michal Horváth. Podľa neho je preto dôležité, aby jeho rezort takýto plán do nadchádzajúcich volieb vytvoril a predstavil.
Foto: NBS
Protidlhový plán ešte do volieb
Deficit verejnej správy Slovenskej republiky v minulom roku dosiahol 2,23 miliardy eur. Dlh verejnej správy v minulom roku sa vyšplhal na 63,38 miliardy eur, čo predstavuje 57,8 % z hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Celková výška dlhu sa v porovnaní s rokom 2021 znížila o 3,24 percentuálneho bodu, keď dlh v tomto roku dosahoval 61,04 % HDP.
Verejné financie v roku 2022 podľa jeho slov dopadli „ prekvapivo dobre“. Svoj podiel na tom má pozitívny vplyv vysokej inflácie na verejné príjmy. Ak aby sa neprejavil tento faktor, situácia na Slovensku by bola podstatne horšia.
„Ak štát neprijme nové opatrenia už počnúc týmto rokom, každý nasledujúci rok pribudne k dlhu ďalších päť až šesť miliárd eur. To je pre krajinu ako Slovensko jednoducho neúnosné. Potrebujeme zmeniť kurz, potrebujeme plán, ako sa z tejto situácie dostať. My takýto plán predstavíme ešte pred voľbami,“ vyhlásil nový minister financií.
Dôležité bude aj zostavenie rozpočtu na rok 2024
Novej vláde však nepôjde len o zníženie dlhu verejných financií, ale aj o pripravenie kvalitného štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Podľa premiéra Ľudovíta Ódora by mal byť taký, aby ho mohla rešpektovať aj budúca vládna koalícia, keďže tento rozpočet už bude schvaľovať nasledujúca vláda a novozvolené poslanecké plénum.
Stále sme pod priemerom eurozóny
V súvislosti so štátnym dlhom existujú v eurozóne krajiny, ktoré ho majú podstatne vyšší ako Slovensko. No sú tu tiež štáty, kde je, naopak, výrazne nižší. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat najvyšší štátny dlh majú Grécko (178,2 %), Taliansko (147,3 %), Portugalsko (120,1 %), Španielsko (115,6 %), Francúzsko (113,4 %) a Belgicko (106,3 %).
Naopak, najnižší dlh registrujú Estónsko (15,8 %), Bulharsko (23,1 %) a Luxembursko (24,6 %). Priemerná výška dlhu krajín Európskej únie je 94,2 % a štátov eurozóny (85,1 %).