Foto: Flickr

Víťazi Nobelovej ceny sa pokúsili rozčleniť situáciu najchudobnejších ľudí na niekoľko samostatných problémov. „Tohtoroční laureáti priniesli nový pohľad, ktorý umožní získať spoľahlivé odpovede na otázky o tom, akým spôsobom najlepšie bojovať so svetovou chudobou,“ uvádza Švédska kráľovská akadémia vied.

„Dokázali širokú tému rozdeliť na menšie otázky, s ktorými sa jednoduchšie pracuje. Príkladom sú intervencie v oblasti zlepšovania vzdelávania, prípadne v oblasti zdravia detí. Ocenení laureáti ukázali, že tieto menšie, lepšie vyšpecifikované otázky sa dajú jednoduchšie vyriešiť prostredníctvom starostlivo pripravených experimentov medzi ľuďmi, ktorých sa tieto problémy najviac týkajú,“ hovorí akadémia vo svojom stanovisku. 

Trojica ocenených

Samotní ocenení vedci neskrývajú spokojnosť s tým, že sa im podarilo upriamiť pozornosť na problémy najchudobnejších ľudí. „Teší nás, že tento druh výskumu si vyslúžil pozornosť,“ povedala Esther Duflová pre MIT News. Výskumnú činnosť označila za kolektívne úsilie. Duflová je ešte len druhou ženou v histórii, ktorá toto ocenenie získala. Zároveň vo veku 46 rokov je vôbec najmladším laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu. 

„Tento druh výskumu bol v čase, keď sme s ním začínali, úplne okrajový,“ upozornil Abhijit Banerjee s tým, že udelenie Nobelovej ceny je obrovským posunom vpred. 

„Kombinácia hlbokej oddanosti tejto oblasti a intelektuálna dôkladnosť vytvorili vzrušujúcu prácu, ktorá prispieva k pochopeniu sveta a taktiež napomáha k vytvoreniu praktických riešení problémov, ktoré sa týkajú najchudobnejších ľudí na svete,“ hovorí Michael Kremer pre The Harvard Gazette. 

Švédska kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje, upozorňuje na to, že z mimoriadne nízkych príjmov na svete žije 700 miliónov ľudí. Naliehavosť problému svetovej chudoby ilustruje aj tým, že každoročne vo svete umiera päť miliónov detí do päť rokov na choroby, ktoré sa dajú liečiť relatívne lacnou liečbou, prípadne sa im dá za cenu pomerne nízkych nákladov predchádzať. Akademici tiež upozorňujú na to, že približne polovica svetovej populácie detí odchádza zo školy bez základných znalostí a zručností. 

Vzdelávacie experimenty

V polovici deväťdesiatych rokov Michael Kremer a jeho kolegovia ukázali relevantnosť tohto prístupu na experimentoch, ktoré testovali, aké veľké zásahy by mohli zlepšiť výsledky školákov v západnej Keni.

Abhijit Banerjee a Esther Duflová, často spoločne s Michaelom Kremerom, uskutočnili podobné experimenty v iných krajinách. Priamym výsledkom jednej zo štúdií ocenených vedcov sú študijné programy, z ktorých ťaží približne päť miliónov detí v Indii. 

Štúdia, ktorej autorom sú Banerjee a Duflová, ukázala, že cielená podpora slabších žiakov má v strednodobom horizonte veľmi pozitívne efekty. Táto štúdia bola začiatkom interaktívneho procesu, ktorý vyústil do rozsiahlych študijných programov, ktoré sa uplatnili vo viac ako 100 000 indických školách. 

Iný výskum ocenených vedcov ukázal, že nedostatok stimulov pre učiteľov vedie k tomu, že žiaci majú veľké množstvo absencií. Jedným zo spôsobov, ako zvýšiť motiváciu učiteľov, je uzatváranie pracovných kontraktov na krátky čas. Tieto kontrakty sa následne môžu predlžovať, ak učitelia budú mať dobré výsledky.

Esther Duflová a Michael Kremer porovnávali tiež vplyv systému krátkodobých kontraktov učiteľov so situáciou, keď dlhodobo zamestnaní učitelia budú mať lepšie pracovné podmienky, lebo v triede je menej žiakov. Kým zníženie počtu žiakov nemalo výraznejší efekt, žiaci krátkodobo zamestnaných učiteľov dosahovali v testoch výrazne lepšie výsledky. 

Výskum zdravotnej starostlivosti

V oblasti zdravotníctva laureáti zisťovali, či by mala byť zdravotná starostlivosť v rozvojových krajinách spoplatnená. Experimentálne skúmali vzťah dopytu po liekoch proti parazitom a výškou doplatku za tieto liečivá.

Až 75 % rodičov v chudobných krajinách bolo ochotných dať tieto lieky svojim deťom v prípade, že boli bez doplatku. Ak bol doplatok vo výške do jedného amerického dolára, podiel rodičov klesol na 18 %. Chudobní ľudia sú teda podľa výsledkov výskumu pri prevencii mimoriadne citliví na cenu. Podobné výsledky priniesli aj ďalšie experimenty. 

Ďalším dôvodom, prečo sú chudobní ľudia neochotní investovať do prevencie, je podľa výsledkov prieskumu nízka kvalita týchto služieb. Príkladom tejto nízkej kvality je napríklad to, že zdravotníci, ktorí sú zodpovední za očkovanie, často neprídu do práce. 

Abhijit Banerjee a Esther Duflová skúmali, či by sa tento problém mohol vyriešiť pomocou mobilných kliník. V náhodne vybraných dedinách sa podiel zaočkovaných ľudí strojnásobil zo 6 % na 18 %. Zároveň, ak rodiny ako bonus za očkovanie detí dostali vrecko šošovice, miera zaočkovaných ľudí stúpla na 39 %. 

Takýto nárast záujmu o vakcíny je ekonomicky výhodný. Napriek tomu, že mobilné kliniky mali vyššie fixné náklady (musia sa uhradiť, či sa v dedine nechá zaočkovať 1 človek zo 100, alebo 39 ľudí zo 100), celkové náklady na vakcináciu sa znížili na polovicu oproti pôvodnému stavu. To platí aj po zarátaní dodatočných nákladov na šošovicu.