Foto: AFISP medzinárodný workshop

Prečo bolo vlastne potrebné smernicu IDD prijať?
Myslím, že smernica IDD, ako nasledovník smernice IMD, bola potrebná najmä preto, že na trhu existujú štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (produkty PRIIPs). Regulačné orgány vnímali, že ak si tieto produkty majú navzájom konkurovať, mali by mať viac-menej porovnateľný súbor pravidiel. Samozrejme, je potrebné vziať do úvahy, že sú to investičné produkty založené na poistení. Práve to podľa mňa bolo hlavnou motiváciou revízie smernice IMD do IDD. 

Čo ďalšie vnímate ako legitímny dôvod pre vznik IDD?
Druhým aspektom je prijatie nových pravidiel dohľadu, ktoré počítajú s vyššími sankciami a väčšou ochranou spotrebiteľa. Tú má zabezpečiť prísnejšie testovanie toho, či sú konkrétne produkty pre konkrétneho spotrebiteľa vhodné. Sprostredkovanie poistenia sa teda vo všeobecnosti viac formalizuje. 

Tretím dôvodom je to, že bolo potrebné rozšíriť pôsobnosť pôvodnej smernice IMD. Trh sa vyvíja, a tieto zmeny bolo potrebné zachytiť. Pôvodné pravidlá sa nevenovali napríklad predaju prostredníctvom internetu a internetových porovnávačov a všeobecne digitálnemu predaju. Cieľom teda bolo urobiť pravidlá týkajúce sa distribúcie poistenia do istej miery odolné voči zmenám, ktoré prinesie budúcnosť.

Ako hodnotíte IDD ako celok?
Smernica IDD vytvára moderný rámec pravidiel. Problémy sa objavujú, no nespôsobujú ich pravidlá, ktoré priniesla smernica navyše. Problémom je skôr to, že stále existuje priestor na veľmi rýchlu zmenu pravidiel. Problém vidím aj v prehnanej reakcii, ktorú tieto pravidlá vyvolávajú, pretože princípy, ktoré sú v IDD, sú podľa mňa spravodlivé. 

Ak sa bude smernica IDD uplatňovať na každý predaj poistenia tak, ako by mala, potom je spotrebiteľ absolútne chránený.

V čom vidíte potenciál na rýchlu zmenu?
Podľa mňa to tkvie v tom, že v rámci EÚ je možné prijať rôzne typy právnych aktov. Existujú nariadenia, smernice, a potom existujú právomoci, ktoré má k dispozícii Európska komisia a regulačné orgány. Aj tieto orgány teda v rámci svojich kompetencií môžu prijímať rozhodnutia, ktoré môžu potenciálne mať významný vplyv na podnikateľské modely spoločností. Je to tak napriek tomu, že tieto orgány majú mandát na uskutočňovanie drobných korekcií, tieto úpravy však môžu mať veľký vplyv. 
A už len samotný fakt, že potenciál na zmenu pravidiel existuje, môže znamenať tlak na trh. Táto neistota zase môže viesť k tomu, že jednotlivé subjekty budú váhať s uskutočňovaním investícií. To je však do istej miery normálne, keďže žijeme v neistom svete. 

Je dôležité, aby jednotlivé orgány pracovali so svojimi právomocami tak, že ich zásahy budú v súlade s pôvodnými cieľmi regulačných zásahov. Verím, že nový Európsky parlament sa bude sústreďovať na to, aby sledoval, čo jednotlivé inštitúcie robia so svojimi právomocami, a zároveň bude kontrolovať, že výkon právomocí je v súlade s cieľmi jednotlivých regulačných opatrení.

Prečo v troch krajinách IDD zatiaľ nebolo implementované?
Myslím si, že za tým nie je žiadny úmysel a zdržanie je len vecou procesov, je to však stav, ktorý by som nepreceňoval. Je to otázka prípravy sekundárnej legislatívy. Väčšina krajín ešte pracuje na dolaďovaní detailov a uvádzaní konkrétnych záležitostí do praxe. O množstve detailov sa stále diskutuje a pripravuje sa ich uvedenie do praxe. Teda určité zdržanie v konkrétnych krajinách nepovažujem za problém. Som si absolútne istý, že Cyprus, Španielsko a Lotyšsko prijmú legislatívu, ktorá je potrebná. 

Môže byť to, že niektoré krajiny k IDD ešte nepristúpili, problém napríklad pre slovenského spotrebiteľa?
Nemyslím si to. Čím jasnejší je kontext, v ktorom sa bude uskutočňovať dohľad, čím viac istoty na trhu je, tým je to lepšie. Na druhej strane je na EÚ potrebné nazerať v širšej perspektíve. Samozrejme, EÚ bude tlačiť na čo najrýchlejšiu implementáciu, no je dobré mať na pamäti aj to, že IDD predstavuje minimálnu harmonizáciu, rozdiely v jednotlivých krajinách sa teda objavovať budú. 

IDD skutočne predstavuje minimálny rámec pre členské krajiny a jednotlivé národné úpravy môžu byť prísnejšie. Vy však hovoríte o tom, že IDD by zároveň mala predstavovať maximálny rámec a jednotlivé krajiny by sa ho mali držať. Prečo?
Ambíciou EÚ je vytvoriť jednotný trh, a ak to naozaj chce urobiť, potom tomu musí prispôsobiť pravidlá, ktoré na tom trhu budú platiť. Je jasné, že nie je možné jednoducho prevziať nejaký text európskej regulácie a doslovne ho prepísať do právneho poriadku každej členskej krajiny. Čo by však malo byť rovnaké, je duch pravidiel, filozofia regulácie a ciele, ktoré táto regulácia má. 

Máme za sebou takmer desať rokov diskusií, do ktorých sa zapojili relevantní politici každej členskej krajiny, diskutovalo sa na európskej úrovni, prispeli centrálne banky európskych krajín a ďalšie regulačné orgány. Po takomto dlhom čase sme prišli k záveru, že to, čo je obsiahnuté v smernici IDD, je dobré urobiť. 

Ak niektoré krajiny majú pocit, že to vlastnou reguláciou dokážu urobiť lepšie, podľa mňa by mali byť schopné jasne vysvetliť, čo ich k tomuto presvedčeniu vedie. Musím však zopakovať, že určité rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú zdravé a mali by existovať. To ma aj vedie k presvedčeniu, že smernice sú vhodnejším právnym aktom, ako nariadenia, pretože národným štátom poskytujú určitú voľnosť. (pozn. red.: Smernice stanovujú ciele, ktoré majú členské štáty dosiahnuť, samotné nástroje si môžu zvoliť samostatne. Nariadenia sú záväzné pre členské štáty vo svojom oficiálnom znení a stávajú sa účinné v podstate automaticky.)

Predstavitelia EÚ niekedy dúfajú, že vnútorné procesy by mohli ísť rýchlejšie ako v skutočnosti idú.

Smernica IDD mala pôvodne nadobudnúť účinnosť 23. februára 2018, táto účinnosť sa však napokon posunula o šesť mesiacov. Aké boli dôvody?
Je to komplikovanejšie, a toto je dlhý príbeh. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že EÚ je ambiciózne zoskupenie a predstavitelia EÚ niekedy dúfajú, že vnútorné procesy by mohli ísť rýchlejšie ako v skutočnosti idú. V Európe sa objavuje množstvo pravidiel, ktoré si vyžadujú svoj čas. Môžem spomenúť problematiku PRIIPs, ďalej aj MiFID, Solventnosť II, aj samotnú IDD. To všetko sú regulačné opatrenia, ktoré sa objavili za uplynulých sedem rokov. Preto posun o šesť mesiacov, aj vzhľadom na uplynulých niekoľko rokov, nie je nijako šokujúci či prekvapivý.

Uznávam, že možno sa mohla celá záležitosť trochu inak komunikovať, pretože okolo implementácie IDD vznikla určitá neistota. Preto mohli kompetentní predstavitelia o čosi skôr hovoriť o tom, že sa účinnosť IDD posunie. 

Podľa mňa bolo však odloženie účinnosti správnym rozhodnutím. IDD je veľmi komplexným súborom pravidiel, a tá časová úprava vyplynula práve z toho. Rozhodne by som to nevnímal tak, že posun účinnosti vyplynul z toho, že by niekto niečo zanedbal, nemyslím si, že je možné niekoho z niečoho viniť. Vzhľadom na to, čo za zmeny sa na trhu udiali v posledných rokoch, nevnímam šesť mesiacov ako problém. 

Sú z vášho pohľadu jednotlivé kanály distribúcie poistenia navzájom rovnocenné?
Ja osobne si myslím, že áno. Nežijeme však v ideálnom svete a našou úlohou teraz je sledovať, ako sa opatrenia, ktoré zaviedla smernica IDD, budú ďalej prejavovať v praxi. Prístup, ktorý je zakódovaný v IDD, však podľa môjho názoru smeruje k tomu, aby efektívne pokrýval v podstate každú situáciu.

Je spotrebiteľ v súčasnosti chránený tak, ako by mal? Platí to aj pre internetový predaj?
Ak sa bude smernica IDD uplatňovať na každý predaj poistenia tak, ako by mala, potom je spotrebiteľ absolútne chránený. Či už pôjde o predaj cez internet, alebo akokoľvek inak.