Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Najdôležitejšie momenty zo života kráľovnej Alžbety II., ktorá navždy zmenila nielen Britániu, ale aj celý svet

Roland Régely Lídri
SK
EN
Poslať

Vo veku 96 rokov zomrela najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie Alžbeta II. Narodila sa ako princezná, ktorá nikdy nemala byť kráľovnou. Keď sa tak napokon stalo, zaslúžila sa nielen o to, že sa kráľovská rodina viac otvorila verejnosti, no bola stabilným pilierom západného sveta aj v neľahkých časoch. Tu sú najdôležitejšie momenty, ktorými Alžbeta II. pomohla tvoriť novodobé dejiny.

image

Foto: Shutterstock

 

Na trón priamo z Afriky

Alžbeta bola do momentu svojich 21. narodenín ako potomok kráľa Juraja VI. „bežnou“ súčasťou kráľovskej rodiny. Jej cesta do Afriky však všetko zmenila. Pri príležitosti narodenín odvysielala z Kapského Mesta svoj prvý prejav určený Commonwealthu, kde predniesla pôsobivú reč. Venovala ju mládeži britskej rodiny národov a zaviazala sa slúžiť Commonwealthu po celý svoj život. Juhoafrická vláda z dňa návštevy Alžbety na jej počesť dokonca urobila štátny sviatok.

Britskí historici sa domnievajú, že práve spomínaná cesta po východnej Afrike ovplyvnila Alžbetin pohľad na zahraničnú politiku a vzbudila u nej doživotný záujem o Commonwealth, teda spoločenstvo krajín patriacich pod vplyv Spojeného kráľovstva. 

Zahraničnú misiu Alžbeta absolvovala po boku svojho muža, princa Filipa, ktorý od mladého veku slúžil ako dôstojník Stredomorskej flotily. Spoločne mali z poverenia kráľa navštíviť okrem Afriky aj Austráliu a Juhovýchodnú Áziu, túto cestu však nedokončili. Dostali sa len do Kene, kde ich zastihla správa o panovníkovej smrti. Alžbeta sa tak podľa protokolu stala kráľovnou okamžite a bezprostredne po svojom návrate podstúpila korunováciu.  

Najdôležitejšie rozhodnutie jej života

Britskí historici zvyknú hovoriť, že spoločenstvo krajín Commonwealthu a Alžbeta II. sú svojím spôsobom dvojičky. Panovníčka sa totiž narodila v roku 1926, keď bola vyhlásená aj takzvaná Balfourova deklarácia. Tá predstavovala prelomové rozhodnutie o nezávislosti takzvaných bielych domínií vo vzťahu k Británii, vďaka čomu sa vo svojej podstate zrodil Commonwealth.

„Skutočnými“ dvojičkami sa však panovníčka a spoločenstvo stali až o niekoľko desaťročí neskôr. V čase nástupu Alžbety II. na trón v roku 1952 sa toho pre Britské impérium spočiatku veľa nezmenilo. No už po prvých dvanástich rokoch jej panovania sa britská koloniálna ríša prakticky úplne rozpadla a v roku 1965 sa tiež prestal používať termín „Britské impérium“.

V tom čase začala Alžbeta II. písať najdôležitejšie písmená nielen britskej, ale aj celosvetovej histórie. Britské kráľovstvo mohlo „zahodiť“ svoju minulosť a začať značku Great Britain stavať odznova, alebo pretaviť hriechy nepopulárnej minulosti impéria v niečo pozitívne. Kráľovná si vybrala druhú možnosť, čo mnohí považujú za najdôležitejšie rozhodnutie jej života.

Británia sa podľa kráľovnej mala stať vzorovou krajinou pre ostatné spoločenstvá Commonwealthu. Alžbeta II. vo svojich prejavoch pritom často zdôrazňovala dôležitosť dodržiavania ľudských práv, demokracie a mieru. Británia tak po prvýkrát nechcela diktovať ostatným krajinám, ako majú žiť, ale chcela ísť príkladom a byť prvá medzi rovnými.

Cieľom Commonwealthu sa preto nestal prostriedok na ovládnutie sveta, respektíve na vytvorenie svetovej veľmoci, ako mnohí britskí politici dúfali. Kráľovná pochopila úlohu Commonwealthu inak ako vtedajší ministri a otvorene hovorila o tom, že je nevyhnutné zbaviť sa starých myšlienok imperiality a anglosaskej nadvlády, a namiesto toho prijať národy medzi seba.

Najviac scestovaný panovník

Alžbeta bola od svojho útleho detstva svedkom, ako sa jej rodičia vydávali na oficiálne cesty po celom svete. Neskôr sa sama stala jednou z najviac scestovaných panovníčok nielen v rámci britskej, ale aj celosvetovej histórie. 

Už krátko po korunovácii sa kráľovná vydala na zahraničnú púť. Stanovila si za cieľ navštíviť všetky krajiny Commonwealthu, čo znamenalo cestu dlhú viac ako 60-tisíc kilometrov. Úspešne precestovala Karibik, Stredomorie, východnú Afriku, vtedajší Cejlón (Srí Lanka – pozn. redakcie), Juhovýchodnú Áziu, Austráliu aj najvzdialenejšie tichomorské teritóriá. 

Prelomovým sa stal jej prejav na Vianoce 1953 z novozélandského Aucklandu. Hovorila v ňom o „absolútne novej koncepcii, postavenej na vyšších duchovných hodnotách človeka – na priateľstve, vernosti a vôli po mieri a slobode“. Tejto novej koncepcii sa Alžbeta zaviazala „venovať srdce a dušu po celý zvyšok svojho života“.

Počas svojho panovania navštívila celkovo 116 krajín, a zrejme tak predstavuje najscestovanejšiu hlavu štátu v dejinách. Oficiálne kráľovské návštevy sa aj vďaka nej stali nevyhnutnou súčasťou globálnej britskej diplomacie.

Commonwealth sa tvaroval roky

Premenlivá medzinárodná politika Commonwealth nevyhnutne „roztrhala“, ale tiež opätovne spájala a tvarovala. V histórii dochádzalo k závažným odchodom zo spoločenstva, ako v prípade Írska, JAR a Fidži, takisto k vylučovaniu a žiadostiam o vstup krajín, ktoré pod britskou nadvládou nikdy neboli. Rovnako tak bol svet svedkom vojenských invázií tretích strán, ktoré často viedli ku škodlivým vnútorným rozbrojom. Rozdielne názory na republiku, vstup Británie do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, upadajúci obchod medzi Commonwealthom a materským ostrovným štátom – to všetko Spoločenstvo národov ovplyvňovalo dlhé roky. Vzájomné vzťahy potom poškodili dramatické momenty, ako Suezská kríza, pri ktorej Británia a Francúzsko vpadli do Egypta, a ignorovanie problémov, ktoré prinášala nadvláda bielej menšiny v Rodézii a Juhoafrickej republike.

Diplomacia na špičkovej úrovni

Hoci mnohí britskí politici Alžbete II. vyčítali, že nebola dostatočne rázna a pôsobila veľmi umiernene, odborníci na diplomaciu to vidia inak. Jednoznačne poukazujú práve na jej osobnostné kvality, vzťahy a vystupovanie, vďaka ktorým si získala nielen verejnosť, ale aj priazeň najmocnejších predstaviteľov krajín.

Kráľovná Alžbeta II. často viedla rokovania o zisku nezávislosti konkrétnych štátov, vytvárala s novozriadenými krajinami prvé vzťahy a riešila aktuálnu podobu diplomatického protokolu – to všetko na pozadí celosvetového nepokoja, presýteného rivalitou medzi východom a západom a roztržkami medzi severom a juhom. Často postupovala v rozpore s oficiálnou politikou britskej vlády a ignorovala názory svojich ministrov.

Aj preto, lebo sa Commonwealth nikdy nepretavil v mocenský orgán, stratili oň postupne britská vláda, celý štátny aparát aj verejnosť záujem. Kráľovná však nie. Naďalej sa starala o inštitúciu, ktorú sama pomáhala vytvoriť. Jej post hlavy spoločenstva pozostávajúceho z 53 krajín, ale aj pozícia na čele 16 z nich, podľa odborníkov vyžadoval veľmi vážny prístup, ktorý sa však v politike britskej vlády nie vždy odrážal.

Podľa historika Bena Pimlotta sa nájdu aj také spoločenstvá, ktoré tvrdia, že kráľovná Commonwealth potrebovala viac než členské krajiny samotné. „Monarchia so svojou imperiálnou minulosťou dychtivo prijala úlohu vedenia Commonwealthu, čiastočne aby ospravedlnila svoju existenciu, ale aj preto, lebo brala svoju nadnárodnú funkciu veľmi vážne, a to spôsobom, ktorý politici nikdy plne nepochopili,“ vysvetľuje s tým, že kráľovná naďalej udržiavala spojenie so vzdialenými spoločenstvami, ktoré vyjadrovali svoju lojalitu postojom, ktorý zostal pre profesionálnych politikov z vlády „absolútne nezachytiteľný.“

Novým kráľom je Karol III.

Novým britským kráľom sa po smrti Alžbety II. okamžite stal jej najstarší syn – princ Charles. Žiadny britský panovník nečakal na trón tak dlho ako nový kráľ Karol III. Nástupcom svojej matky sa stal pred siedmimi desaťročiami. Portál Vox uvádza, že z Karla III. by sa mohol stať „klimatický kráľ“. K životnému prostrediu sa vyjadruje aj na medzinárodných fórach, naposledy vystúpil vlani na klimatickej konferencii v Glasgowe. Nový kráľ síce nemá skutočnú zákonodarnú ani výkonnú moc, no upozorňovaním na niektoré témy môže docieliť, že im verejnosť bude venovať väčšiu pozornosť.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
30.11.2022 Naďa Černá

Obraz White Disaster od Andyho Warhola vydražili za 84,5 milióna dolárov

Masívnu sieťotlač s názvom White Disaster, ktorá je jedným z najvýznamnejších diel Andyho Warhola, predala aukčná spoločnosť Sotheby's ...

30.11.2022 Redakcia FinReport

Rast cien nehnuteľností sa spomalil, medziročne sa zvýšili už „len“ o 14,5 %

Realizačné ceny všetkých nehnuteľností určených na bývanie boli počas tretieho štvrťroka 2022 o 14,5 % vyššie ako v rovnakom období ...

30.11.2022 Roland Régely

UNIVERSAL maklérsky dom: Tržby kontinuálne rastú, v pláne je expanzia na západ

UNIVERSAL maklérsky dom je stabilnou súčasťou desiatky najväčších samostatných finančných agentov na slovenskom trhu. Firme v posledných ...

29.11.2022 Martin Jamnický

Kryptomeny padajú, no trhom s NFT rastú tržby o 60 % aj počty používateľov o 22 %

Nedávny pád cien kryptomien vymazal všetkým digitálnym aktívam hodnotu vyčíslenú na miliardy dolárov. Výnimkou nie sú ani nezameniteľné ...

29.11.2022 Naďa Černá

Vznikol, aby bojoval proti korupcii a nekalým praktikám. Ako sa mu darí chrániť whistleblowerov?

Každý, kto čelí šikane či inému negatívnemu správaniu sa zo strany zamestnávateľa, sa môže obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov. ...

29.11.2022 Redakcia FinReport

Zdravotná poisťovňa Dôvera dostala trojmiliónovú pokutu

Zdravotná poisťovňa Dôvera dostala pokutu 3 milióny eur. Dôvodom má byť nesprávny postup pri účtovaní o poistnom kmeni. Pokuta sa týka ...

24.11.2022 Redakcia FinReport

Guvernér NBS Peter Kažimír opäť čelí obvineniu z korupcie

NAKA opätovne obvinila guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra z korupcie. Podľa správy Denníka N by malo ísť o rovnaký skutok, ...

21.11.2022 Redakcia FinReport

Spoločnosť Xerox vymenovala Johna Bruna za prezidenta a prevádzkového riaditeľa

Spoločnosť Xerox oznámila vymenovanie Johna Bruna do funkcie prezidenta a prevádzkového riaditeľa. Bude mať na starosti globálnu stratégiu, ...

17.11.2022 Redakcia FinReport

Miliardár Warren Buffet nakúpil akcie taiwanského výrobcu čipov aj ropných spoločností

Vo svete financií existuje niekoľko ľudí, ktorí už veľakrát ukázali, že dokážu vynikajúco predvídať investičné trendy vo svete. ...

15.11.2022 Redakcia FinReport

Novým riaditeľom Erste Private Banking je Tomáš Petrus

Erste Private Banking, ktoré poskytuje služby klientom Slovenskej sporiteľne v oblasti privátneho bankovníctva, vedie od 15. novembra Tomáš ...

9.11.2022 Redakcia FinReport

Alain Berry: Nový generálny riaditeľ spoločnosti Amundi Asset Management

Spoločnosť Amundi oznámila vymenovanie Alaina Berryho za generálneho riaditeľa Amundi Asset Management v Českej ...

9.11.2022 Dominik Horváth

Mark Zuckerberg: Zatiaľ neúspešne buduje metaverzum. Ruinuje tým nielen firmu, ale aj vlastný majetok

Akcie spoločnosti Meta, ktorá zastrešuje Facebook, Instagram, WhatsApp a Messenger, za jediný týždeň klesli o 30 %. Výpredaj spustili ...

9.11.2022 Redakcia FinReport

Novým šéfom Úradu pre verejné obstarávanie sa stal Peter Kubovič

Jediným kandidátom na uvoľnený post riaditeľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) bol Peter Kubovič. Pri hlasovaní v parlamente získal ...

7.11.2022 Robert Juriš

Elon Musk si kúpil Twitter: Vyhodil manažment, prepúšťa zamestnancov a spoplatňuje služby

Pol roka kŕmil najbohatší muž sveta Elon Musk médiá často protichodnými informáciami o tom, že plánuje kúpiť internetovú spoločnosť ...

28.10.2022 Redakcia FinReport

Peter Kažimír: Sprísňovanie sa nekončí, inflačné riziká stále trvajú

„Inflačné riziká nielenže pretrvávajú, ale prehlbujú sa ešte viac. Bolo preto nevyhnutné razantne pokračovať vo zvyšovaní základných ...

21.10.2022 Redakcia FinReport

Elon Musk ešte nekúpil Twitter, a už chce prepustiť 5-tisíc jeho pracovníkov

Najbohatší človek na svete Elon Musk už viac ako pol roka sľubuje, že kúpi komunikačnú platformu Twitter. Cena transakcie je už dlhšie ...

17.10.2022 Redakcia FinReport

Peter Kažimír: Úrokové sadzby ECB musia vystúpiť nad neutrálnu úroveň

„Európska centrálna banka (ECB) potrebuje zvýšiť kľúčové úrokové sadzby tak, aby dokázala zbrzdiť rast ekonomiky. S ich opätovným ...

17.10.2022 Dominik Horváth

Trojica ekonómov dostala Nobelovu cenu za svoju prácu o vplyve kríz na bezpečnosť bánk

Nobelovu cenu za ekonómiu si v tomto roku rozdelili traja laureáti. Výhercami sú Ben S. Bernanke, bývalý predseda amerického Federálneho ...

Aplikácia

  1. 1.
    UNIVERSAL maklérsky dom: Tržby kontinuálne rastú, v pláne je expanzia na západ
  2. 2.
    Rast cien nehnuteľností sa spomalil, medziročne sa zvýšili už „len“ o 14,5 %
  3. 3.
    Zdravotná poisťovňa Dôvera dostala trojmiliónovú pokutu
  4. 4.
    Obraz White Disaster od Andyho Warhola vydražili za 84,5 milióna dolárov
  5. 5.
    Informácie o budúcom dôchodku budeme dostávať čierne na bielom v takzvanej oranžovej obálke