Milan Repka: Prílišná regulácia môže zdecimovať trh a ohroziť prácu agentov

Dlhé roky ste zastávali exekutívnu pozíciu vo finančnom sprostredkovaní. Niekoľko posledných mesiacov však bolo vaše pôsobenie nejasné. V apríli ste oznámili zmenu. Čo stálo za kariérnou zmenou a aké máte dnes plány?

Po septembrovom odchode z Fincentra som sa ocitol vo fáze určitého hľadania môjho nového smerovania. Dlho som sa zamýšľal nad tým, akým životným smerom sa chcem ďalej uberať. Vo finančnom biznise som strávil značnú časť mojej profesionálnej kariéry, takže som vedel, že aj ďalšie kroky budú pokračovať v tejto oblasti. Začínal som v bankách, neskôr v Prvej stavebnej sporiteľni a posledných deväť rokov som zastával pozíciu predsedu predstavenstva spoločnosti Fincentrum. Mám teda dostatok skúseností, ktoré ma priviedli k tomu, že skôr ako exekutívna pozícia ma viac oslovila príležitosť, pri ktorej môžem odovzdávať svoje skúsenosti a tvoriť vzdelávacie programy pre iných. Hovorím o pozícii, vďaka ktorej sa môžem podieľať na rozvoji a raste celej spoločnosti. Po krátkom oddychu od hektického pracovného nasadenia som začal pracovať v spoločnosti Brokeria, kam som od 1. apríla nastúpil ako konzultant. O tom, že to bolo správne rozhodnutie, ma presviedčajú aj samotní ľudia, ktorí pre spoločnosť Brokeria pracujú. Sú to profesionáli a skutočne kvalitní finanční poradcovia. S väčšinou z nich som spolupracoval aj v minulosti.

Skôr ako exekutívna pozícia ma viac oslovila príležitosť, pri ktorej môžem odovzdávať svoje skúsenosti a tvoriť vzdelávacie programy pre iných.

Na finančnom trhu prebiehajú turbulentné zmeny. Veľmi ošemetnou témou je regulácia zákona o finančnom sprostredkovaní. Ako ju vnímate vy?

Regulácia je dnes v princípe súčasťou našich životov a netýka sa len finančného sprostredkovania, ale celého finančného trhu. Z môjho pohľadu je kľúčovou úlohou všetkých osôb, ktoré vytvárajú legislatívu a ktoré sa podieľajú na riadení krajiny, aby vytvorili také podnikateľské prostredie, ktoré na jednej strane zabezpečí férovú súťaž, ale na druhej strane bude reagovať na realitu, ktorú aktuálne žijeme. Faktom je, že na Slovensku je dnes legislatíva týkajúca sa finančného sprostredkovania veľmi prísna. Možno najtvrdšia v celej Európe. Môžem len pripomenúť, že pred pár rokmi vstúpil do platnosti zákon číslo 186/2009 Z. z., ktorý značne upravil pôsobenie finančných sprostredkovateľov. Reguloval ich činnosť na trhu, nariadil vzdelávanie, ktoré musí absolvovať každý, kto chce vo finančnom sprostredkovaní pôsobiť. Myslím, že dnes sme už ďaleko od deväťdesiatych rokov a od dôchodkovej reformy, keď robil finančného sprostredkovateľa a „predavača“ poistiek každý, kto o to prejavil záujem. V súčasnosti je situácia iná. Služba finančných sprostredkovateľov a poradcov je čoraz viac žiadaná a tým, že je prístupná širokej vrstve klientov, začína prinášať ovocie. Napríklad spomeniem zaujímavé zníženie úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch. Kedysi bolo Slovensko takpovediac Popoluškou v porovnaní s ostatnými krajinami. Mali sme nezmyselne vysoké úrokové sadzby. Práve aj prieskum trhu finančných sprostredkovateľov a kvalifikované rady klientom do istej miery vyvinuli tlak na to, že sa aj klienti začali pýtať, prečo máme najvyššie úroky z okolitých krajín. Banky prehodnotili svoju predchádzajúcu politiku a upravili podmienky na európsku úroveň. Momentálne je situácia na hypotekárnom trhu najlepšia, aká kedy bola na Slovensku zaznamenaná.

Myslím, že dnes sme už ďaleko od deväťdesiatych rokov, keď robil finančného sprostredkovateľa a „predavača“ poistiek každý, kto o to prejavil záujem.

Čo sa týka regulácie, je potrebná a nevyhnutná, no už dnes má Slovensko mimoriadne tvrdo nastavené podmienky. Podobné nie sú v Česku, ani v Nemecku či v Rakúsku. V rámci EÚ sme prví, ktorí si trh takto upravujú. Odporúčal by som pristúpiť k tejto záležitosti trochu citlivejšie. Môže sa stať, že príliš obmedzujúce podmienky ohrozia niekoľko desiatok tisíc rodín, ktoré sú späté s finančným poradenstvom. Paradoxne by tým vláda podporila namiesto vlastných ľudí zahraničných akcionárov a veľké korporácie.

Môžete vašu poslednú vetu týkajúcu sa zvýhodnenia veľkých korporácií trochu rozvinúť? Čo tým presne naznačujete?

Totiž akákoľvek zahraničná spoločnosť pôsobiaca na našom trhu v prípade, že dosiahne zisk, vyvezie ho do materských krajín, pričom finanční sprostredkovatelia, na ktorých sú naviazané ich rodiny, pôsobia doma. Ich príjmy nie sú až také vysoké, aby sme ich mohli označiť za závratné. Štatisticky sú len mierne nad celoštátnym priemerom. Každý sprostredkovateľ si do veľkej miery zabezpečuje výšku odmeny prácou a aktívnym prístupom.

Regulácia v tejto podobe zrejme môže vyhovovať niektorej väčšej banke či poisťovni, rozhodne však neprospeje finančnému trhu ako celku a ani klientom.

Klientom pritom sprostredkovatelia neraz ušetria niekoľko stoviek eur v porovnaní s tým, ak by akceptovali produkty priamo ponúknuté v konkrétnych bankách či poisťovniach. Myslím si, že si zaslúžia každý zarobený cent. Ohroziť ich znamená nielen ohroziť dostatočnú informovanosť klientov o finančných produktoch, ale aj zabránenie chudobnejším klientom, aby mali prístup k finančnému sprostredkovaniu. To v prípade, ak by sa provízie zrušili a klient by si tak musel službu finančného poradcu zaplatiť z vlastného vrecka.

Regulácia v tejto podobe zrejme môže vyhovovať niektorej väčšej banke či poisťovni, rozhodne však neprospeje finančnému trhu ako celku a ani klientom.

V prípade, ak by sa provízie pre agentov zrušili, klient by si musel službu finančného poradcu zaplatiť z vlastného vrecka.

Poďme teda priamo k zmenám, ktoré sa týkajú vyplácania provízií pre finančných agentov. Ako vnímate tento konkrétny bod?

Návrhy, ktoré presiakli na verejnosť, majú taktiež potenciál vo výraznej miere siahnuť práve na provízie finančných agentov. Ja však verím, že aktuálne zavládne normálny, zdravý a konštruktívny dialóg medzi asociáciami, sprostredkovateľskými firmami, účastníkmi trhu a ministerstvom financií, pričom sa dosiahne prijateľný konsenzus. Som totiž stopercentne presvedčený, že ak by prešla regulácia v takej podobe, ako pred nedávnom prenikla na verejnosť, znamenalo by to likvidáciu finančných sprostredkovateľov. Išlo by totiž o taký tvrdý zásah do ekonomiky samotných firiem, ale aj jednotlivcov, ktorý by bol jednoducho neúnosný. Preto verím, že diskusia donúti kompetentných, aby sa situáciou zaoberali dôslednejšie, pripravili si k problematike širšiu analýzu a nakoniec prišli s možnosťami, ktoré budú znamenať posun vpred a nie likvidáciu.

Minister Kažimír dávnejšie deklaroval, že legislatívne úpravy vychádzajú najmä zo zlých skúseností klientov s maklérmi. Svoje rozhodnutia teda obhajuje tým, že ochraňuje spotrebiteľov od neodborníkov. Ako to vnímate vy? Ako vie spotrebiteľ odlíšiť profesionála, ktorý je skutočne prospešný od diletantského „predavača“ poistiek?

Základnou mantrou sprostredkovania a poradenstva je analýza situácie a návrh optimálneho riešenia. Určite sa stane, že niekedy sprostredkovatelia nenašli vhodné riešenie, alebo neboli dostatočne odborne zdatní, aby mohli klientom radiť. Kvalitné sprostredkovateľské firmy to však majú ošetrené mentoringom a podporou. V tých najlepších firmách sa má sprostredkovateľ vždy s kým poradiť, dostáva školenia, je testovaný a sám má za cieľ dosiahnuť čo najvyššiu možnú odbornosť. Taktiež musím podotknúť, že sťažnosti, ktoré prichádzajú na NBS a iné inštitúcie, sa sprostredkovateľského stavu týkajú omnoho menej ako napríklad bánk či poisťovní.

V každom prípade pripúšťam, že je nevyhnuté neustále pracovať na zlepšení osobnej úrovne jednotlivých poradcov, ale aj celých manažérskych štruktúr. Väčšina sprostredkovateľských spoločností totiž funguje na takzvanom modeli multilevel marketing, ktorý vytvára menšie a väčšie manažérske celky. V tomto prípade je veľmi dôležitá aj kvalita manažérov v jednotlivých skupinách. Práve to je moja úloha v novej pozícii. Navrhnúť taký program osobného rozvoja, aby sa firma posúvala ako celok dopredu, čo je aj odpoveď na vašu otázku. Sprostredkovatelia by mali využívať permanentné vzdelávanie a čoraz väčšiu úlohu by mala v tomto procese hrať aj Asociácia finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Čo robia samotní makléri v snahe reagovať na spomínané zmeny?

Určite veľmi dôležitú úlohu tu zohrá Asociácia finančných poradcov a sprostredkovateľov, ale nielen tá. Všetky asociácie, ktoré zastupujú sprostredkovateľov, by sa mali zapojiť. Novela zasahuje aj do ich podnikania. Väčšie spoločnosti si zafixujú trhový podiel a zvýšia zisky, pričom tie menšie by stratili distribučné kanály a zároveň by stratili možnosť dobehnúť konkurentov. Zdravá súťaž by bola ohrozená, a preto som rád, že práve aj odborné asociácie vznášajú protestné hlasy.

Ak by sme sa mali pozrieť dopredu, nahliadnuť do budúcnosti, aké zmeny očakávate na finančnom trhu v priebehu nasledujúcich piatich či desiatich rokov?

Dnes už môžeme povedať, že budúcich päť rokov bude charakterizovať niekoľko zásadných okamihov. Refinančný boom hypoték pominie. Tí klienti, ktorí mali nevýhodné sadzby, už refinancovali, takže silná produkcia v oblasti hypoték sa už neočakáva a ich podiel na trhu bude klesať. Druhou vecou je spomínaná regulácia. Pokiaľ by skutočne prišla vo veľmi razantnej podobe, môže spôsobiť odliv sprostredkovateľov. Ak však bude nastavená rozumne, zvýši kvalitu služieb pre klienta. Rozhodne to však bude zásadný činiteľ, ktorý ovplyvní v budúcnosti trh. Tretí z najzásadnejších faktorov bude demografický vývoj. Už dnes je jasné, že žiadny súčasný dôchodkový systém, ani po úpravách, nevyrieši negatívny demografický vývoj a vplyv. V nasledujúcich piatich rokoch však bude potrebné realizovať dlhodobé riešenia. Úlohou sprostredkovateľov bude aj postarať sa o osvetu voči klientom. Čaká ich vysvetľovanie a projektovanie situácií, ako aj zvyšovanie finančnej gramotnosti spotrebiteľov. Ten, kto si už dnes nezačne odkladať peniaze na dôchodok, bude v budúcnosti chudobný. Ani dnes sa nedá povedať, že by slovenskí dôchodcovia boli finančne dobre situovaní a ak sa nič významné nezmení, tak tí budúci na tom budú ešte horšie. Sprostredkovatelia tu môžu zohrať veľmi pozitívnu úlohu, a to bude aj jeden z pilierov ich podnikateľského úspechu.

Už dnes je jasné, že žiadny súčasný dôchodkový systém, ani po úpravách, nevyrieši negatívny demografický vývoj a vplyv. V nasledujúcich piatich rokoch však bude potrebné realizovať dlhodobé riešenia. Úlohou sprostredkovateľov bude aj postarať sa o osvetu voči klientom.

Dá sa teda očakávať, že vzniknú aj úplne nové poistné produkty, prispôsobené danej situácii? Ako môže poisťovníctvo pomôcť nepriaznivej situácii?

Je to dobrá otázka, ale v prvom rade, ak chceme zmenu, mal by k nej ako prvý pristúpiť štát. Mal by otvoriť serióznu diskusiu a nabádať občanov na sporenie. Vysvetľovať im, prečo je to nevyhnutné. Túto zodpovednosť majú aj finančné inštitúcie a finanční sprostredkovatelia, no štát má na to aj dva významné prostriedky. Prvým je vzdelávací systém, ktorého prostredníctvom je možné už od základnej školy vštepovať zodpovedný model správania sa k financiám a sporeniu, a druhým nástrojom sú dane a daňové úľavy. Práve touto formou sa dá napríklad podporiť vhodný poistný produkt, ktorý môže pomôcť v dôchodku. Daňový systém môže motivovať klientov k odkladaniu si úspor.

Neexistuje špeciálne a rýchle riešenie, ktorým by sme stav vyriešili. Existuje len dlhodobý program prípravy na túto situáciu, na ktorej sa musí podieľať štát (štátne inštitúcie), rodina aj súkromné finančné inštitúcie. Žiť v presvedčení, že druhým pilierom mám vyriešený dôchodok je veľmi mylné. Preto by aj ekonomické kapacity a autority mali nabádať, aby sa začala seriózna diskusia, ktorá bola doteraz skôr len konfliktom záujmov ľavice a pravice, a nepriniesla doposiaľ nič konštruktívne. Je tu priestor pre odborníkov a ekonomické univerzity, ktoré by mohli priniesť modely, ktoré už vo svete fungujú. Postaviť program na „viac nôh“ a nielen na štátnom a dobrovoľnom systéme. Preto bude určite potrebný aj ďalší typ poisťovacích produktov, ktoré by doplnili portfólio klienta tak, aby aj na dôchodku dokázal žiť kvalitný život.