Foto: Archív M. Meško

Programátor kníhkupec

Ste riaditeľom a zároveň aj spoluvlastníkom siete kníhkupectiev. Nie ste však jej zakladateľom. Čo sa to vlastne stalo pred takmer štvrťstoročím, kde sa skrížili vaše cesty s Martinusom?

Martinus rozbehol svoju činnosť v roku 1990 ako jedno z prvých súkromných kníhkupectiev v Československu. Ja som mal vtedy päť rokov a vôbec som netušil, že sa niekedy naše cesty pretnú. O 10 rokov neskôr, teda v roku 2000, keď som prišiel za bratmi Santusovcami, bolo to už zabehnuté martinské kníhkupectvo. Malo však len veľmi jednoduchú webovú stránku a ponúkli mi možnosť naprogramovať knižný e-shop. Bol som vtedy stredoškolák, mal som 15 rokov a v programovaní som bol úplný samouk. Mimochodom, programovať som sa učil z knihy, ktorú som si kúpil práve v Martinuse asi dva mesiace predtým.

Aké to boli časy?

Keď chcete dnes založiť e-shop, existujú na to podrobné návody a trvá to len chvíľu. Vtedy však nikto ani netušil, čo je potrebné urobiť ako prvé a čo potom. Konkurencia bola len malá, takže sme mali relatívne veľa času a mohli sme si dovoliť skúšať rôzne postupy.

Začali ste teda programovať knižný e-shop a v kníhkupectve ste už zostali.

Po skončení strednej školy som nastúpil na vysokú školu, kde som študoval manažment a marketing. Popri tom som programoval a v rámci kníhkupectva som si bral čoraz viac zadaní a úloh. Vďaka tomu som pričuchol k počítačovej grafike, marketingu, cenotvorbe, zákazníckemu servisu, a tak som získaval čoraz širší záber, ktorý sa mi neskôr viac ako zišiel.

Aká bola ďalšia trajektória vašej spolupráce?

V roku 2006 mi zakladatelia Martinusu ponúkli tretinový podiel v internetovom obchode. O tri roky nato som dostal možnosť rozširovať sieť kamenných predajní. Tak sme založili prvú, menšiu, ako je tá súčasná, ale taktiež na Obchodnej ulici, a tým sa začala písať nová kapitola Martinusu. Postupne sme ich otvorili 17 a dnes je zo mňa spolumajiteľ so 70-percentným podielom vo firme.

Digitál či retail

Spomínali ste 90. roky minulého storočia, keď ľudia poznali iba kamenné predajne. Neskôr prišli e-shopy, viac ako desaťročie oba spôsoby predaja fungovali paralelne a počas pandémie koronavírusu získali výraznú prevahu online predajne. Ako sa vyvíja biznis s knihami v súčasnosti?

Pri budovaní nášho modelu predaja sme vychádzali z predpokladu, že ak si človek kúpi knihu online, dostane ten istý výtlačok, ako keď si ho kúpi v obchode. Môže si teda vybrať. Mnohí uprednostňujú pohodlie nákupu z domu a ďalší zase dávajú prednosť fyzickému kontaktu s knihami v predajni. Toto sme si uvedomili ešte v roku 2009, keď sme začali tvoriť a rozširovať sieť kníhkupectiev. Už vtedy sme vedeli, že nechceme prevádzkovať len predajne kníh, ale že chceme mať aj priestory, kam budú ľudia radi chodiť, kde sa budú môcť stretnúť s knižnými autormi či vydavateľmi, kde nás môžu pochváliť, alebo nám dokonca aj vynadať, ak nebudú so službami spokojní. Vyvinulo sa to tak, že dnes polovicu kníh predáme online a druhú polovicu fyzicky v predajniach.

Hoci to v nedávnej minulosti mnohí vizionári predpovedali, e-booky napokon nedokázali plnohodnotne nahradiť papierové knihy a ani e-shopy z trhu nevytlačili kamenné predajne. Prečo sa ten trend, ktorý vyzeral ako zrejmý a definitívny, napokon zvrtol?

Pred približne 15 rokmi to naozaj vyzeralo tak, že digitál prevalcuje retail. Vnímali sme silný nástup Amazonu, objavili sa elektronické čítačky kníh, doba sa digitalizovala, a navyše tu bola finančná kríza, ktorá sa nevyhla ani knižnému trhu. Napriek tomu kamenné predajne sú naďalej tu, ba čo viac, my sme ich práve vtedy začali otvárať jednu za druhou. Musím však dodať, že toto rozhodnutie nebolo vizionárske, ale pripísal by som ho skôr silnej intuícii. Možno nám pomohlo aj to, že digitálny predaj a kamenné predajne sme nedávali do opozitu, naopak, vnímali sme ich ako jednu firmu, ktorá má uspokojiť potreby čitateľa a nie súperiť medzi sebou.

O čom je knižný biznis

A propos, o čom je v súčasnosti knižný biznis? Je to o autoroch, čitateľoch, poskytovaní zážitkov, o cenovej vojne s producentmi papiera, tlačiarňami a nákladmi na prevádzku, či je toho ešte oveľa viac?

Je o tom všetkom, čo ste vymenovali, a naozaj, je toho ešte oveľa viac. Pritom nielen knižný biznis, ale aj všetky segmenty hospodárstva zápasia s vysokými cenami energií, infláciou, rastúcimi nárokmi na mzdy a tiež s konkurenciou, a bojujú aj o pozornosť klientov, v našom prípade čitateľov, ktorí v súčasnosti naozaj majú na výber.

Mnohí ľudia dnes hovoria, že sa číta menej ako v minulosti. Je to pravda, alebo je to len klišé zohľadňujúce pestrosť možností, ktorým sa dnes ľudia môžu venovať?

Som optimista a verím, že sa dnes nečíta výrazne menej ako v minulosti. A keď si zoberieme do úvahy, s čím všetkým dnes musia knihy súperiť o pozornosť čitateľa, tak si knižný trh počína viac ako fantasticky. Ľahko sa totiž čítalo 20 – 30 rokov dozadu, keď jedinou formou zábavy bolo kino, televízia s tromi kanálmi a knihy. Preto keď zoberieme do úvahy, čo všetko zápasí o našu pozornosť teraz, tak je vlastne fenomenálne, že toľko ľudí ešte dokáže siahnuť po knihe, a medzi nimi aj množstvo mladých, ktorí tých možností na výber majú neporovnateľne viac ako napríklad ich rodičia.

Spomenuli ste čitateľsky mladšie ročníky. Cielite na ne, na nejakú inú špeciálnu skupinu klientov, alebo máte širší záber?

Sme plnoformátové kníhkupectvo, ktoré sa zameriava na celú populáciu. Keďže však nemôžeme mať v kamennom kníhkupectve v poličkách úplne všetky knihy, ktoré sú dostupné, prostredníctvom našich produktových manažérov a kníhkupcov robíme pre čitateľov určitý predvýber. Na slovenský knižný trh sa každoročne dostáva 8- až 10-tisíc nových kníh v slovenčine a ďalšie desiatky tisíc v cudzích jazykoch, najmä v češtine a angličtine.

Aj preto je dobré, že máme e-shop, prostredníctvom ktorého sa snažíme pokryť čo najširšiu ponuku, kým do kamenných predajní vyberáme najmä tie knihy, ktoré majú šancu zaujať na pulte. Na túto prácu využívame aj našich knihomoľov, ktorí ročne dokážu prečítať aj 100 a viac kníh, a ktorí si potom navzájom vymieňajú svoje postrehy a názory. Vďaka tomu, že sledujú všetky knižné novinky, dokážeme vyselektovať to najlepšie, čo sa potom objaví v našich predajniach. Máme tiež veľkú skupinu detských ambasádorov, ktorí sú špeciálne školení na to, ako sprevádzať detských čitateľov a ich rodičov detskou literatúrou. Dôležité je pritom, aby kniha nezaujala len dieťa, ale aj rodiča.

Trochu matematiky

Ceny vstupov neustále rastú, a tak pozvoľna stúpajú aj ceny kníh. Napriek tomu sa zdá, že ľudia sa o knihy stále zaujímajú a nakupujú ich. Zároveň sa však čoraz častejšie objavujú hlasy, že knihy sú príliš drahé. Ako táto cenová vojna vyzerá z pohľadu kníhkupca?

Možno sa niekomu zdá, že knihy sú v súčasnosti drahšie ako v minulosti, ale reálna situácia je trochu iná. Kým v roku 2015 si človek z priemerného platu mohol dovoliť kúpiť 59 kníh, v roku 2022 to bolo už 73 kníh. Dnes si teda môžeme zo svojho platu dovoliť viac kníh ako pred niekoľkými rokmi, a to aj napriek zlej ekonomickej situácii a vysokej inflácii. Pre ilustráciu uvediem, že priemerná mzda v tomto 8-ročnom časovom intervale stúpla o 48 %, kým inflácia sa zvýšila „len“ o 24 %, teda o polovicu toho, o koľko narástli mzdy. Zato priemerná cena knihy v rovnakom období stúpla iba o 19 %. Tento môj argument odporuje zaužívanému sentimentu, že knihy sú stále drahšie, pretože v skutočnosti to tak nie je.

Problém knižnej cenotvorby nás však chtiac-nechtiac dobieha. Nárast cien kníh sa totiž nevyrovná inflácii a rastúcim cenám vstupov (papier, tlač, energie, mzdy zamestnancov, náklady na prevádzku kníhkupectiev a na distribúciu kníh). Výsledkom je, že priemerná cena knihy vlani predstavovala 13,62 eura, no ak by mala dosiahnuť paritu kúpnej sily, musela by stáť takmer 19 eur.

Podľa toho, čo hovoríte, cenový rozdiel dosahuje takmer 30 %. Ako to v reáli zvládate?

Zefektívňujeme svoju činnosť. Snažíme sa ušetriť, ale nie na úkor niečoho, ale usilujeme sa svoju prácu robiť lepšie. A stúpa aj maloobchodná odporúčaná cena teraz vydávaných kníh, ktoré takýmto spôsobom dobiehajú ceny, ktoré by reálne mali mať. Neviem však povedať, či sa niekedy podarí, aby túto cenovú úroveň dosiahli. Špecifikom knižného trhu je aj to, že väčšina kníh, ktoré dnes predávame, nie je z tohto roku, ale z rokov minulých, a teda sa budú predávať za nižšie kalkulované ceny. Aj preto tie najnovšie knihy musia byť zase o niečo drahšie, aby priemerná cena predaných kníh aspoň čiastočne zohľadnila rastúce náklady.

Špecifickou vlastnosťou kníh je, že mnohé z nich stoja plus-mínus podobne, a to bez ohľadu na kvalitu ich obsahu. U iných komodít je to prakticky nemysliteľné. Prečo sa tento fenomén vyskytuje práve u kníh?

Áno, existujú tovary, napríklad automobily, kde sú rozdiely v cenách aj mnohonásobné. Súvisí to najmä s kvalitou použitého materiálu alebo so spôsobom spracovania. U kníh, alebo aj u kinofilmov, sú cenové rozdiely oveľa menšie. Z môjho pohľadu to má však aj svoje výhody. Jednou z nich je, že ľudia si nevyberajú knihy len podľa ceny, pretože ak by kvalitné knihy stáli podstatne viac ako tie menej kvalitné, ľudia by zrejme častejšie siahali po menej kvalitnej literatúre.

Kníhkupectvo budúcnosti

Teraz, keď už vieme, ako funguje predaj kníh v kamenných aj online predajniach, nedá mi neopýtať sa, ako by mohlo vyzerať kníhkupectvo budúcnosti?

Myslím si, že kým ľudia budú hladní po príbehoch, bude tu aj knižný svet v takej podobe, v akej ho poznáme v súčasnosti. Priznám sa, že mám rád moderné technológie, a preto by sa mi páčilo aj futuristické kníhkupectvo s hologramami, umelou inteligenciou a virtuálnou realitou. Napriek tomu si stále cením viac to reálne, ľudské a fyzické, čo knihy ponúkajú. Čoraz intenzívnejšie si uvedomujem, že kniha je jedným z najdokonalejších vynálezov ľudstva. Odkedy sa pred poltisícročím začala používať kníhtlač, knihy sa prakticky nezmenili. Vo svojej podstate sú také jednoduché a zároveň také funkčné, že ich nemusíme meniť len preto, aby sme za každú cenu na nich niečo zmenili. Rozdiel je hádam len v tom, že knihy sú v súčasnosti čoraz krajšie.

A pokiaľ ide o technologické vylepšenia, tie by sa mohli týkať napríklad servisu. Verím, že v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti použijeme vyspelé technológie povedzme na navigáciu v kníhkupectvách. Napríklad – zákazník si pomyslí na nejaký titul alebo autora, a vzápätí ho mobil cez kameru zavedie  presne na miesto, kde v kníhkupectve sa takáto kniha nachádza. V konečnom dôsledku však našou víziou je budovať krajinu čitateľov. To, ako by malo vyzerať kníhkupectvo budúcnosti, je len jedným z nástrojov na tejto ceste.

Už ste to síce naznačili, ale ako by mohli vyzerať knihy budúcnosti? Budú to e-knihy, alebo zostane ľudstvo aj naďalej pri papieri?

Prednosti e-kníh sú nepochybne početnejšie. Sú ľahšie, skladnejšie, prenosnejšie, trvácnejšie, dajú sa prispôsobiť potrebám a požiadavkám čitateľa, a napriek tomu má klasická papierová kniha stále svoje miesto v našich knižniciach. Sme totiž ľudia, emočné bytosti a máme radi to ľudské, čo nám papierové knihy dokážu ponúknuť. Je to niečo podobné, ako keď si niekto myslel, že ľudia sa pod vplyvom pandémie koronavírusu prestanú pri stretnutí objímať. Omyl, mám pocit, že na konci pandémie boli tie objatia neraz ešte intenzívnejšie. Niekedy už stačí len to, ako je kniha krásne urobená, ako na čitateľa pôsobí, akú emóciu v ňom vyvolá, a hneď je zrejmé, že ľudstvo sa tohto média len tak ľahko nevzdá.

Čo číta najradšej

Buďme trochu viac osobní a pozrime sa na vás – aký ste čitateľ?

Čítam všehochuť a mám relatívne široký záber. Najčastejšie čítam v slovenčine a v angličtine. Naopak, nerád alebo vôbec nečítam v češtine, nikdy som jej neprišiel na chuť. Pre mňa je dokonca jednoduchšie čítať v angličtine ako v češtine. Z pohľadu nosičov miešam papierové knihy s e-knihami a občas pridám aj nejakú tú audioknihu.

Ktoré knihy vás v poslednom čase najviac oslovili?

Aktuálne čítam piaty diel Nadácie od amerického sci-fi spisovateľa Isaaca Asimova. Až neuveriteľne ma baví jeho opis svetov a tiež to, čo čitateľovi hovorí na pozadí. Podobný pocit som mal pri čítaní knihy Duna od Franka Herberta, ktorá bola, mimochodom, prvou knihou, ktorú sa podarilo predať v e-shope Martinusu. U mňa v poličke čakala na prečítanie 20 rokov. Viackrát som skúšal začať, ale až nedávno prišiel moment, keď ma nakoniec chytila tak, že som ju doslova hltal. Rovnako tak ma zaujímajú životopisy úspešných ľudí, z ktorých sa snažím vyskladať si puzzle vlastnej cesty životom. V tejto súvislosti ma oslovil napríklad životopis Steva Jobsa. Niežeby som chcel byť ako on, ale v jeho biografii som našiel veľa inšpirácie aj ponaučení. Nielenže dokázal zodpovedať mnoho dôležitých otázok, ale zvládol ich aj veľa a zaujímavo naformulovať.

Zrejme však nie ste konzumentom len sci-fi a životopisov. Skúšali ste aj iné literárne zážitky?

Keď prejdeme k románom, nemôžem nespomenúť knihu s názvom V korunách stromov od Richarda Powersa, ktorú považujem za bonboniéru medzi knihami. Takmer na každej strane sa nachádza niečo, čo pripomína bonbón, ktorý si dáte na jazyk, pomaly si ho vychutnávate, a potom ďalší a ďalší. Takto podľa mňa vyzerá sila dobre napísaného slova, vety a príbehu. Toto je dielo, ktoré som dokázal čítať neuveriteľne pomaly a dlho, pretože vždy som si z neho vybral len jeden bonbón a tie ostatné som si odkladal na neskôr. Ďalšou z mojich obľúbených kníh je Harry Potter. Nehanbím sa za to, že som ju čítal viackrát, dokonca už aj s dcérou, a opakovane sa presviedčam, že je to skvelý príbeh nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Verím, že knihy sú naozaj úžasné, pretože dokážu vždy zas a znova prinášať kúzla pre hlavu človeka.