Foto: Martina Juríčková

Fintech je sexi názov pre inovatívne technológie

Finančné technológie. Pomerne vágne a všeobjímajúce pomenovanie pre veľmi široký okruh inovácií okrajovo alebo zásadne súvisiacich s financiami, ktoré sa objavujú, ak nie denne, tak určite každý týždeň v nových a ešte novších verziách. Čo to vlastne finančné technológie sú?

Fintech je nové pomenovanie pre inovácie súvisiace s finančnými službami vrátane bankovníctva, poisťovníctva, investovania aj regulačných technológií. Čiže žiadna revolúcia, len viac sexi názov pre inovácie vo svete financií, ktoré sa tu vyvíjajú už dlhšie a už dlhšie nás aj sprevádzajú.

Napriek tomu, že to nie je nič nové, len modernejšie pomenovanie, odborná aj laická verejnosť ho spomína čoraz častejšie. V ktorých oblastiach sa s ním môžeme primárne stretnúť?

Využívajú sa na strane klientov, ale aj na strane finančných inštitúcií či finančného sprostredkovania. Je to naozaj široká téma. Musí sa jej venovať prakticky každá firma, ktorá chce urobiť niečo zaujímavé na poli finančných technológií. Napríklad tak, že využije dátové technológie, umelú inteligenciu, prípadne dátové vedy, a spojí ich do novej finančnej služby. Vtedy ide o fintech.

Pred časom ste povedali, že prienik fintechových spoločností na Slovensko je pomalý. Platí to aj v súčasnosti, respektíve ako veľmi sú finančné technológie u nás doma?

Platí to stále, pretože počet skutočných fintech spoločností na Slovensku by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Na druhej strane to súvisí aj s tým, že vybavenie finančných inštitúcií na Slovensku finančnými technológiami je jedno z najlepších na celom svete. Hrdo poviem, že čím viac cestujem po svete, tým viac sa mi páči slovenské bankovníctvo. Vo fungovaní bánk a ich technológií sa radíme medzi popredné krajiny na svete. V porovnaní s tým, čo vidíme v USA alebo Veľkej Británii, naše bankové systémy sú naozaj mimoriadne pokrokové.

Som fanúšik spoluprác, 1 + 1 je pre mňa niekedy aj 3

Na prelome rokov vznikol FinTech Hub Slovakia a vaša spoločnosť Vacuumlabs je jeho zakladajúcim členom. Ak sme v oblasti finančných technológií na tom tak dobre, ako hovoríte, načo nám je takáto platforma, ktorej úlohou je pritiahnuť na Slovensko ďalšie fintech spoločnosti zo sveta?

Ak sme svetovou veľmocou vo výrobe automobilov, prečo by sme nemohli byť aj veľmocou v oblasti finančných technológií? Ak sme špičkou v rámci vyvinutia bankového systému, prečo by sme sem nemohli dotiahnuť iné fintechy a stať sa stredobodom inovatívneho sveta? Myslím si, že Bratislava by pokojne mohla byť fintechovým hubom, povedzme v rámci krajín V4, kde by mohli vznikať naozaj zaujímavé inovácie.

Akú pozíciu v tomto procese zaujímate a prečo ste sa vlastne rozhodli venovať svoju energiu a čas tomuto projektu?

Možno je to preto, lebo som veľký fanúšik spoluprác, komunít a prepájania ľudí. Už pred 10 rokmi som spoluzakladal prvý coworkingový priestor na Slovensku a potom aj prvý slovenský fintechový akcelerátor. Niekedy mám pocit, že 1 + 1 nie sú 2, ale 3. A preto čím viac zaujímavých nápadov a myšlienok prinesieme na Slovensko, tým väčšiu šancu máme, že prídeme na niečo naozaj zaujímavé a zmysluplné. Na slovenský trh sa nepozerám ako na finálny trh. Snažím sa pozerať ďalej za obzor. Slovensko však vnímam ako výborný priestor, kde by sa fintechové spolupráce mohli zbiehať a odohrávať.

Umelá inteligencia pracuje s najväčším množstvom dát

Spomenuli ste, že naše bankovníctvo je na vysokej úrovni. Kam sa ešte môže uberať z pohľadu finančných technológií?

Stále je tu priestor na zlepšovanie sa. Priamo v bankovníctve si viem predstaviť, že banky budú pomáhať ľuďom mať lepšie finančné zdravie na základe aktuálnych dát a individuálnych potrieb každého človeka. Na základe vzorcov míňania budú vedieť predpovedať a pomáhať človeku robiť zodpovednejšie rozhodnutia tak, aby mal pokryté krátkodobé aj dlhodobé ciele. 

Ďalšou oblasťou je napríklad rozumné a neutrálne finančné poradenstvo. To je niečo, čo na Slovensku stále úplne nefunguje. Práve tu vidím priestor na zlepšenie za pomoci využitia umelej inteligencie. Aby nám naozaj dobre poradil niekto nestranný, kto pracuje s dátami nie 500, ale povedzme 500-tisíc klientov. Aby nám poradil, ako máme efektívne spravovať svoje financie, ako sa máme zlepšovať v investovaní, či sme si nekúpili príliš drahé alebo nevýhodné finančné produkty, alebo či nemáme poistenie, ktoré vôbec nepotrebujeme. Skrátka v oblasti finančného poradenstva je tu obrovský priestor na zlepšovanie sa.

Vizionári hovoria, že banka budúcnosti prenechá prácu s dátami a zmluvami, vlastne všetko, čo funguje akoby skryté v pozadí, externým spoločnostiam. V rámci EÚ to upravuje európska platobná smernica PSD2... a banky samotné si ponechajú len komunikáciu s klientom a predaj produktov. Je toto cesta do budúcnosti?

PSD2 je výborný nápad, vynikajúca iniciatíva, škoda len, že jej implementácia do reality neprebehla aj na programátorskej úrovni. Na samom začiatku sa totiž povedalo, že každá banka si ju môže implementovať tak, ako chce. To je výhodné pre banku, pretože si nastaví procesy tak, aby splnila nariadenie smernice a zároveň, aby tretiu stranu vpustila do svojich systémov čo najmenej. Chybou krásy však je, že tieto systémy nie sú navzájom kompatibilné. Každá banka má iné API rozhranie, preto dnes musia dodatočne vznikať riešenia, ktoré tieto systémy unifikujú.

Niektorí futuristi tiež hovoria, že moderné fintechy nepružné bankové kolosy doslova prevalcujú a vymažú z mapy. Čo hovoríte na takýto scenár?

Môže sa stať, že niektoré banky sa v budúcnosti stanú „utility providermi“, ktorí budú poskytovať len bankový základ, stanú sa regulačnou entitou, a o všetko ostatné v súvislosti s riešením problémov zákazníkov sa už postará fintech. Myslím si, že na Slovensku je už dnes priestor, aby jedna alebo hoci aj viacero bánk dokázali fungovať na takomto princípe.

Komunitné banky majú budúcnosť

Problémom slovenských bánk je cielenie. Prakticky všetky banky na Slovensku považujú za svoju cieľovú skupinu každého, a teda prakticky všetkých dostupných potenciálnych klientov. Je to správna cesta, alebo by ste navrhli niečo efektívnejšie?

Ja som sa nechal inšpirovať modelom, ktorý v USA funguje už 200 rokov, a to sú komunitné banky. Tieto sa zameriavajú na afinity groups, teda na ľudí, ktorých niečo spája. Buď je to profesia, záujmy, miesto pre život, alebo čokoľvek iné. V USA existuje približne 12-tisíc takýchto komunitných bánk. A my sme vzali tento koncept a preniesli ho do 21. storočia. Tá afinita už nebola geografická ani o zamestnaní či záujmoch, a už vôbec nesmerovala na vekové skupiny (mileniáli, generácie X, Y, Z – pozn. red.), ale zamerali sme sa na to, čo ľudí spája do komunity.

Vy ste si ako cieľovú skupinu vybrali LGBT komunitu a pre ňu ste vybudovali banku. Ako funguje?

Na začiatku sme si povedali, že ak chceme pomôcť nejakej komunite, musíme začať od pomoci s financiami. Zistili sme, že 30-miliónová LGBT komunita má v USA drahšie hypotéky ako bežná populácia, dostupnosť úverov pre ňu je horšia, nižšia je finančná gramotnosť... Preto som vytvoril afinitnú čisto digitálnu platformu s názvom Daylight, ktorá rozumie potrebám a pomáha ľuďom tejto komunity.

Znie to tak trochu rozprávkovo nájsť na trhu 30-miliónov potenciálnych klientov, navyše v USA. Ako je to možné?

Možno preto, lebo novinky v rámci finančných technológií v rámci Európy sa vyvíjajú už 7 či 8 rokov. V USA však tento trend vidieť len posledných 18 mesiacov. My sme teda načerpali skúsenosti z fintech projektov z Európy a Ázie a preniesli ich za Atlantik. Popri našej banke tam vznikli ďalšie digitálne projekty, banky pre afroameričanov, emigrantov, latino prisťahovalcov a projekty pre iné mnohopočetné komunity.

Ako dlho trvá vybudovať a uviesť do života takúto banku?

V decembri 2020 sme spustili prvú beta verziu (testovaciu – pozn. red.), pričom od prvotného nápadu až po spustenie projektu prešlo necelých deväť mesiacov. Naši klienti dnes majú k dispozícii bankový účet a bankovú kartu. Mimochodom, na tej karte nie je zobrazená dúha, je žltá. Nechceli sme totiž, aby nás verejnosť vnímala ako podnikateľov zameraných na „dúhovú cieľovku“. Chceme zostať autentickí, aby nás okolie bralo ako banku, ktorá chce riešiť reálne problémy tejto komunity.

Možnosti existujú aj na Slovensku

Vidíte nejaký podobný priestor na realizáciu aj na slovenskom trhu?

Určite áno. Som veľký fanúšik inovatívneho SME bankingu, teda bankovníctva pre malé a stredné podniky, a verím, že niečo podobné by sa dalo spustiť aj v našom regióne. Hlavne ak si uvedomíme, že tu máme asi 380-tisíc živnostníkov a približne 280-tisíc malých firiem, ktoré majú do 10 zamestnancov. V rámci Slovenska je to obrovská skupina, ktorá by si zaslúžila mať k dispozícii niečo viac ako dnešný predražený podnikateľský účet.

Ďalej spomeniem „salary finance“. Vďaka nemu by sa mohlo podariť očistiť lokálny trh od finančných žralokov, ktorí klientom poskytujú úvery so šialene vysokými úrokmi. A, naopak, prostredníctvom inovatívnych technológií dať ľuďom prístup k peniazom, ktoré si už de facto zarobili, aby si mohli dopriať nákupy ešte pred tým, ako im tieto prostriedky pristanú na účte. Dôležité je nájsť balans tak, aby to riešenie bolo win-win pre banku aj pre občana. 

Čoraz častejšie sa hovorí o príchode digitálnej meny, ktorá by mala nahradiť tú súčasnú. Tradicionalisti hovoria, že je to nemožné. Progresívni vedci tvrdia, že je to aj vzhľadom na pandemickú situáciu vo svete nevyhnutnosť. Čo hovoríte vy?

Začnime tým, že ak má niekto peniaze uložené v banke, tak už teraz má k dispozícii digitálnu menu. Garantom bezpečnosti sú vlády a Európska centrálna banka (ECB). Digitálne meny, alebo dnes kryptomeny, sú vlastne to isté, akurát nie sú chránené ECB, ale algoritmom, ktorý je nepodplatiteľný, ktorý sa nedá oklamať, a ktorý funguje bez ohľadu na politickú či inú situáciu. Za mňa sú digitálne meny inou, ale možno aj bezpečnejšou formou uloženia peňazí. Samozrejme, aj tu je potrebné byť opatrný, pretože takýchto mien je dnes na trhu veľa, a nie všetky sú korektné. 

Ako teda vidíte budúcnosť tradičnej papierovej meny a jej prípadné nahradenie digitálnymi platidlami?

Vidím to reálne. Papierové peniaze, najmä vo veľkých urbánnych lokalitách, strácajú na dôležitosti, cirkulácia fyzického kapitálu sa znižuje. Podľa mňa je to generačná záležitosť. Odhadujem, že o 15 až 20 rokov budeme, ak nie všetky, tak určite väčšinu vecí riešiť digitálne. Veď už dnes máme limity na to, koľko môžeme zaplatiť keš (do 5 000 eur – pozn. red.), určite sa budú ešte znižovať a bankovky sa postupne stanú minulosťou.

Aj poisťovníctvo čakajú veľké zmeny

Poisťovníctvo na Slovensku, hoci aj v ňom sa presadzujú inovácie, pôsobí príliš tradične až konzervatívne. Nielen z pohľadu poskytovania poistných služieb, ale samotných poistných produktov. Črtajú sa nám aj v tejto oblasti nejaké progresívnejšie riešenia?

V zahraničí vidíme tri relevantné poisťovnícke trendy. Ten najdôležitejší je – poďme byť múdrejší a efektívnejší cez dáta. Priznajme si, že mať produkt one size for all – jedna veľkosť pre všetkých – to už nie je dlhodobo udržateľné. Aj preto, že poistné produkty majú šancu byť personalizované. Na to však budeme potrebovať získať dostatok dát o klientovi, jeho živote a preferenciách.

A tie zvyšné dva trendy?

Druhým je, že ľudia by sa už nemali poisťovať na dlhé obdobie dopredu, ale vtedy, keď sa sami rozhodnú, že to potrebujú. Tretím trendom je, že klient nebude potrebovať kontakt s poisťovacím agentom, ale všetko podstatné si dokáže vybaviť digitálne. Bonusovým momentom je férovosť a transparentnosť poisťovania. Dnes totiž poisťovne fungujú v móde my verzus zákazníci. Pretože čím menej poistných udalostí potvrdia, tým viac peňazí im zostane, a naopak.

Existujú aj iné poistné modely, ako sme zvyknutí na Slovensku?

Spomeniem napríklad poisťovňu Lemonade, ktorá funguje úplne inak ako poisťovne u nás. Po uzatvorení poistnej zmluvy si z klientom zaplateného poistného berie len „fleet management fee“, čiže niečo ako poplatok za správu. Zo 100 zaplatených dolárov to robí povedzme 10 %. To však nie je všetko. Ak počas roka nenastane žiadna poistná udalosť, na konci roka si klient môže vybrať charitu, do ktorej to svoje poistné presmeruje. Som z toho nadšený, rovnako ako ľudia, ktorí to už vyskúšali. Toto je trend, ktorý má potenciál rozšíriť sa ďalej.

Na Slovensku v súčasnosti máme dva základné typy poistenia – životné a neživotné. Postupne sa k nim pridávajú poistenia niektorých špecifických situácií alebo skupín obyvateľstva. Zatiaľ len veľmi nesmelo.

Veru nesmelo. Registrujem, že v zahraničí sú tieto typy špecializovaných poistení oveľa rozšírenejšie. Nemám však obavu, že by sa to v blízkej budúcnosti neobjavilo aj u nás. Otázka skôr stojí tak, že dokedy sa vydržia súčasné poisťovne navzájom kanibalizovať pri svojom aktuálnom biznis modeli, respektíve, kedy ich nahradí niečo nové, modernejšie a pre klientov určite zaujímavejšie.

Spomínali ste, že poistenie budúcnosti bude stáť na zbere a analýze množstva dát. Na Slovensku je jednou z najčastejších debát na sociálnych sieťach riešenie otázky možného zneužitia osobných údajov a informácií.

Pre mňa je táto obava vcelku humorná, pretože ľudia práve na sociálnych sieťach zdieľajú toľko osobných dát, že akýkoľvek strach o svoje súkromie je neodpodstatnený. Navyše ľudia posúvajú aj zásadné informácie o sebe do neregulovaného priestoru, pričom oblasť poisťovníctva a bankovníctva je priestor regulovaný, kde tieto inštitúcie postupujú veľmi citlivo a bezpečne podľa striktných pravidiel. Ak by tak nerobili, prišli by o licenciu.

Neexistujú takmer žiadne hranice

Vráťme sa späť k téme fintechové spoločnosti a možnosti ich uplatnenia sa na trhu. Ako sa môže slovenská firma stať partnerom napríklad spoločnosti Mastercard, ktorá má prístup k miliardám bankových účtov klientov po celom svete?

Mastercard nie je jediná gigantická spoločnosť, s ktorou spolupracujeme. Robíme aj s Amazonom, či inými inštitúciami so svetovou pôsobnosťou. Je to o tom, že takáto spoločnosť začína podnikať v malom, buduje si dôveru u svojich partnerov a postupne expanduje na domácom a potom aj zahraničnom trhu. Práve Mastercard je pre nás prirodzená voľba na spoluprácu, pretože táto spoločnosť je dlhodobo otvorená pre spoluprácu s menšími inovatívnymi firmami.

Pôsobenie vašej spoločnosti teda nie je obmedzené hranicami tohto štátu. Existujú vôbec nejaké hranice, ktoré vás limitujú?

Naše pôsobenie vo svete je naozaj globálne. Pre nás je najzaujímavejšia juhovýchodná Ázia. Je to obrovský región s množstvom inovácií v digitálnom bankovníctve. Je tam dostatok peňazí pre inovácie a tiež priestor pre experimentovanie. Jedna banka v Indonézii dokázala za poldruha roka otvoriť 90 miliónov klientskych účtov s plne digitálnym onboardingom. To je vec, ktorá sa v Európe nikdy nikomu nepodarila. Zaujímavý je aj Blízky východ, Severná Amerika, kde je retailové bankovníctvo tak trochu pozadu a, samozrejme, Európa, kde sme doma a kde to najlepšie poznáme. Prioritne sa orientujeme na regióny, v ktorých máme fyzické pobočky, a tie sú okrem Európy napríklad v Hongkongu či v New Yorku.

Pre túto prácu zrejme potrebujete veľa kvalitných ľudí. Kde zháňate nových spolupracovníkov, ktorí by pravdepodobne mali byť tí najlepší z najlepších?

Na Slovensku, v Česku a v Maďarsku máme delivery huby, kde máme našich programátorov, projektových a produktových manažérov, developerov a testerov, ktorí sa starajú o vývoj a implementovanie inovácií. Naša centrála je a vždy bude v Bratislave. No fintechový talent a znalosti sa snažíme zbierať po celom svete. Spolupracovníkov máme nielen tam, kde sme zriadili pobočky, ale povedzme aj vo Vietname či na Ukrajine. Nebojíme sa pracovať s talentovanými ľuďmi bez ohľadu na krajinu, z ktorej pochádzajú.

Podieľate sa na zmene finančného sveta. Ako vidíte jeho budúcnosť v horizonte najbližších 5 až 10 rokov?

Vývin finančných technológií vo svete je na rôznej úrovni. Niekde je „zaseknutý“ na úrovni 60. rokov minulého storočia, inde sú to roky 90-te alebo súčasnosť a v Číne je to druhá polovica 21. storočia. To, na čo by sme sa mali v Európe pripraviť, je prijatie cenovej regulácie pre kryptomeny a kryptobankovníctvo. To by mohlo prísť relatívne rýchlo, v horizonte piatich rokov. A potom je to množstvo inovácií počnúc tvárovou biometriou, platením úsmevom, riešenie finančných operácií hlasom alebo investovanie na základe osobných preferencií. Tých tém a výziev je viac než dosť. Peniaze sprevádzajú ľudstvo 10-tisíc rokov a je len na nás, ako túto tému prostredníctvom inovácií vo finančných technológiách uchopíme do budúcnosti.