Foto: Tomáš Griger

Produkt je v poriadku, chýbajú však informácie

V čom je problém kauzy spoločnosti Arca? Je v predaji rizikových dlhových cenných papierov, presnejšie vysokoúročených zmeniek s krátkou trojmesačnou splatnosťou či firemných dlhopisov, alebo v samotnom biznis modeli spoločnosti Arca?
V prípade Arcy nejde len o aktuálnu zlú finančnú situáciu vo firme s množstvom veriteľov, ktorým spoločnosť dlhuje rádovo stovky miliónov eur. Ide o celkovú vysokú rizikovosť biznis modelu, v ktorom je nákup dlhodobých investícií financovaný krátkodobými cudzími zdrojmi.

Takže samotný finančný produkt, často kritizované vysokoúročené zmenky a dlhopisy s krátkou splatnosťou sú ako také v poriadku?
Určite si myslím, že krátke zmenky aj podnikové dlhopisy sú v poriadku. Ale len pre investorov, ktorí si k nim vedia získať relevantné informácie, urobiť analýzu a posúdiť riziko takejto investície. Sú legitímny investičný nástroj, ktorý sa využíva všade na svete, ale nie na financovanie dlhodobých projektov.

Krátke zmeny a podnikové dlhopisy sú v poriadku, ale nie na financovanie dlhodobých projektov.

V čom je teda problém?
Problém je, keď sa tieto krátkodobé cenné papiere používajú na refinancovanie a splácanie dlhodobých záväzkov. Navyše investori pri tomto druhu investícií nemajú dostatok relevantných informácií. Ak voľné finančné prostriedky investujete cez podielový fond, jeho povinnosťou zo zákona je reportovanie o svojom portfóliu, o pohyboch v ňom, fond má svojho depozitára, a ten má svoje úlohy. Čiže musí informovať potenciálneho investora o všetkom, čo pre uzatvorenie svojho biznisu potrebuje vedieť. V prípade financovania prostredníctvom emitovania zmeniek takéto povinnosti pre emitenta neplatia. Je to podstatne voľnejšie.

Čo by pomohlo, aby sa predišlo podobným situáciám znamenajúcich poškodenie investorov?
Potrebné je sprísniť existujúcu legislatívu pri emisiách dlhových cenných papierov, najmä povinnosti emitentov poskytovať pravidelne viac informácií. Cieľom zmien v zákone by mala byť najmä ochrana drobných retailových investorov tak, aby pri investovaní mimo podielového fondu nemohlo dôjsť k ich poškodeniu.

Kto alebo čo je na vine – COVID-19 alebo biznis model?

Arca tvrdí, že príčinou jej finančných problémov je nástup pandémie vírusu COVID-19 a následná koronakríza. Je to naozaj tak, alebo by sme tie dôvody mali hľadať skôr v jej biznis modeli a finančných praktikách v rokoch minulých? 
Problém bol časový nesúlad medzi dĺžkou projektov a dĺžkou zdrojov, z ktorých boli financované, čo extrémne vygradovalo v poslednom období do trojmesačných zmeniek.

Napriek tomu COVID-19 sa napokon stal nielen spúšťačom problémov, ako to tvrdí Arca, ale zároveň aj jej ochranou pred veriteľmi. 
Vôbec nechápem, prečo je Arca Investments pod ochranou súdu pred veriteľmi z dôvodu pandémie koronavírusu. To je absurdné. Žiadna iná správcovská spoločnosť či iná investičná skupina s podobným portfóliom finančných produktov o takúto možnosť ochrany ani nepožiadala.  

Pri rozhovoroch so súčasným vedením Arcy vysvitlo, že nikto ani netuší, aké veľké dlhy, ale tiež aktíva firmy, vlastne sú. Je to v poriadku?
To určite nie je. Pamätám si, že pred niekoľkými rokmi deklarovali, že aktíva pod správou spoločnosti predstavujú 200 miliónov eur. Na jar tohto roka sami tvrdili, že spravujú aktíva viac ako dve miliardy eur. A pred niekoľkými dňami predseda predstavenstva Arcy Rastislav Velič vyhlásil, že je to už „len“ miliarda eur. A nielen ja sa pýtam, kam sa tá druhá miliarda stratila?

A nielen ja sa pýtam, kam sa tá druhá miliarda stratila?

S pasívami Arcy je to podobné...
Jednoduchá otázka znie, ako sú rozdelené pasíva firmy na vlastný kapitál a cudzie zdroje. A Arca mlčí. V konsolidovanej závierke z roku 2018 prezentuje, že vlastný kapitál majú vo výške 60 miliónov eur. Zvyšok, do výšky jednej až dvoch miliárd, nikto presne nevie, predstavujú cudzie zdroje, dlhopisy a zmenky, ktoré sú úročené. Pritom výšku týchto úrokov nedokážu pokryť výnosmi zo všetkých investícií, ktoré kedy urobili, a preto sa každým dňom posúvajú do väčšej a väčšej zadlženosti.

Nie je predsa možné, aby firma nemala presný prehľad o svojich financiách. Alebo je?
Nie je to možné. V rámci skupiny v zmysle zákona musia viesť účtovníctvo v reálnom čase. Neverím, že to nerobia. Napokon, sú to finančníci. Iná vec je, či to chcú zverejniť.

Čo je podľa vás potrebné urobiť, aby sa kauza mohla pohnúť z miesta?
Najférovejšie by bolo, keby nezávislý audítor urobil k 30. júnu 2020 konsolidovanú závierku celej skupiny, a to nad rámec, ktorý požaduje zákon. V tejto krízovej situácii by bolo naozaj správne vedieť, čo v rámci firemných aktív vlastne je k dispozícii. Veď v rámci Arcy je problém nájsť aj tých 150 spoločností, o ktorých hovoria, že ich majú vo svojom portfóliu.

Arca aktuálne deklaruje, že čaká na strategického investora, ktorý by ju zachránil pred konkurzom. Otázka znie, či bude riešením návrh spoločnosti Gomanold s J&T bankou, ktorí však nehovoria o záchrane Arcy, ale o pomoci investorom, ktorým spoločnosť dlhuje peniaze.
Jednotlivé kroky na seba nadväzujú. Keď budeme vedieť viac o aktívach a dlhoch spoločnosti, potom sa môžeme zamyslieť nad tým, či vôbec existuje investor, v ktorého záujme je to, že je tu firma s portfóliom v trhovej hodnote asi 200 – 300 miliónov eur, v účtovnej hodnote spolu s pohľadávkami za približne miliardu eur, pričom je potrebné vyplatiť dlhy spoločnosti tiež za miliardu. A ja sa pýtam, kto pôjde do takéhoto biznisu a z akého dôvodu?

Veľké maklérske spoločnosti dlhové cenné papiere skupiny Arca nepredávali

Má táto kauza vplyv na sprostredkovanie finančných produktov na Slovensku? Ak áno, tak aký?
Veľké distribučné siete finančných produktov už pred niekoľkými rokmi analyzovali biznis model Arcy a vyhodnotili ho ako rizikový. Aj preto sa jej firemné dlhopisy ani zmenky neobjavili v distribúcii žiadnej veľkej siete, presnejšie siete, ktorú Arca nevlastní. Preto kredibilita veľkých sietí distribuujúcich finančné produkty na Slovensku zostala nedotknutá.

Je to možno aj preto, že väčšina rizikových derivátov Arcy sa predávala v Česku? 
Pozorne sledujem túto situáciu a z informácií zverejnených v českých médiách je známe, že až 80 % dlhov Arcy na finančných produktoch sa nachádza v Českej republike. Inak povedané, toto by nemalo mať až taký dramatický vplyv na situáciu na Slovensku.

Minulý rok však Arca kúpou podielu vstúpila do poprednej maklérskej spoločnosti na Slovensku. A to už je vec, ktorá sa týka aj vás, pretože ste šéfom Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov na Slovensku.
Ide o spoločnosť Finportal, ktorá nie je členom AFISP, a ktorá bezprostredne po vstupe Arcy, napriek našim upozorneniam, začala s distribúciou rizikových finančných produktov. Pre koronakrízu ich však nestihla masívne rozdistribuovať medzi slovenských investorov.

Národná banka Slovenska nemá dostatočné páky

Regulátor finančného trhu Národná banka Slovenska (NBS) je známa svojimi intervenciami do konania finančných inštitúcií v prospech klienta. V prípade Arcy sa však NBS vôbec nespomína. Prečo? 
V tomto prípade sa zastanem NBS. Mám informácie, že situáciu pozorne a dlhodobo monitoruje. Na Slovensku však neexistuje legislatívny rámec, vďaka ktorému by mohla priamo zasiahnuť.

Ak je na tejto kauze niečo pozitívne tak to, že sa nezametá pod koberec.

Čo vlastne môže NBS robiť?
V rámci platnej legislatívy len schvaľuje prospekt emitenta, čo je iba formálna záležitosť. Keďže má akoby zviazané ruky, tak aspoň iniciuje stretnutie s celým finančným trhom. Cieľom je zmena legislatívneho rámca tak, aby sa takéto situácie viac neopakovali.

Aký ďalší vývin v kauze predpokladáte? V hre je vstup strategického investora do Arcy, reštrukturalizácia spoločnosti, ale tiež konkurzné konanie. Ktoré z riešení je podľa vás najreálnejšie?
Neverím, že by mohlo dôjsť k reštrukturalizácii firmy, ktorá sa nachádza v takomto stave. Arca by totiž na Slovensku musela mať na výplatu aspoň 50 % svojich dlhov. Tieto prostriedky však k dispozícii nemá. Vychádzam z predpokladu, ktorý som už spomenul, aj keď informácie o presnom stave aktív Arcy dnes neexistujú. Preto skôr tipujem, že Arca skončí v konkurze a J&T, ako veľký zabezpečený veriteľ, bude chrániť aj záujmy drobných investorov, keďže niektorí z nich sú aj klientmi J&T. Je to v ich záujme, v záujme ochrany ich vlastnej reputácie.

Nájdete na tejto kauze aspoň niečo pozitívne?
Ak, tak potom to, že sa nezametá pod koberec. A ja verím, že sa kauzu podarí vyriešiť principiálne transparentne a s ohľadom na práva a záujmy investorov. Verím tiež, že sa podarí prijať legislatívu, ktorá stanoví lepší legislatívny rámec na ochranu minoritných investorov. A dúfam, že z nej vyplynie aj ponaučenie, že takto sa biznis nerobí.