Ľubica Ragulová: Energetický systém sa tu formoval desiatky až stovky rokov a my ho chceme zreformovať za jedinú dekádu

Foto: Ľubica Ragulová

Obnova a udržateľnosť môže byť príkladom aj pre zvyšok sveta

Než začneme podrobnejšie rozoberať tému zelenej ekonomiky a energetiky na Slovensku, priblížite nám, aká je vaša angažovanosť v tomto sektore?

Priznám sa, že tému zelenej ekonomiky nekoordinujem, ale aktívne sa venujem témam energetiky a udržateľnosti, tým, že energetika a témy spojené s oblasťou udržateľnosti a ochrany životného prostredia sú mojou veľkou vášňou. V energetike pôsobím aj profesionálne a tému Európskej zelenej dohody, ktorá je pomerne veľká a hýbe médiami už od minulého roku, aktívne sledujem. Súčasťou je z veľkej časti aj energetika, keďže dekarbonizácia a jej vplyv na životné prostredie je rovnako dôležitou témou. Tej sa venujem odborne. 

Čo Európska zelená dohoda vlastne je a prečo vznikla?

Bruselský magazín Politico označil Európsku zelenú dohodu za radikálny projekt. Toto označenie považujem za vhodné, pretože ide o naozaj veľkú radikálnu transformáciu, ktorú predstavila EÚ. Cieľom zelenej dohody je transformovať celú EÚ na uhlíkovo neutrálnu do roku 2050, čo je veľmi ambiciózny cieľ. Určite sa nájdu aj takí, ktorí budú tvrdiť, že je to prehnané či nerealistické. Ja si, naopak, myslím, že je zaujímavé, že sa Európa vydala touto cestou, pretože sa môže stať príkladom aj pre iné časti sveta a viesť diskusiu, ktorá sa týka udržateľnosti a vplyvov na našu planétu.

Politico to vystihol dobre, pretože práve v tomto je zelená dohoda radikálnym projektom. Výzva je obrovská, keďže sa týka všetkých sektorov ekonomiky, ako aj každého z nás. Veľké úsilie tu vyvinuli aj rôzne záujmové združenia a ľudia, ktorí už roky lobovali v téme udržateľnosti a ochrany životného prostredia. Myslím si, že to aj dôsledkom toho, že občianska spoločnosť bola v týchto témach dlhodobo veľmi aktívna. Obavy z klimatických zmien sa konečne presunuli na najvyššiu politickú úroveň a berú sa naozaj vážne.  

Zmeny a regulácie sa dotknú všetkých kľúčových sektorov

Čo predchádzalo vzniku Európskej zelenej dohody a aké ďalšie kroky nás čakajú? Čo to pre Slovensko môže priniesť už tento rok?

Jeden z dôležitých historických míľnikov bola Parížska dohoda, ktorou sa väčšina štátov sveta zaviazala k tomu, že chcú plniť určité klimatické ciele, chrániť planétu a pri ekonomických aktivitách viac zvažovať zavádzanie nových politík. Európska zelená dohoda na ňu nadväzuje a snaží sa implementovať tieto ciele na európskej úrovni a neskôr aj na úrovni členských štátov EÚ. 

Tento rok by sa mala v rámci Európskej zelenej dohody prijať klimatická legislatíva, ktorú EÚ pripravuje. Tá sa bude sústrediť na ukotvenie konkrétnych cieľov, ktorými sa má dosiahnuť znižovania emisií. Legislatíva zavedie opatrenia a nástroje na dosiahnutie cieľov do roku 2030 – dosiahnuť 55 % zníženie emisií oproti roku 1990 a potom dosiahnutie nulových emisií do roku 2050. Dá sa preto očakávať, že príde nová vlna regulácií, ktorá bude zameraná na všetky kľúčové sektory, či už ide o energetiku, poľnohospodárstvo, rozvoj vodíkových technológií, čisté technológie v doprave, alebo oblasť rekonštrukcie budov či samotný koncept obehového hospodárstva, na ktorom EÚ pracuje. Predbežne sa očakáva, že nová klimatická legislatíva bude vydaná v lete tohto roku. Pribudne tak regulácia, ktorá bude smerovať k dekarbonizácii, ochrane biodiverzity a ďalším súvisiacim témam.     

Existujú dva spôsoby, ako získať finančné prostriedky na realizáciu zelených projektov. Ako sa slovenské podniky či biznisy môžu uchádzať o finančnú pomoc?

Európska zelená dohoda je politicko-regulačný rámec. Európska komisia k nemu pripravuje finančné mechanizmy, ktoré by mali pomôcť túto zelenú transformáciu zafinancovať. Európa urobila zaujímavý krok v tom, že spojila obnovu hospodárstva zasiahnutého pandémiou koronavírusu so zelenou obnovou. Obnova po pandémii tak bude úzko naviazaná aj na udržateľnosť a dekarbonizáciu, čiže plnenie spomínaných zelených cieľov.

Európsky 7-ročný finančný rámec aktuálne zahŕňa okrem štandardného rozpočtu EÚ vo výške 1 bilióna eur aj  špeciálny finančný nástroj alebo balík peňazí nazývaný Next Generation EÚ v objeme 750 miliárd eur, ktorého súčasťou sú finančné zdroje určené na to, aby sa zelená transformácia mohla udiať. Je to preto kľúčový prvok klimatických ambícií EÚ. Samotný  balík peňazí obsahuje rôzne finančné nástroje a jedným z nich je aj aktuálne veľmi intenzívne diskutovaný Plán obnovy a odolnosti, ktorý spadá pod najväčšiu časť Next Generation EÚ – Mechanizmus obnovy a odolnosti. Plán obnovy v súčasnosti pripravujú všetky členské štáty, ktoré majú záujem financovať obnovu svojej ekonomiky z tohto finančného balíka, ktorý obsahuje približne 670 miliárd eur.

Polovica z toho môže byť vo forme grantov či nenávratných finančných prostriedkov a druhá vo forme úverov, pričom ostáva na členských štátoch, či úverovú časť aj využijú. Sú štáty, ktoré uvažujú o tom, že budú mať záujem o úverovú zložku, ako napríklad Nemecko, Francúzsko či Lotyšsko. Podľa nariadení EÚ, ktoré k tomuto nástroju vydala, žiadosť o úverovú podporu musí byť podporená tým, že v danej krajine je veľký finančný dopyt. To znamená, že sú naozaj potrebné financie na reformy, podporu a rozvoj ekonomiky spolu so zelenou transformáciou, ktoré však musia byť dostatočne veľké, aby krajiny mohli žiadať aj o úverovú sumu.

Ako to vidíte na Slovensku, budeme žiadať aj o úverovú časť?

Slovensko do medzirezortného pripomienkového konania zverejnilo aktuálny návrh Plánu obnovy, z ktorého môže čerpať 6 miliárd eur a ktorý každá členská krajina musí predložiť Európskej komisii do apríla 2021, pokiaľ má záujem o financie z Mechanizmu obnovy a odolnosti. Plán bude následne počas leta schvaľovať Európska komisia. Okrem toho prebiehajú rôzne intenzívne diskusie medzi ňou, slovenskou vládou a ministerstvom financií, ktoré je zodpovedné za prípravu Plánu obnovy. Viacero konzultácií prebiehalo aj na národnej úrovni. Myslím si, že Slovensko to poňalo veľmi zodpovedne, pretože Plán obnovy pripravilo naozaj veľmi detailne.

Slovensko zatiaľ neprejavilo záujem o úverovú časť. Môžeme predpokladať, že investičná potreba nie je taká výrazná. Potrebné je však povedať aj to, že Plán obnovy nie je jediným finančným mechanizmom, ktorý bude k dispozícii v najbližších rokoch. Stále máme k dispozícii nevyčerpané eurofondy z predchádzajúceho obdobia aj z nového programového obdobia. Je tu aj Fond spravodlivej transformácie, ktorý je vyčlenený pre niektoré členské štáty vrátane Slovenska. Objem finančných prostriedkov bude pomerne veľký, dôležité bude ich správne a naplno využiť.

Európa by mala byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna

Čo všetko spomínaný dokument Plánu obnovy obsahuje a v akom štádiu sa nachádza?

Legislatíva, ktorú som spomínala, je na úrovni EÚ, preto ciele, aby sa Európa do roku 2050 stala uhlíkovo neutrálnym kontinentom, budú ukotvené vo forme nariadenia alebo regulácie na európskej úrovni. Na Slovensku je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh národného Plánu obnovy a odolnosti Slovenska, na základe ktorého sa budú v najbližších 5 či 6 rokoch realizovať investície a reformy. Tento dokument je rozdelený podľa kapitol na zelenú ekonomiku, vzdelávanie, efektívnu verejnú správu a zdravotníctvo, a obsahuje návrh reforiem a investičných potrieb v týchto oblastiach. Aktuálne má verejnosť priestor vyjadrovať sa a vzniesť pripomienky k Plánu obnovy tak, ako bol pripravený ministerstvom a navrhnúť prípadné zmeny.

Priblížite nám aj ďalšie finančné balíčky v rámci Next Generation EÚ, ktoré ste spomenuli? 

Ďalším finančným balíčkom je napríklad Fond spravodlivej transformácie vo výške cez 450 miliónov eur pre Slovensko, ktorý je zameraný na transformáciu a tranzíciu uhoľných regiónov. Fond má podporiť to, aby sme sa v sektore energetiky presunuli od závislosti od uhlia a iných fosílnych palív viac do budúcnosti. Potom tu máme eurofondy, ktoré sú však úplne samostatná kapitola, kde na roky 2021-2027 bude k dispozícii ďalších 12 miliárd eur. V rámci Next Generation EÚ sú k dispozícii ešte iné finančné nástroje, tým sa však aktívne nevenujem.

Je podľa vás možné na Slovensku prejsť od využívania ťažkých fosílnych palív na zelenú ekonomiku?

Aktuálne sa pripravuje nová energetická legislatíva, ktorá bude transponovať takzvaný zimný balíček EÚ týkajúci sa oblasti vnútorného trhu s elektrinou. Ten má tri základné piliere, ktorými sú dekarbonizácia, digitalizácia a decentralizácia v oblasti energetiky, čo je tiež veľká výzva. Doposiaľ sme tu celé desaťročia mali systém, kde sa  výroba elektriny sústredila u veľkých výrobcov smerom k pasívnym odberateľom, no decentralizácia znamená, že tento model sa postupne zmení, vznikajú lokálni výrobcovia, aktívni zákazníci, služby agregácie a flexibility, ktoré vytvoria väčší priestor pre viac obnoviteľných zdrojov energií na trhu. Na tomto Slovensko už pracuje a myslím si, že sme na dobrej ceste.

Celá Európska zelená dohoda a financie, ktoré EÚ poskytuje na obnovu ekonomiky, sú zaujímavá príležitosť pozrieť sa nielen na to, aké reformy sme na Slovensku zameškali za posledných dvadsať rokov, ale aj na to, aká je naša vízia a akou krajinou chceme byť. Nezáleží ani na tom, aká je krajina malá, ale aká vie byť inšpiratívna pre ostatných. Toto je vízia, na ktorú si myslím, že by sme sa mali na Slovensku viac zamerať nielen v kontexte energetiky, ale aj celkovo, či už v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, pretože tu máme veľa šikovných ľudí. Dokážeme pripraviť veľmi dobré materiály a stratégie, ktoré sa dajú využiť aj na to, aby sme sa vedeli pozrieť do budúcnosti, kam ako krajina chceme smerovať a akú pridanú hodnotu vieme priniesť.

Na dosiahnutie veľkého pokroku sú potrebné vysoké ciele

Myslíte si, že ministerstvá či rôzne záujmové skupiny vnímajú viac potrebu vízie, alebo sa väčšmi sústredia na dokumenty a regulačné opatrenia?

Myslím si, že je tu snaha, aby sme sa pozerali dopredu a vedeli, kam smerujeme. Súčasne sa však ťažko robia vízie a riešia takéto témy, keď tu máme ešte aj iné pálčivé problémy, ktoré stále nemáme doriešené. Nemecko či iné vyspelejšie krajiny, ktoré majú zdravotníctvo, mestá a obce na vyššej úrovni ako Slovensko, majú o to jednoduchšiu diskusiu v tom, že majú väčší priestor na vízie, pričom na Slovensku ešte stále musíme riešiť témy, ktoré sa s nami ťahajú už roky.

Na druhej strane som videla návrhy k plánom obnovy iných krajín a musím povedať, že Slováci sú k sebe niekedy až príliš sebakritickí. Napríklad v Pláne obnovy sú určité podmienky ako napríklad, aby 37 % financií bolo zameraných na zelenú ekonomiku a 20 % na digitalizáciu, pričom napríklad aj také Nemecko malo problém splniť tých 37 %. To ma prekvapilo.

Ciele sú nastavené náročne a sú veľkou výzvou. Na druhej strane na to, aby sa dosiahol veľký pokrok, sa jednoducho nedajú stanovovať nízke ciele. Je možné, že sa nesplnia, ale je dôležité mať ich nastavené dostatočne vysoko na to, aby nás ťahali vpred.

Nadviažem na Nemecko, ktoré ste spomenuli. Ako EÚ reaguje na nesplnenie kvóty od takých dôležitých európskych krajín?

Pred tým, než Európska komisia akceptuje Plán obnovy danej krajiny, prebiehajú technické diskusie, kde sa rieši, čo treba upraviť a dávajú sa odporúčania. Myslím si, že nie je jednoduché pripraviť takýto veľký strategický dokument v relatívne krátkom čase. V princípe ale ak krajina chce čerpať prostriedky z EÚ, tak musí splniť podmienky Európskej komisie a musí prerobiť Plán obnovy tak, aby spĺňal požadované kritériá. 

Slovensko je pripravené na realizáciu zelených projektov 

Je Európska zelená dohoda sľubným plánom pre Slovensko v kontexte naplnenia zelenej obnovy ekonomiky a dekarbonizácie, a súčasne v kontexte čerpania grantov? 

Myslím si, že áno. Slovensko navýšilo financie v oblastiach zelených tém, čo vnímam pozitívne. V rámci pripomienkového konania by sa mohlo prehodnotiť väčšie zameranie sa na biznis potrebný na podporu naštartovania ekonomiky. A to nielen z pohľadu reforiem, hoci tie sú takisto dôležité, ale napríklad aj z pohľadu verejných financií, aby sme prijaté finančné prostriedky vedeli rýchlejšie nasmerovať na konkrétne projekty. V každom prípade väčšie zapojenie biznisu bude dôležité, čo bude asi aj veľkou výzvou pre Slovensko.

Trúfnete si povedať, aké sú vyhliadky do roku 2030 čo sa týka množstva biznisov, ktoré sa budú sústreďovať na zelenú obnovu či budúcu dekarbonizáciu? Prípadne, vedeli by ste opísať, aký je terajší stav v slovenských firmách?

Minulý rok sme robili prehľad zelených projektov v rámci Slovenska vo viacerých sektoroch a zistili sme, že takéto projekty existujú a firmy sú pripravené venovať sa týmto témam, respektíve realizovať rôzne projekty, či už v oblasti obehového hospodárstva, ale aj zelenej energetiky či v priemysle. Myslím si, že priemyselný sektor sa tomu úplne nevyhne, keďže regulácia z EÚ sa bude smere sprísňovať. Napríklad Európska investičná banka, ale aj iné banky sa začínajú viac pozerať na to, do akých projektov poskytnú financie a pri zohľadňovaní investičných projektov budú viac zvažovať aj spomínané environmentálne aspekty.

Niektoré firmy zamerané na ťažkú energetiku, oceliarstvo či výrobu cementu sa týmto témam už venujú a investujú do nich. Pokrok v rôznych sektoroch možno zatiaľ nie je taký viditeľný, keďže každá členská krajina EÚ ide svojím tempom a je na inej úrovni. Práve preto cieľ Európskej zelenej dohody vnímam ako nástroj, ktorým sa dá vyvíjať väčší tlak na vlády a priemysel. Zároveň je tu možnosť finančnej pomoci na realizáciu potrebných investícií.

Inšpiráciu pre komunikáciu zelenej obnovy čerpajme zo zahraničia

Nadviažem na to, že každá členská krajina EÚ je na inej úrovni aj v oblasti rozvoja zelenej ekonomiky. Je tu nejaké prepojenie medzi Slovenskom a ďalšími krajinami Vyšehradskej štvorky v tom, ako budeme žiadať o granty? Existuje nejaká koordinácia, alebo je to záležitosť každého štátu a jeho hospodárstva?

Nariadenie k Plánu obnovy  sú pre všetkých rovnaké. Na druhej strane je záležitosťou každej krajiny, ako si pripraví plán. Myslím si, že členské krajiny EÚ si medzi sebou do istej miery vymieňajú nejaké odporúčania, ale je to veľmi špecifické, keďže reformné potreby každej krajiny sú iné a finančné prostriedky z Plánu obnovy budú vyplácané na základe míľnikov a reforiem, ktoré sa budú realizovať. Aj Slovensko si pripraví osobitný zákon, ako bude mechanizmus fungovať, ako bude prebiehať tok financií a za čo budú jednotlivé ministerstvá zodpovedné. Detailnejšie sa to bude dať komentovať, až keď bude Plán obnovy schválený.

Pre jednotlivé firmy, ktoré sa budú chcieť zapojiť do výziev jednotlivých ministerstiev pri realizácii Plánu obnovy, je systém už v podstate načrtnutý. Budú tam rôzne podmienky, napríklad podmienka registrácie do Registra partnerov verejného sektora, a projekty budú musieť ísť cez verejné obstarávanie. Aktuálne sa táto časť komentuje, do čoho sa môžu zapojiť aj podnikatelia a prispieť svojím názorom či spätnou väzbou. Na inštitucionálnej úrovni bude kľúčová najmä výmena know-how, ako aj komunikácia voči verejnosti. Vzorom či inšpiráciou v komunikácii nám môžu byť iné európske krajiny.

Na záver možno trochu osobnejšia a zvedavá otázka. Prečo vás téma zelenej ekonomiky a energetiky baví, a čo je na týchto témach podľa vás najzaujímavejšie?

Pre mňa je oblasť energetiky zaujímavá najmä z toho pohľadu, že je to kľúčová sféra pre chod každého štátu, keďže sa tu stretávajú či už politické a ekonomické záujmy, alebo témy dôležité pre strategické smerovanie každej krajiny. Bez funkčne nastavených energetických systémov by sme ešte ťažie prežívali aj súčasnú pandémiu, lebo bez elektriny by sme sa nemohli prepájať online, čo by bolo o to náročnejšie.

Okrem toho energetika za posledné roky prešla veľkou transformáciou a je veľký tlak na to, aby sa čo najrýchlejšie dekarbonizovala. To je pre mňa zaujímavé, keďže energetika ako taká, výroba elektriny a všetky systémy,  ktoré dnes používame, a fungujú, vznikali desiatky či stovky rokov a my aktuálne tlačíme na to, aby sa tento systém zreformoval v priebehu jedinej dekády. Je zaujímavé byť pri týchto zmenách a je to, myslím si, veľká výzva. Ľudia, s ktorými mám možnosť spolupracovať, to často vidia podobne.