Foto: Úrad vlády SR

Plán obnovy rýchlo napreduje

Pri plnení plánu obnovy a odolnosti, ktorý je reakciou na ekonomické vplyvy pandémie koronavírusu a neskôr aj vojny na Ukrajine, sa Slovenská republika radí k európskej špičke. Na konferencii ITAPA to povedala podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková, ktorá pred svojím nástupom do úradníckej vlády pôsobila aj ako generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy a odolnosti na Úrade vlády SR.

Aktuálne sa podľa nej pripravuje tretia žiadosť o platbu, ktorá by mala byť sfinalizovaná v priebehu  septembra tohto roku. V rámci nej je 27 míľnikov, z ktorých je už 18 splnených. Ostatné míľniky a ciele sú v takom stave, že do septembra 2023 by mali byť hotové, pretože nie sú naviazané na legislatívny proces.

„Pracujeme na tom, aby nasledujúca vláda mohla koncom roka podať aj štvrtú žiadosť o platbu. Dohromady by preto na Slovensko ešte v tomto roku mohlo prísť z plánu obnovy 1,7 miliardy eur,“ uvádza ďalej. 

V čerpaní eurofondov zaostávame

Čo sa týka čerpania eurofondov, Slovensko určite nepatrí do prvej európskej ligy úspešných krajín. Tu nás predstihujú naši susedia, či už Poľsko, alebo Česká republika. Slovensko, naopak, si necháva veľký balík peňazí na úplný záver programového obdobia – za pol roka je potrebné dočerpať ešte 30 % z celkovej alokácie, čo predstavuje 4,3 miliardy eur. Potrebné je však dodať, že nie všetky tieto peniaze sú ohrozené.

Pred ich prepadnutím nás zachráni to, že časť z nich vieme posunúť na preplatenie za energokrízu a za ukrajinských odídencov, čo predstavuje až 1,7 miliardy eur. Rizikovejšie sú však podľa nej veľké investičné operačné programy, napríklad operačný program integrovaná infraštruktúra, kvalita životného prostredia či ľudské zdroje s dôrazom na marginalizované komunity.

Resty presunieme na neskôr

„Pokúsime sa dočerpať čo najviac finančných prostriedkov, aby sme ich nemuseli vrátiť, a to aj na úkor kvality projektov a tiež na úkor ďalšieho programovacieho obdobia. V tejto fáze je totiž mimoriadne náročné nastavovať nové podmienky alebo robiť zásadné zmeny,“ konštatuje vicepremiérka.

Pre porovnanie, iné krajiny, napríklad Česko, už majú v rámci eurofondov spustené výzvy na 60 % alokovaných peňazí, no Slovensko zatiaľ nemá v hlavných programoch spustenú ani jednu takúto výzvu. „To znamená, že meškanie z tohto obdobia sa bude presúvať do toho ďalšieho obdobia,“ uzatvára L. Vašáková.