Laureáti tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu zbúrali mýtus o minimálnej mzde

Foto: The Nobel Prize

Trojica ocenených vedcov

Nobelovu cenu za ekonómiu si tento rok podelia až traja laureáti. Kanaďan David Card z Kalifornskej univerzity v Berkeley získal polovicu ceny za preukázanie, ako minimálna mzda, imigrácia a vzdelanie ovplyvňujú trh práce. O druhú polovicu ceny sa podelili Joshua Angrist z Massachusettského technologického inštitútu a holandský rodák Guido Imbens zo Stanfordskej univerzity za vynájdenie nových metód štúdia problémov v ekonómii, ktoré sa nespoliehajú na tradičné vedecké experimenty.

Kráľovská švédska akadémia vied uviedla, že trojica „úplne pretvorila empirické práce v ekonomických vedách“. Laureáti pomohli rozšíriť používanie „prírodných experimentov“, teda štúdií založených na pozorovaní údajov z reálneho sveta. Vďaka takémuto výskumu je ekonómia aplikovateľnejšia v každodennom živote, a vedcom poskytuje skutočné dôkazy o výsledkoch.

Minimálna mzda vs. zamestnanosť

V každej učebnici ekonómie sa píše, že zvýšenie minimálnej mzdy má negatívny vplyv na zamestnanosť. Tento predpoklad vychádza zo základných zákonov dopytu a ponuky – ak zvýšite cenu niečoho, dostanete toho menej. A teda ak sa zvýši minimálna mzda, pre zamestnávateľov je drahšie najímať rovnaké množstvo zamestnancov, a tak určitú časť z nich prepustia. Tým sa zvýši nezamestnanosť.

Tento pohľad uznávala väčšina ekonómov už dlhé desaťročia. Napríklad časopis Economist v roku 1992 u členov Americkej ekonomickej asociácie (AEA) zistil, že 79 % z nich súhlasí s tým, že zákon o minimálnej mzde zvyšuje nezamestnanosť, hlavne u mladších a menej kvalifikovaných pracovníkov.

Tu prichádza na rad Cardov výskum, na ktorom pracoval so svojím kolegom Alanom Kruegerom. V štúdii publikovanej v roku 1993 sa Card pozrel na to, ako zmena minimálnej mzdy ovplyvnila zamestnanie vo fastfoodových reštauráciách, akými boli napríklad Burger King, KFC alebo Wendy's. Presnejšie, čo sa stalo, keď tieto reštaurácie v New Jersey zvýšili svoju minimálnu mzdu zo 4,25 na 5,05 dolára.

Oproti nim postavil kontrolnú alebo porovnávaciu skupinu reštaurácií v susednej Pensylvánii, ktoré zachovali pôvodnú výšku minimálnej mzdy. Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií zistil, že zvýšenie minimálnej mzdy nemalo žiadny vplyv na počet zamestnancov v reštauráciách.

Je potrebné prepísať učebnice?

Ich zistenia vyvolali záujem o ďalší výskum toho, prečo vyššia „minimálka“ nezníži zamestnanosť. Jedným zo záverov bolo, že spoločnosti sú schopné prenášať náklady na zákazníkov prostredníctvom zvyšovania cien.

Ďalší dôvod navyše majú spoločnosti, ktoré sú monopolným zamestnávateľom v určitej oblasti. Tie mali prostriedky na to, aby dokázali udržať mimoriadne nízke mzdy v minulosti, pretože pracovníci nemali na výber. A tak, ak sa zvýši minimálna mzda, môžu si to tieto firmy dovoliť bez znižovania počtu pracovných miest.

„Ich výskum otriasol ekonomickou obcou na veľmi zásadnej úrovni,“ povedal Arindrajit Dube, profesor ekonómie na University of Massachusetts.

Pre porovnanie, v roku 2000 už iba 46 % členov AEA uviedlo, že zákony o minimálnej mzde zvyšujú nezamestnanosť, a to predovšetkým kvôli Cardovej a Kruegerovej štúdii. Krueger by sa takmer určite podieľal na Nobelovej cene, no zomrel v roku 2019 vo veku 58 rokov. Tri desaťročia učil na Princetone a bol hlavným ekonómom ministerstva práce za prezidenta Billa Clintona. Bol tiež Obamovým predsedom Rady ekonomických poradcov. Nobelova cena za ekonómiu sa, žiaľ, posmrtne neudeľuje.

Imigranti neznižujú cenu práce

Cardov výskum tiež zistil, že príliv imigrantov do mesta nezvyšuje nezamestnanosť domácich robotníkov ani neznižuje ich zárobky. Takýto príliv môže skôr negatívne ovplyvniť skorších imigrantov v danom meste.

Pri tomto výskume Card študoval trh práce v Miami v roku 1980. Toto mesto zažilo obrovský nával imigrantov po prekvapivom rozhodnutí komunistickej Kuby uvoľniť hranice a dovoliť ľudom emigrovať do USA. Celkovo v roku 1980 emigrovalo do Miami približne 125-tisíc ľudí. Výsledkom bolo len 7-percentné zvýšenie pracovnej sily v meste.

Porovnaním vývoja miezd a zamestnanosti v Miami a ďalších štyroch mestách prišiel Card k záveru, že imigranti nemajú žiadne negatívne účinky na zamestnanosť obyvateľov Miami s nízkou úrovňou vzdelania. Následné výskumy tiež ukázali, že zvýšená imigrácia môže mať pozitívny vplyv na príjem domácich zamestnancov, pričom ich plat má tendenciu rásť kvôli prílivu novej nekvalifikovanej pracovnej sily.

Príčina a následok

Cardov výskum o minimálnej mzde je jedným z najznámejších prírodných experimentov v ekonomike. Problém takýchto experimentov je v tom, že je ťažké izolovať príčinu a následok. Napríklad, ak chceme zistiť, či ďalší rok vzdelávania zvýši príjem človeka, nemôžeme jednoducho porovnávať príjmy tých, ktorí chodili o rok dlhšie do školy s tými, ktorí tento extra rok nemali k dispozícii.

Je to preto, lebo existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či tí, ktorí študovali o rok viac, sú schopní zarobiť viac peňazí. Možno sú len talentovanejší alebo usilovnejší ako tí, ktorí nemali rok školy navyše a darilo by sa im rovnako, aj keby nezostali v škole.

Tu sa na scénu dostávajú Angrist a Imbens, ktorí vypracovali riešenia takýchto problémov, ktoré umožňujú ekonómom vyvodiť solídne závery o príčine a následku, aj keď nemôžu vykonávať štúdie podľa prísnych vedeckých metód. Ich hlavným výtvorom je model, ktorý použili na lepšie vypočítavanie spomínaných ekonomických problémov.

Jeho hlavným prínosom bolo odstránenie zaujatosti a náhodných premenných. Pre zaujímavosť výsledkom štúdie o dodatočnom roku vzdelania je, že každý ďalší rok v škole zvyšuje plat v priemere o 9 %.  

Vtipné reakcie laureátov

Card v reakcii po získaní prestížneho ocenenia povedal, že si najskôr myslel, že ide o žart. Zobudil sa o druhej ráno na telefonát zo Švédska, a kým neuvidel, že telefónne číslo skutočne pochádza zo Švédska, nechcel svojej výhre veriť.

Neskôr uviedol, že si svoje víťazstvo veľmi cení, najmä preto, lebo spolu s Kreugerom sprvoti čelili nedôvere ostatných ekonómov. „V tom čase boli naše závery trochu kontroverzné. Pomerne veľa ekonómov bolo voči našim výsledkom skeptických,“ povedal.

Imbes na svoju výhru reagoval tiež žartovne. Najviac ho vraj teší, že bude mať dobrý argument pred manželkou Susan Atheyovou. Tá je totiž tiež uznávanou ekonómkou a prezidentkou AEA. Ako uviedol, pred svojimi tromi deťmi sa často zvyknú hádať o ekonomike. „Dúfam, že moja výhra znamená, že sa ma naučí počúvať aspoň o trochu viac. No obávam sa, že sa tak nestane," povedal s úsmevom.

Angrist zase zaspal a zmeškal hovor od predstaviteľov Nobelovej ceny a prebudil sa až na príval gratulačných SMS od priateľov. „Sotva tomu môžem uveriť. Je to len pár hodín a stále sa to snažím spracovať,“ povedal.