Foto: Oracle

Ty nikdy nič v živote nedosiahneš!

Lawrence Joseph Ellison sa narodil v roku 1944 v New Yorku. Jeho biologický otec bol pilotom taliansko-amerického armádneho leteckého zboru. Jeho matka Florence Spellmanová sa ho snažila vychovávať, ale sama sa trápila s chudobou. Navyše krátko po narodení dostal zápal pľúc. Matka nevedela zabezpečiť lieky, a tak ho dala na adopciu svojej tete a strýkovi. Opäť sa stretli, až keď mal Larry 48 rokov.

Jeho adoptívni rodičia žili v malom byte na južnom pobreží Chicaga. Larry spomína na svoju adoptívnu matku Lilian ako na milú a milujúcu osobu. Jeho adoptívny otec Louis však bol presný opak. Bol to utečenec z Krymu, ktorý sa do USA presťahoval kvôli svojej židovskej viere.

Prijal meno Ellison na počesť prístavu Ellis Island, kde prvýkrát vstúpil na územie USA. Najskôr zarobil veľký majetok na nehnuteľnostiach, ale svoje imanie stratil počas Veľkej hospodárskej krízy v roku 1933. Neskôr sa živil ako štátny zamestnanec.

Larry sa so svojím adoptívnym otcom veľmi často hádal. Ako uvádza vo svojej biografii, často od neho počúval, že nikdy nič v živote nedosiahne a že skončí ako chudák. Tento negatívny názor ho neskôr motivoval, aby tvrdo pracoval a stal sa úspešným.

Dvakrát opustil univerzitu

Ellisona vychovávali adoptívni rodičia v židovskej viere a hoci pravidelne chodieval do synagógy, zostal náboženským skeptikom. V trinástich rokoch odmietol usporiadať oslavu bar micva, čo ešte viac zhoršilo jeho vzťah s otcom. Napriek tomu je dodnes veľkým podporovateľom Izraela, no ako uvádza, táto podpora nesúvisí s náboženstvom, ale s inovatívnym duchom Izraelčanov v technologickom sektore.

Ellison navštevoval strednú školu South Shore v Chicagu a neskôr bol prijatý na Illinoiskú univerzitu. Tu študoval prírodovedu, ale v druhom ročníku sa rozhodol štúdium ukončiť kvôli smrti svojej adoptívnej matky. Potom krátko študoval na Chicagskej univerzite fyziku a matematiku. Nedokázal však urobiť žiadne skúšky, preto sa opäť rozhodol štúdium ukončiť a ako 22-ročný sa presťahoval do mesta Berkeley v Kalifornii.

Nový zmysel života

V Berkeley sa Larry začal rozhliadať po novom zmysle života, ktorý našiel v počítačoch a programovaní. Počítače sa rýchlo stali jeho novou vášňou, pričom prvotné informácie čerpal z časopisov. Počítačový priemysel bol v 70. rokoch minulého storočia len v plienkach a bolo náročné sa k počítačom vôbec dostať. Preto sa začal zúčastňovať večierkov, na ktorých sa schádzali rovnako zanietení ľudia, ako bol on sám.

Obrovské železné škatule a sety diernych štítkov sa stali jeho najvernejšími priateľmi. Po niekoľkých mesiacoch si uvedomil, že programy dokáže vyvíjať oveľa lepšie ako ostatní. Pustil sa teda do vývoja vlastných programov, vďaka ktorým začal zarábať slušné peniaze.

Ako vzniklo Oracle

Neskôr začal pracovať pre malú softvérovú spoločnosť Ampex Corporation. Tu sa naučil, ako vyvinúť výkonné databázy, ktoré spracúvajú rôzne druhy platieb a bankové operácie. Medzi jeho projekty patrila aj databáza pre CIA, ktorú nazval „Oracle“.

Výrazne ho ovplyvnila vedecká štúdia profesora Edgara F. Codda o systémoch relačnej databázy s názvom „Relačný model údajov pre veľké zdieľané dátové banky“. Ellison sa inšpiroval článkom s cieľom vymyslieť databázu, ktorá by spracovávala stovky informácií naraz.

Preto v roku 1977 založil spoločne s dvomi partnermi Bobom Minerom a Edom Oatesom spoločnosť Software Development Laboratories. Trojica na začiatku hospodárila len s dvetisíc dolármi, pričom 1 200 dolárov do projektu vložil samotný Larry. V roku 1979 sa premenovala na Relational Software Inc. a v roku 1983 sa oficiálne stala spoločnosťou Oracle Systems Corporation, pomenovanou po svojom vlajkovom produkte Oracle Database.

Táto databáza mala konkurovať databáze System R od spoločnosti IBM, ktorá bola v tom čase jednotkou na poli počítačov. Keďže aj System R bol založený na Coddových teóriách, Larry preto chcel najskôr s IBM spolupracovať, tí ho však odmietli.

Aj keď IBM dominoval na trhu veľkých nadnárodných klientov, na trhu bežných používateľov bol jeho vplyv oveľa menší. To dalo Oracle šancu preraziť. V 80. rokoch spoločnosť stabilne rástla a získavala stále viac zákazníkov. Jej hlavnými konkurentmi boli spoločnosti Informix a Microsoft.

Veľmi blízko krachu

No hneď po prvých úspechoch postihli spoločnosť aj prvé problémy. V roku 1990 musel Oracle prepustiť 10 % zamestnancov, čo predstavovalo asi 400 ľudí, pretože prichádzal o peniaze. Táto kríza, ktorá takmer vyústila do bankrotu spoločnosti, vznikla kvôli zle nastavenému účtovníctvu spoločnosti.

Predajcovia totiž nabádali potenciálnych zákazníkov, aby si kúpili čo najväčšie množstvo softvéru naraz. Následne si nechávali vyplácať bonusy za ešte neuzavreté obchody. Oracle musel vyriešiť hromadné žaloby vyplývajúce z nadhodnotených príjmov. Ellison neskôr povedal, že Oracle urobil „neuveriteľnú obchodnú chybu“.

Okrem toho sa na trhu objavil ďalší konkurent, spoločnosť Sybase, ktorej vplyv začal vytláčať Oracle z trhu. V roku 1994 Sybase kúpila spoločnosť Informix, čo len posilnilo jej pozíciu. V tomto čase sa začala intenzívna vojna medzi generálnym riaditeľom Informixu Philom Whiteom a samotným Ellisonom. Táto dvojica bola celé tri roky na titulkoch časopisov v Silicon Valley.

Túžil kúpiť aj Apple

V tom istom čase sa Larry stal súčasťou predstavenstva spoločnosti Apple Inc. Pre Apple to bolo hrozné obdobie. Po tom, ako zo spoločnosti odišiel zakladateľ Steve Jobs, sa Apple trápil s klesajúcimi príjmami a hromadným prepúšťaním zamestnancov. Aj keď sa Jobs v roku 1997 do Apple vrátil, pôsobil len ako poradca a spoločnosť riadil Gil Amelio. Larry videl v tomto úpadku šancu Apple kúpiť.

Stretol sa preto s Jobsom a priblížil mu svoju víziu. Larry povedal: „Kúpim Apple a dám ti 25 % podiel za to, že sa staneš výkonným riaditeľom. Môžeš si vrátiť zašlú slávu,“ spomína na rozhovor vo svojej biografii.

To sa na prvý pohľad mohlo zdať pre Jobsa ako dar z nebies. V tom čase však v skutočnosti stále váhal, či chce byť opäť výkonným riaditeľom. No práve táto ponuka ho presvedčila, že mu na Apple príliš záleží a nechce ho prenechať niekomu inému. Jobs nakoniec Ellisona prehovoril, aby Apple nekupoval a radšej mu pomohol s vyhodením Amelia z pozície CEO.

To sa nakoniec podarilo a táto, síce neuskutočnená akvizícia, zohrala významnú rolu v histórii spoločnosti Apple. Ellison pomáhal Jobsovi s riadením firmy a obidvaja zostali dlhoročnými priateľmi aj po Larryho odchode z Apple v roku 2002. 

Transformácia spoločnosti

Po porážke spoločností Informix a Sybase si spoločnosť Oracle užívala roky dominancie až do nástupu servera SQL od Microsoftu. Vďaka tomuto rastu bola schopná začať robiť akvizície a expandovať na nové trhy. Napríklad v roku 2010 Oracle kúpil spoločnosť Sun Microsystems za 7,4 miliardy dolárov. Neskôr v roku 2016 kúpil aj spoločnosť NetSuite za 9,3 miliardy dolárov.

Ako vtedy uviedol Wall Street Journal, Ellison bol najlepšie plateným manažérom desaťročia (2000 – 2010), pričom za toto obdobie zinkasoval celkovo 1,84 miliardy dolárov. V roku 2010 si pripísal ďalšiu kontroverziu, keď odsúdil predstavenstvo spoločnosti Hewlett-Packard za prepustenie generálneho riaditeľa Marka Hurda. Napísal, že „predstavenstvo spoločnosti HP práve urobilo najhoršie personálne rozhodnutie, odkedy idioti v predstavenstve Apple pred mnohými rokmi vyhodili Steva Jobsa.“

Oracle najala Hurda a v roku 2014 ho Ellison vymenoval za výkonného riaditeľa spoločnosti. Ellison sa tým vzdal vedenia firmy a nastúpil na pozíciu technologického riaditeľa, na ktorej pôsobí dodnes. Hodnota Oracle v súčasnosti prevyšuje 212 miliárd dolárov a spoločnosť zamestnáva cez 135-tisíc zamestnancov v 145 krajinách sveta.

Holduje jachtám a stíhačkám

Veľkou Larryho vášňou je jachting. Sám založil súťažné tímy Oracle Team USA a BMW Oracle Racing, ktoré sa každoročne zúčastňujú pretekov po celom svete. Okrem toho je tiež licencovaným pilotom a často pilotuje niektoré zo svojich súkromných lietadiel značky Gulfstream. Vlastní tiež dve vojenské stíhačky, cvičný letúň SIAI-Marchetti S.211 navrhnutý v Taliansku a vyradený ruský MiG-29. Ten mu však vláda USA zakázala doviezť do Ameriky, a tak si na ňom chodí zalietať do Európy.

V súčasnosti sa venuje aj filantropii. Jeho charitatívne dary pre Stanfordskú univerzitu vyvolali otázky o nezávislosti dvoch profesorov práva, ktorí riešili obvinenie Oracle z korupcie. V reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001 predložil kontroverznú ponuku darovať vláde USA softvér, ktorý by jej umožnil vybudovať a prevádzkovať národnú identifikačnú databázu, ktorá by sledovala občanov.

V roku 2014 daroval 10 miliónov dolárov pre obranný vojenský program Izraela. V máji 2016 venoval 200 miliónov dolárov Univerzite v Južnej Kalifornii na založenie centra pre výskum rakoviny. Je tiež jedným zo 40 miliardárov, ktorí podpísali zmluvu The Giving Pledge, v ktorej sa zaväzujú do konca života darovať väčšinu svojho majetku charite.