Hľadaj

L. Husár: Úverové opatrenia NBS sú správne, nie je pravda, že mladí ľudia sa k úverom nedostanú

7 Lídri Poslať

Na trhu s úvermi na Slovensku je už niekoľko rokov rušno. Dobrá ekonomická situácia a aj legislatíva a nízke úrokové sadzby podporujú refinancovanie a zadlžovanie. NBS zavádza zmeny, ktoré majú zadlžovanie spomaliť. Nová legislatíva zavádza strop na provízie agentov za sprostredkovanie niektorých úverov. O súčasnej situácii na trhu s úvermi hovorí Ladislav Husár, riaditeľ externého predaja Slovenskej sporiteľne.

image

Zdroj foto: SLSP

Poďme k tomu, čo bolo za uplynulé dva roky na trhu niekedy v apríli. V marci 2016 vstúpila do platnosti úprava, ktorá istým spôsobom obmedzila poplatok za predčasné splatenie úveru. Čo to znamenalo pre trh?

Pre trh to v zásade znamenalo obdobie, v ktorom najmä externí sprostredkovatelia boli tí, ktorí trh nakopli a hovorili klientom, že je výhodné mať najlacnejšiu hypotéku. To bol práve ten zlomový moment, keď nastal refinančný boom. K tomu sa ešte pridali niektoré banky s novými kampaňami. Vo finále to viedlo k tomu, že klienti začali prechádzať z banky do banky, ja verím tomu, že za najlepších podmienok, ktoré v tom danom období mohli banky klientom ponúkať. Obmedzenie poplatku za predčasné splatenie na 1 % istiny rozhýbalo refinančný hypotekárny boom.
 

 

Do akej miery sa podľa vás dalo povedať, že banky museli opätovne začať bojovať o klienta, ktorého už mali?

Nepovedal by som, že museli bojovať, ja by som skôr na to pozrel tak, že každý klient v banke je preto, lebo má nejaké potreby. Ja neverím tomu, že refinančný biznis nastáva len tak v čase, skôr je niekým vyvolaný. Väčšinou sa to stane tak, že klientovi poviete, že v inej banke má lepšie podmienky, ktoré znamenajú zníženie ceny úveru. Nie je to len o úvere, ale práve o komplexných potrebách. Klienti často využívajú aj ďalšie produkty – majú účty na platenie či kreditné karty. Nebavíme sa teda len o samotnom úvere, ale o komplexnom pokrývaní potrieb v banke, a toto je podstatná vec. Keď to zjednoduším, je to skôr o samotnom klientovi a o jeho potrebách, ktoré nastávajú. Takže nielen o tom, že teraz ho ide niekto vytiahnuť z banky do banky.

„Stanovenie stropu ukazovateľa DTI na úrovni 8 považujeme za správne, odráža ekonomické ukazovatele na Slovensku, a tento parameter bude životaschopný.“

 

Dá sa povedať, že sa istým spôsobom výraznejšie začali upravovať marže, banky sa naozaj rozhodli, že budú poskytovať tie úvery v tomto kontexte lacnejšie...

Všetko sa vyvíja od toho, aká je situácia na trhu. To znamená, že Európska centrálna banka (ECB) stanovuje sadzby, od ktorých sa to celé odvíja, a ako vieme, v poslednom období sú sadzby na historických minimách. Nepredpokladám, že by išli ešte nižšie, aj keď niektoré banky ukazujú, že sa to stále dá. Samozrejme, sledujeme situáciu na trhu a podľa toho prispôsobujeme našu politiku smerom k tomu, ako budeme pracovať s klientmi.

Na Slovensku platí hodnota DTI 8, teda zadlženosť Slovákov môže byť na úrovni osemnásobku ročného príjmu. Hovorí sa o tom, že viacerých klientov by to malo postihnúť zásadnejšie. NBS cíti, že by mohli mať problém mladí klienti, a tam je potom tá rezerva posunutá na 9. Mohlo by toto opatrenie niektorých klientov ovplyvniť negatívne?

Vnímame to tak, že pomer ročného príjmu k maximálnej zadlženosti je správny. Mladé rodiny sa na to možno pozerajú tak, že nebudú mať možnosť si od 1. júla brať úvery. To však nie je pravda. Práve táto úprava bola smerovaná k tomu, aby si hypotéky brali páry, to znamená dvaja ľudia. Keď sa na to pozeráme z pohľadu mladých rodín, tak sú to väčšinou páry, my posudzujeme dva príjmy. Zmenu, ktorá prišla, nepovažujeme za niečo drastické a skôr sa pozeráme na to, akým spôsobom ešte efektívnejšie riadiť portfóliá smerom do vnútra banky.

Akým spôsobom banka zisťuje DTI? Zoberme si obyčajného priemerného agenta, ktorý príde za klientom a ponúka mu úver. Je agent ten, kto má zisťovať zadlženosť klienta? Kde sa zisťuje zadlženosť klienta a ako to vyzerá?

Finančný agent by mal pri prvotnom stretnutí s klientom spísať záznam o sprostredkovaní, v ktorom by malo byť obsiahnuté všetko, že sa s istým klientom stretol a že urobili určitú analýzu. Keď sa agent klienta pýta, či má nejaký dlh v banke, väčšinou odpovie, že áno, no zabúda sa na to, že do toho spadá aj splátkový tovar. Takže túto analýzu by už mal urobiť finančný agent pri prvotnom stretnutí s klientom, kde by mal zistiť, aká je zadlženosť klienta, na základe čoho sa to dá jednoducho vypočítať. Keď si zoberieme príjem 1 000 eur, čo je ročný príjem 12 000 eur, tak DTI vychádza tak, že do 96 000 eur mu vieme poskytnúť úver. A od toho sa odpočítavajú záväzky, ktoré by mal finančný agent na stretnutí zistiť, keď má klient spotrebný úver vo výške 12 000 eur, tak sa to od 96-tisíc odráta, čiže klient má možnosť získať maximálnu možnú výšku 84-tisíc.

„Strop na provízie agentov za sprostredkovanie niektorých úverov ako banka akceptujeme, výraznú zmenu fungovania trhu neočakávame.“

Čiže v tomto prípade si agent vystačí s tvrdeniami klienta...

Agent nemá ďalšie vstupy a nemá si to kde zistiť, pokiaľ mu klient sám neprinesie výpis z úverového registra. K takému reálnemu checkingu klienta prichádza v banke pri nahodení žiadosti, kde sa my komplexne pozeráme na to, čo všetko klient spláca a či na začiatku tvrdil pravdu. 

Suplujú nové pravidlá nedostatočnú finančnú gramotnosť klientov?

Do istej miery je to pravda, lebo finančná gramotnosť na Slovensku je nízka. Vidíme to napríklad keď sa bavíme s bežným klientom o tom, prečo by si mal tvoriť rezervu, napríklad pre prípad straty zamestnania. Klienti sa na to pozerajú aj tak, že v súčasnosti je nízka nezamestnanosť, čiže dnes pracujem, zajtra nemusím, ale hneď si dokážem nájsť nové zamestnanie. Bankové domy by mali pristupovať ku klientom zodpovedne v rámci vzdelávania a finančnej gramotnosti a vysvetľovať, prečo si tvoriť rezervu, prečo mať zabezpečený úver. Čiže toto je vec, ktorá je na pleciach nás bánk, finančných agentov a, samozrejme, škôl. 

V Nadácii Slovenskej sporiteľne sa v rámci zvyšovania finančnej gramotnosti sústreďujeme najmä na základné a stredné školy a chceme to systémovo riešiť. Lebo v pobočkách vieme obsiahnuť len časť klientov, ktorí k nám možno prídu, s ktorými sa vieme porozprávať.

Čiže z praxe, aké sú najčastejšie skúsenosti práve s finančnou gramotnosťou? Naozaj je na tom Slovensko tak zle, že sú problémom aj základné pojmy?

Takto plošne by som to netvrdil. Ale, samozrejme, stretávame sa aj s takýmito prípadmi. Poviem to úplne zjednodušene – príde klient do banky a povie, že si chce založiť účet, lebo zamestnávateľ to od neho vyžaduje, keďže mu posiela mzdu na účet. Keď začíname diskusiu s klientom, či vie, akým spôsobom môže účet využívať, tak klient nemá až takú vedomosť o tom, čo vlastne ten účet obsahuje, akým spôsobom ho môže využívať, čo do toho všetkého spadá a aké používateľské prostredie mu my ako banka vytvárame. 

Očakávate alebo neočakávate nejaké pohyby, nejaké zásadné zníženie čerpania napríklad povoleného prečerpania, používania kreditných kariet a podobne, keďže vstupujú do DTI?

Teraz veľký vplyv neočakávame, keďže od 1. júla platí, že až 20 % z obchodov môže byť takpovediac na výnimku. Toto je možno otázka, ktorá sa bude riešiť skôr niekedy v polovici budúceho roka, keď sa to bude postupne znižovať na 5 %. Ja pevne verím, že toto obdobie bude monitorovať NBS, prípadne na to reagovať. 

Mohli by sme prejsť k novele o poisťovníctve – tam je pre istý segment úverov zastropovanie provízie sprostredkovateľov. Čo táto zmena podľa vás prinesie pre sprostredkovateľský trh?

Novela sa niekoľkokrát menila, čiže v tomto prípade tým finálnym výsledkom sú spotrebiteľské úvery nad 10-tisíc eur. My ako banka to akceptujeme a, samozrejme, pozeráme sa na to, čo nám to prináša. V prvom rade nás zaujíma, aké portfólio k nám finanční agenti prinášajú, keďže nám ide predovšetkým o kvalitu. 

Vo finančnom výbore sa upravil zákon do súčasnej podoby. Poslanci uviedli, že v prípade iných úverov nie je potrebné stropovať provízie, pretože by sa znížili náklady na úver, ale banky by akurát zvýšili svoju maržu a cena pre klienta by bola rovnaká. Súhlasíte s nimi?

Každá banka, ktorá spolupracuje s externými spoločnosťami, si stanovuje podmienky, za akých budú spolupracovať. Spomínaný návrh mal prispieť k tomu, aby sa to nejakým spôsobom regulovalo. Toto sa neschválilo, takže každá z bánk pracuje v tom móde, akým fungujú doteraz, čiže v zásade sa pre tie banky nič nemení.

 

Čiže neočakávate nejakú zmenu spolupráce so sprostredkovateľskou sieťou?

Určite nie, my sa pozeráme na to, aká kvalita portfólia k nám prichádza cez finančných agentov, a toto je to, čo nás zaujíma aj do budúcna.

Na trhu je dlhodobo diskusia o zverejňovaní provízií agentov. Do akej miery považujete vôbec informáciu pre klienta za užitočnú? Klienta pravdepodobne nezaujíma to, z čoho sa skladajú náklady, zaujíma ho RPMN a z jeho pohľadu je mu jedno, či z tej sumy ide agentovi 90 %, alebo 5 %, jednoducho porovná ponuky, ktoré sa mu ponúkajú, a vyberá najvýhodnejšiu...

Tu by som ako inšpiráciu uviedol radšej príklad západných krajín, kde si služby sprostredkovateľa platí priamo klient a nie banky. U nás je to zatiaľ utópia. Aktuálne klienti väčšinou nevedia, koľko daná služba stojí.


Slovenský trh zrejme nie je pripravený platiť za službu, ktorá bola doteraz zadarmo. Do akej miery sa vám zdá reálne, že by teraz prišla úprava, že za sprostredkovanie sa bude platiť, čo by znamenalo zásadnú zmenu fungovania?

Samozrejme, že by to znamenalo zásadnú zmenu fungovania, lebo pokiaľ by si to mal platiť samotný klient, tak by sa pozeral na to, koľko tá služba stojí. Ale toto je už polemizovanie. Reálne tu máme situáciu, keď banky platia za tieto služby externým partnerom. Aj novela zákona sa poupravila, čiže my to akceptujeme a berieme to tak, ako to je.

Na druhej strane vidíte vy nejaký význam pre banku v tom, že by klient dostával platenú informáciu? Napríklad chodil lepšie pripravený a vedel aj istým spôsobom lepšie využívať služby banky, lebo mierim k tomu, že klient, ktorý vie, aké môže mať investičné možnosti v banke, je pre banku zaujímavejší, lebo má potenciál využívať širšie portfólio služieb?

Tu sa opäť vraciame k finančnej gramotnosti. Na to, aby sme vedeli lepšie komunikovať s klientmi, potrebujeme zvýšiť ich finančné povedomie, napríklad o tom, ako efektívne využívať účet, prečo si tvoriť rezervu a podobne. Aby sa tak aj reálne stalo, potrebujeme mať s klientom vytvorený vzťah.

Provízie rozpočítavajte
v ICM2
Insurance Contract Manager
Softvér a služby pre finančný trh
www.ICM2.sk
logo
Prečítajte si tiež:
24.4.2019 Ján Beracka

Finančné aktíva Slovákov sú vôbec najnižšie v eurozóne, bohatšie národy sa nám vzďaľujú

Slováci môžu mať problém sporiť si vlastnými silami na dôchodok. Popri dôchodkových pilieroch môžu byť v budúcnosti potrebné aj ...

24.4.2019 Ján Beracka

Slovensko minulý rok hospodárilo s deficitom 0,7 % HDP

Rozpočtový deficit Slovenska je nižší ako sa očakávalo. Jarná notifikácia štatistického úradu Eurostat odhalila, že Slovensko v minulom ...

23.4.2019 Redakcia FinReport

FinVision 2019: Automatizácia dokáže firmy odbremeniť a umožniť im rásť

Digitalizácia a s ňou súvisiaca automatizácia podnikových procesov, vrátane poskytovaných služieb, môže firmám nielenže ušetriť ...

23.4.2019 Ján Beracka

O životné poistenie väčšina Slovákov záujem nemá

Väčšina Slovákov nemá žiadnu životnú poistku. Spomedzi poistených občanov je väčšina klientov vo veku nad 30 rokov. Objem poistného na ...

20.4.2019 Redakcia FinReport

Cez Veľkú noc pozor na alkohol aj prejedanie, radia poisťovne

Veľkonočné sviatky patria z pohľadu poisťovní k tým pokojnejším. Slováci by si však mali dať pozor na životosprávu. Tradičným ...

18.4.2019 Jana Čipková

Mýtus o GDPR #4: Žiadosti o prenos osobných údajov klienta musí finančný agent vždy vyhovieť

Právo na prenosnosť osobných údajov patrí medzi práva dotknutých osôb, ktoré zaviedlo až nariadenie GDPR. Vzhľadom na to, že mnohí ...

16.4.2019 Ivana Brillová

Výrobca drevených lyží: Slováci si poctivú remeselnú prácu nevážia

Na Slovensku existujú veľkoobchody, ktoré ponúkajú lacný tovar v priemernej kvalite. To sa týka aj lyží, za ktorých kvalitu si musí ...

9.4.2019 Ivana Brillová

B. Šprocha: Budúci dôchodcovia budú musieť žiť z vlastných úspor, dôchodky nepokryjú všetky ich potreby

Slovensko môže byť podľa najnovších prognóz jednou z najstarších krajín Európskej únie. Súvisí to aj s niektorými novými fenoménmi ...

4.4.2019 Redakcia FinReport

M. Lancz: Chceme aktívne zlepšovať finančný trh i legislatívu

„Vlaňajší rok bol pre členov Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) jeden z najnáročnejších. Aj ...

4.4.2019 Ivana Brillová

Peter Brudňák: Množstvo ľudí nahnala do garantovaných dôchodkových fondov nesprávna regulácia

Posledný štvrťrok 2018 bol pre fondy druhého a tretieho piliera náročný. Všetky fondy skončili v strate. Napriek tomu do druhého piliera ...

31.3.2019 Ján Beracka

Slovensko si prvýkrát v histórii zvolilo prezidentku. Kto je Zuzana Čaputová?

Slovensko bude mať prvýkrát vo svojej relatívne krátkej histórii prezidentku, bude ňou Zuzana Čaputová. Do paláca tak prichádza liberálna ...

29.3.2019 Ján Beracka

7 dôvodov, prečo ísť voliť prezidenta

Prezidentské voľby sú vynálezom demokracie a jedným z priamych nástrojov občanov na to, aby formovali podobu svojho štátu. Hoci je množstvo ...

25.2.2019 Ivana Brillová

Martin Petruľák: Niektorí finanční agenti majú stále pocit, že GDPR sa ich netýka. Mýlia sa

Nariadenie GDPR so sebou prinieslo veľa zmien. Tie sa snažia implementovať veľké i malé firmy, vrátane sprostredkovateľského trhu. Aké ...

18.2.2019 Ivana Brillová

Martin Reguli: Eurozóna nevie nájsť správny kompromis medzi tým, čo chcú ľudia a čo potrebuje ona

Slovensko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2009. Prešlo už 10 rokov, odkedy sme členmi tejto menovej únie. Ako sa zmenilo nielen Slovensko, ale ...

4.2.2019 Ján Beracka

L. Ilves: SR má na digitalizáciu viac peňazí ako malo Estónsko kedysi, celý proces musí aj inak vyzerať

„Estónsko úspešne digitalizuje, lebo občania vytvárajú spoločenský tlak a netolerujú nekvalitné riešenia,“ hovorí Luukas Ilves, ...

30.1.2019 Ján Beracka

V. Masár: Euro je iná váhová kategória ako bola slovenská koruna. Vstup do eurozóny bol správny krok

Eurozóna je projekt, ktorý má svoje problémy, no na Slovensku so vstupom do eurozóny panuje spokojnosť. Exguvernér Národnej banky Slovenska ...

12.12.2018 Ján Beracka

A. Rajčány: Samotné kryptomeny sú v podstate bezcenné, no technológia blockchain má obrovský potenciál

Kryptomeny sú investičnou hviezdou minulého roka, no investori, ktorí nakupovali meny na konci minulého roka, sú v súčasnosti v strate. O ...

27.11.2018 Ján Beracka

J. Vonkomer: Agenti riešia pri adaptácii na nové pravidlá iné problémy ako banky a poisťovne, spoločné fóra vítame

„Pri každej novej legislatíve je kľúčové, aby sa regulátor obrazne posadil na stoličku sprostredkovateľa, aby si situáciu ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení