Konkláve 2025: Kardináli začnú voliť nového pápeža 7. mája

Foto: Shutterstock

Priebeh konkláve

Na voľbe sa zúčastní 133 kardinálov mladších ako 80 rokov, ktorí sú oprávnení voliť. Dve kardinálske miesta zostanú neobsadené, keďže emeritní arcibiskupi Antonio Cañizares Llovera a John Njue sa rozhodli nezúčastniť zo zdravotných dôvodov. Kardinál Vinko Puljić pôvodne uviedol, že sa tiež nezúčastní z dôvodu zdravotného stavu, avšak neskôr získal pozitívne lekárske vyjadrenie a rozhodol sa zúčastniť konkláve.

Proces voľby je prísne tajný a prebieha v izolácii od vonkajšieho sveta. Kardináli zložia prísahu mlčanlivosti a počas konkláve nemajú prístup k médiám ani iným formám komunikácie.

Počas konkláve sa v prvý deň zvyčajne koná jedno hlasovanie popoludní. Každý nasledujúci deň prebiehajú štyri hlasovania – dve ráno a dve popoludní. Každý kardinál napíše meno svojho kandidáta na hlasovací lístok, ktorý sa následne spočíta. Na zvolenie nového pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov – teda minimálne 89 zo 133 kardinálov.

Po každom hlasovaní sú lístky spálené. Ak po hlasovaní pápež nie je zvolený, z komína Sixtínskej kaplnky vyjde čierny dym. Ak je pápež zvolený, objaví sa biely dym, ktorý oznámi svetu, že katolícka cirkev má nového pontifika.

Význam voľby

Voľba nového pápeža prichádza v čase, keď cirkev čelí viacerým výzvam, vrátane otázok modernizácie, sexuálnych škandálov a finančných problémov. Kardináli budú musieť zvážiť, či pokračovať v reformách započatých pápežom Františkom, alebo sa vrátiť k tradičnejšiemu prístupu.

Očakáva sa, že konkláve potrvá niekoľko dní, pričom výsledok by mohol byť známy medzi 8. a 10. májom. Novozvolený pápež sa následne predstaví veriacim z balkóna Baziliky sv. Petra a udelí svoje prvé požehnanie.

Pre katolícku cirkev a jej veriacich po celom svete je toto obdobie významným momentom duchovnej reflexie a očakávania.

Potenciálni kandidáti na pápežský stolec

Vo svetovej cirkevnej komunite sa čoraz častejšie spomínajú mená niekoľkých kardinálov, ktorí by mohli zaujať miesto po zosnulom pápežovi Františkovi. Najvýraznejším z nich je filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle, považovaný za jedného z favoritov. Jeho charizmatické vystupovanie, dôraz na sociálnu spravodlivosť a vernosť Františkovmu reformnému duchu z neho robia silného kandidáta. Čelil však kritike za nedostatočné riešenie prípadov sexuálneho zneužívania počas svojho pôsobenia v Caritas Internationalis.

Ďalším menom je Matteo Zuppi, taliansky arcibiskup Bologne, ktorý je považovaný za progresívneho kandidáta a je známy svojím dôrazom na dialóg, mier a inklúziu. Taliansky štátny sekretár Vatikánu Pietro Parolin by mohol byť kompromisným kandidátom vďaka svojim bohatým diplomatickým skúsenostiam. Je považovaný za stabilného a pragmatického kandidáta, hoci čelil kritike za dohodu s Čínou z roku 2018 a za údajné obštrukcie v prípadoch sexuálneho zneužívania.

Aj keď sa v minulosti spomínali mená ako Reinhard Marx (Nemecko) alebo Dominique Mamberti (Francúzsko), aktuálne nie sú medzi hlavnými favoritmi. Mamberti zohráva predovšetkým ceremoniálnu úlohu ako protodiakon a bude to práve on, kto po úspešnom konkláve oznámi svetu slávne „Habemus Papam“.

Ďalšími zvažovanými kandidátmi sú napríklad Fridolin Ambongo Besungu z Konžskej republiky, známy svojím angažovaním sa v otázkach sociálnej spravodlivosti, Robert Prevost z Peru známy svojím dôrazom na reformy a transparentnosť, či konzervatívnejší Péter Erdő z Maďarska. Rozmanitosť regiónov i názorových prúdov naznačuje, že kardináli budú stáť pred zásadnou voľbou – či pokračovať v línii reforiem, alebo sa vrátiť k tradičnejšiemu vedeniu cirkvi.