Hľadaj

Juraj Karpiš: Ak chcete vedieť, čo nás čaká, pozorne sledujte situáciu v susednom Česku

Robert Juriš Lídri Poslať

Hovorí, že sme zaspali dobu a trestuhodne sme neurobili potrebné ekonomické reformy, nereagujeme správne na rastúcu infláciu, obávame sa digitalizácie, a stále sme sa nenaučili rozumieť peniazom. Napriek tomu je optimistom a tvrdí, že sa máme lepšie ako naši rodičia. Zhovárame sa s ekonomickým analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Jurajom Karpišom.

Juraj Karpiš

Foto: Juraj Karpiš

Bez reforiem to nepôjde

Na úvod rozhovoru si skúsme zarámcovať dobu, ktorú práve žijeme. Máme tu koronakrízu, ale ekonomické problémy by nás zrejme sužovali aj bez pandémie COVID-19. Schyľovalo sa k nim už pred jej nástupom. Aké problémy by teraz riešilo Slovensko, ak by nevypukla pandémia koronavírusu?

Hospodársky cyklus trvá približne 10 rokov. Opäť sa to raz potvrdilo, keď sa v roku 2018 americké akciové trhy prepadli o približne 20 %. Americká centrálna banka (FED) v reakcii na to, teda dávno pred vypuknutím pandémie koronavírusu, uvoľnila monetárnu politiku a Európska centrálna banka rozbehla kvantitatívne uvoľňovanie spočívajúce v tlačení ničím nekrytých peňazí a nákupe vládnych dlhopisov s cieľom oživiť spomaľujúcu sa ekonomiku. Pridala sa aj Čínska centrálna banka. Inak povedané, pandémia nebola spúšťačom aktuálnej ekonomickej situácie vo svete, ekonomika spomaľovala už pred ňou.

Zostaňme na Slovensku. Čo sú najväčšie problémy našej ekonomiky, ktoré pred sebou tlačíme už niekoľko rokov?

Určite to je automobilový priemysel. To je ten kanál, ktorým by sa problémy tohto sektora tak či tak preniesli z Nemecka na Slovensko. Napriek tomu, že ekonomika Slovenska má stále potenciál rásť rýchlejšie ako ekonomiky „starých“ členských krajín EÚ, tým, že pôsobíme v rámci tohto spoločenstva, ktoré má tendenciu spomaľovať, tento trend by sa preniesol späť k nám. Tiež musím pripomenúť, že sme zaspali na vavrínoch a približne 15 rokov sa na Slovensku neurobili žiadne zásadné ekonomické reformy. Inak povedané, v minulosti sme pozbierali nízko visiace ovocie tým, že sme na prelome milénia dali dokopy bankový systém a zreformovali dane, no potom sme k nim nepridali žiadne ďalšie, ktoré by sme potrebovali ako soľ, napríklad reformu súdnictva, vymožiteľnosti práva, školstva, zdravotníctva či sociálneho systému.

Negatíva sú zatiaľ v prevahe

Problémom dneška je, zdá sa, inflácia. Európska centrálna banka (ECB) a Národná banka Slovenska (NBS) tvrdia, že stačí počkať a inflácia sa aj sama dostane späť na požadované 2 %. Druhý názor v protiváhe je, že je potrebné začať konať – teda prestať s tlačením peňazí a začať zvyšovať úrokové sadzby. Ktorý z postojov je vám bližší a prečo?

Ak chce mať štát vysokú a vytrvalú infláciu, musí spĺňať dve základné kritériá – musí mať masívne monetárne stimuly a nezodpovedné fiškálne správanie sa. Slovensko, Európska únia aj USA spĺňajú obe tieto podmienky. V súčasnosti je v obehu o 30 % eur viac ako pred vypuknutím pandémie koronavírusu a v prípade amerických dolárov je to dokonca až o 40 % viac. Tento masívny monetárny stimul sa zákonite musel prejaviť rastom cien. Otázka znie, čo sa s tým dá urobiť. Riešením je prestať s touto politikou. Aj FED aj ECB stále stimulujú novými peniazmi, a to i napriek tomu, že sa Európska únia nachádza vysoko nad svojím inflačným cieľom. Argumentuje tým, že neverí v dlhodobú vysokú infláciu. Iné sú reakcie krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny. Napríklad v Česku a Poľsku už pristúpili k razantnému zvyšovaniu úrokových sadzieb.

Ďalším faktorom, ktorý zhoršuje ekonomickú situáciu okrem inflácie, je slabý výtlak ekonomík. Energetické a surovinové vstupy sú čoraz drahšie a ich dodávky meškajú. Môžete načrtnúť jeden optimistický a jeden pesimistický scenár, ako sa táto situácia môže ďalej vyvíjať?

Problém ekonomiky v globále nie je len v tom, že je obmedzená ponuka, ale tiež v tom, že po uvoľnení epidemiologických opatrení je aj výrazne zvýšený dopyt. Inak povedané, ľudia dnes kvôli prílivu množstva nových peňazí nakupujú viac ako pred dvomi rokmi. Nové peniaze vyvolali takzvanú monetárnu ilúziu.

Negatívny scenár: To, že súčasná inflácia nie je dočasná, dnes vie každý okrem niekoľkých bankárov niektorých centrálnych bánk. Ak však bude trvalejšia a nad 2-percentným inflačným cieľom vydrží niekoľko rokov, a nielen do budúceho roka, ako prognózuje ECB, tak je šanca, že sa zmení takzvaná inflačná paradigma, čiže sa zmenia trhové očakávania. Posledných 30 rokov sa totiž všetci obávali klesajúcich cien a nízkych úrokov. No ak by sa zmenili trhové očakávania, museli by sa preceniť aktíva v celej ekonomike tak, aby zohľadňovali vyššie úroky, a to by bola zlá správa pre mnohé štáty, ktoré by mohli mať problém s refinancovaním.

Dobrý scenár: Ekonomika sa napokon predsa len nejako rozhýbe. Napriek tomu, že niekoľko rokov budeme musieť znášať vyššiu infláciu, napokon uveríme v splatiteľnosť extrémnych dlhov vyspelých krajín, a rast povedie k tomu, že dlhy budú refinancovateľné. Tento scenár je tiež možný, otázka však znie, ktorý je pravdepodobnejší. Dnes to vidím tak, že pravdepodobnejší je negatívny scenár.

Možno sa dočkáme výpredajov

Prejdime od makroekonomiky k bežnému občanovi. Ak sa zdvihnú základné úrokové sadzby, zvýšia sa úrokové sadzby aj na hypotékach a množstvo ľudí bude mať problém s ich splácaním. Ak sa nezdvihnú, tým istým ľuďom bude z chleba ujedať inflácia. Nie je to začarovaný kruh?

Určite je. Napriek tomu stále existuje niekoľko krokov, ktoré je možné zrealizovať. Ak teraz máme infláciu blízku 5 %, každý môže požiadať svojho šéfa, aby mu o túto sumu zvýšil mzdu. Dôvodom je, aby ľudia nezarábali menej ako pred zvýšením inflácie, hoci pracujú rovnako intenzívne. Vďaka tomuto sa každý zamestnanec môže dostať späť na nulu. Druhým krokom je zamyslieť sa nad svojimi osobnými financiami. Nikto zatiaľ nevymyslel nič vhodnejšie ako investičnú diverzifikáciu. Inak povedané, časť finančných prostriedkov by mala smerovať do nehnuteľností, časť do akcií, časť do zlata, a potrebné je mať k dispozícii aj finančnú rezervu. Ak človek má tieto štyri faktory v poriadku, dokáže prejsť aj náročnejšími finančnými cyklami bez vážnejších problémov.

Asi tretina Slovákov však tvrdí, že v žiadnom prípade nezarábajú toľko, aby si akúkoľvek, hoci aj malú sumu mohli odložiť a potom ju investične zhodnocovať. Čo by ste poradili im?

Týmto ľuďom, žiaľ, nemôžem poradiť vôbec nič. Ak niekto nemá úspory a investície, potom nemá ani finančnú slobodu výberu rôznych postupov a stratégií. Len čaká, ako sa zmení prostredie a ako veľmi ho to zasiahne. V súvislosti s načasovaním investičných aktivít musím povedať, že akékoľvek kroky bolo potrebné urobiť ešte pred nástupom inflácie, kým sa nepremietla do všetkých súčasných cien ekonomických aktív, ktoré už to, že pribudlo 30 až 40 % nových peňazí, zohľadňujú.

Čo by mohol urobiť slovenský občan, aby získal určitú predstavu o tom, čo ho čaká, ak predsa len nastane zvyšovanie úrokov?

Odporúčam sledovať situáciu v Českej republike. Tam už úrokové sadzby rastú, a to nielen úroky Českej národnej banky, ale aj úrokové sadzby hypotekárnych úverov. V súčasnosti sa pohybujú v priemere okolo 3,6 %, a je pravdepodobné, že vyskočia až ku 5 %. Na ich príklade uvidíme, čo to urobí s hypotekárnym trhom, a nielen s ním, a koľko dlžníkov nebude schopných splácať svoje záväzky.

Roboty nie sú problém

Slovensku by mohol pomôcť Program pomoci a odolnosti Európskej únie. Ako veľmi sa môžeme spoliehať na tento projekt?

Tento stimul v objeme vyššom ako 6 miliárd eur má šancu prejaviť sa na hrubom domácom produkte. Na druhej strane však nesmieme zabúdať na to, že z časti je to pôžička, ktorú budeme musieť splatiť. Pre ilustráciu – v Portugalsku tesne pred krízou stavali diaľnice, vďaka čomu zvýšili HDP krajiny. Počas krízy a po nej však po týchto diaľniciach nemal kto jazdiť, pretože si to len málokto mohol dovoliť. Aj z toho je zrejmé, že tieto finančné prostriedky samy osebe nedokážu zabezpečiť dlhodobý ekonomický rozvoj. Ide o to, či sa minú na neefektívne projekty, alebo návratne investujú. Ekonomický rozvoj je možný len v prípade, ak v krajine vykonáme zásadné reformy. Tie nás síce nemusia stáť ani euro, ale určite stoja obrovské množstvo politického kapitálu, a preto je napredovanie týchto reforiem také pomalé.

V súčasnosti sa za všeliek, okrem megapôžičky z EÚ, považuje digitalizácia spoločnosti a ekonomiky. Plán v hrubých rysoch máme spracovaný, kľúčová bude jeho realizácia. Projekt je však zároveň strašiakom pre tých, ktorí sa obávajú, že ich o prácu pripravia chatboty, roboty a umelá inteligencia. Aký je váš názor na tento typ modernizácie?

Digitalizácia je fajn, ale nie je to kladivo na všetky problémy. Čo sa týka už zrealizovanej digitalizácie, zatiaľ nevidieť, že by pripravovala ľudí o prácu. V praxi to zatiaľ znamená, že viac technológií často znamená viac pracovných miest. Spomeniem napríklad Nemecko, krajinu, ktorá má najviac robotov a zároveň najnižšiu nezamestnanosť v Únii. A ja by som bol rád, ak by sme tu aj my mali k dispozícii toľko technológií ako oni, aby naši ľudia nemuseli robiť prácu, ktorá je určená pre roboty, a mohli by robiť prácu, ktorá je určená prioritne pre ľudí. Opäť si pomôžem príkladom – na krajinách, ktoré majú k dispozícii viac robotov, je vidieť, že ľudia s nižšou kvalifikáciou vykonávajú podstatne lepšiu prácu ako ľudia s nízkou kvalifikáciou v krajinách, kde roboty nemajú. Aj to je dôvod, prečo sa digitalizácie neobávam, naopak, bol by som radšej, keby prebiehala rýchlejšie. Akurát si musíme dať pozor, aby nám cez ňu neunikali neefektívne vynaložené peniaze.

Opatrný priaznivec kryptomien

V poslednom čase sa čoraz častejšie hovorí o nástupe digitálnej meny. Pracujú na nej národné banky viacerých štátov. Ak sa zámer podarí realizovať, aký bude jej prínos?

Táto aktivita je vlastne reakciou zo strany centrálnych bánk na príchod kryptomien. Tie sa stali fenoménom fungujúcim mimo ich pôsobnosti, preto sa teraz usilujú vytvoriť si vlastné meny, ako svoju alternatívu ku kryptomenám. Ja som radšej, ak majú ľudia na výber. Mám rešpekt pred väčšou kontrolou a mocou zo strany centrálnej banky, ktorú je možné zneužiť. Nikto z nás nevie, kto tu bude vládnuť 10 či 20 rokov. Na druhej strane, ak by sa im digitálne meny podarilo uviesť do života, a nastal by problém (hypoteticky) so záchranou bánk a refinancovaním, štáty by dostali silný nástroj na jeho riešenie. Dúfam však, že my nezažijeme to, čo niekedy pri menových reformách zažívali naši rodičia.

Odbočme ešte na chvíľu ku kryptomenám, ktoré sa stali silným fenoménom dneška. Aké miesto by ste im našli v investičnom portfóliu bežného investora? Patria tam, alebo len do výšky znalosti problematiky či disponibilných peňazí?

Ja sám so priaznivec kryptomien, ale len veľmi opatrný. Vnímam, že je to extrémne volatilný a rizikový projekt. V súčasnosti ešte nevieme, kto bude víťazom v kryptosvete. Vyzerá to tak, že by to mohol byť bitcoin, ale táto otázka stále zostáva otvorená. Aj to je dôvod, prečo je do kryptomien potrebné alokovať len určitý objem finančných prostriedkov. Treba ich vnímať ako špekuláciu, nie ako investíciu. Zároveň som mimoriadne rád, že vznikol decentralizovaný platobný systém, ktorý poskytuje poistenie voči štátom regulovanému klasickému systému. Som presvedčený, že ak sa dostanú k slovu zlé scenáre, o ktorých sme hovorili, hodnota tejto poistky bude rásť. A ja budem veľmi rád, ak budem mať aj inú možnosť, ako ísť do banky po svoje peniaze. Vieme totiž, že v čase zlých scenárov sa klasické banky zvyknú zatvárať, no zatvoriť kryptomenový blockchain bude určite náročnejšie.

Peniaze nám dávajú slobodu

Peniaze sú prostriedkom na uspokojovanie mnohých ľudských potrieb. Sú dôležité. Zrejme aj preto ste o nich napísali knihu so zeleným Drakulom na obálke a nazvali ju Zlé peniaze s podtitulkom Sprievodca krízou. Čo ste ňou chceli povedať a komu?

K napísaniu knihy ma primälo to, že svet si v roku 2008 prešiel krízou, a ja som čakal, že sa na trhu objaví kniha, ktorá vysvetlí, čo sa to vlastne stalo, aké boli príčiny a čo sme mohli urobiť, aby sme predišli nepríjemnostiam. Keďže kniha dlho nechodila, tak som ju napísal ja. Pri tom, ako som s knihou chodil diskutovať po Slovensku som zistil, že len málo ľudí na Slovensku rozumie základným ekonomickým pojmom a ovláda základné princípy narábania s financiami. Nechcel som však poskytovať rady, ako rýchlo a bezprácne zbohatnúť, na to sú tu iné inštitúcie. Skôr mi išlo o ponúknutie možností na zabezpečenie si základnej finančnej hygieny. Aj preto som začal písať ďalšie knihy, ktoré by na seba mali nadväzovať. Vnímam to tak, že mojou úlohou je poskytnúť ľuďom informácie o nástrojoch, ktoré by na dosiahnutie svojich finančných cieľov mohli použiť, a snažím sa to robiť v súvislostiach.

Celý náš rozhovor je o načrtávaní scenárov, ktoré by v súvislosti s ďalším vývojom ekonomiky mohli nastať. Hovoríme predovšetkým o možných rizikách. Naozaj žijeme takú ťaživú dobu, alebo by ste na nej našli aj niečo pozitívne?

Pozitívne je napríklad to, že napriek všetkému sa na Slovensku máme lepšie, ako sa mali naši rodičia. Teda, nie je to s nami a našou ekonomikou a hlavne slobodou až také zlé. Novonadobudnutý blahobyt sa dá využiť po svojom. Niekto si vrchovato naplní nákupný košík, ďalší sa môže vzdelávať, iný cestuje... Všetko je to teraz omnoho slobodnejšie a jednoduchšie ako v minulosti.

Kto je Juraj Karpiš

Juraj KarpišJe to ekonóm a ekonomický analytik . Ukončil Fakultu manažmentu UK v Bratislave so špecializáciou finančný manažment. Pracoval pre komerčné finančné inštitúcie na Slovensku aj v zahraničí. Je jedným zo spoluzakladateľov Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. Špecializuje sa na finančný systém, monetárnu politiku a euro. Venuje sa aj publikačnej činnosti. V roku 2015 vydal ekonomický bestseller „Zlé peniaze – sprievodca krízou“ vo februári 2021 mu vyšla ďalšia kniha „Ako na zlato – praktický sprievodca sporením v zlate“. Vydáva online časopis „Zlé peniaze, dobrý život“.  Je členom krízového ekonomického štábu ministra financií a Klubu ekonomických analytikov.

logo
Prečítajte si tiež:
9.2.2025 Redakcia FinReport

Slováci uprednostňujú platenie kartou, mobilom či hodinkami

Polovica Slovákov plánuje stráviť svoju zimnú dovolenku v horách. Takmer tri štvrtiny z nich chcú za tovary a služby platiť kartou, ...

8.2.2025 Redakcia FinReport

Hekeri za rok ukradli kryptomeny za 2,2 miliardy dolárov

Uplynulý rok bol náročný aj pre investorov do kryptomien. Nielen preto, že ich hodnota spočiatku stagnovala, neskôr klesala a rásť začala ...

8.2.2025 Redakcia FinReport

Slovensko má najnižší podiel predaja elektromobilov v EÚ

Najviac elektromobilov, respektíve vozidiel s hybridným pohonom, sa v rámci Európy predáva v škandinávskych krajinách. Naopak, najmenší ...

7.2.2025 Redakcia FinReport

Ceny benzínu a nafty na Slovensku začali konečne klesať

Ceny pohonných hmôt na Slovensku počas uplynulých týždňov nepretržite rástli a dosiahli vysoké úrovne, na ktorých sa držali naposledy v ...

7.2.2025 Mário Špilberger

Hypotéka na kontajnerový dom

Na Slovensku pribúdajú stavby, ktoré vznikajú inovatívnymi technologickými postupmi. Krajina sa tak rozrastá o drevodomy, mobilné domy, ale ...

7.2.2025 Eva Sadovská

Objem investícií v realitných fondoch presiahol 2,7 miliardy eur

Realitné fondy na Slovensku lámali v treťom kvartáli minulého roku rekordy. Objem ich aktív medziročne vzrástol o 9,3 % a prekonal historicky ...

29.1.2025 Redakcia FinReport

Novým Managing Directorom v CTP Slovakia je Ivan Šimo

Developerská spoločnosť CTP Slovakia oznámila meno svojho nového Managing Directora. Po ôsmich rokoch pôsobenia vo firme sa ním stal Ivan ...

27.1.2025 Redakcia FinReport

Prečo je Grónsko zaujímavé pre Donalda Trumpa?

Grónsko so svojimi obrovskými zásobami strategických zdrojov, ako sú prvky vzácnych zemín, urán a ropa, a svojou strategickou polohou ...

21.1.2025 Redakcia FinReport

Peter Kažimír očakáva ďalšie znižovanie úrokových sadzieb ECB

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír očakáva, že Európska centrálna banka (ECB) koncom januára opäť zníži svoje kľúčové ...

20.1.2025 Dominik Horváth

Trump 2.0 prináša zmeny v USA aj svetovej ekonomike

Inaugurácia Donalda J. Trumpa vracia tohto podnikateľa na politickú scénu. Trump už počas svojej prvej administratívy priniesol dramatické ...

18.1.2025 Redakcia FinReport

Do Kwon bude za 40-miliardový kryptopodvod súdený v USA

Jeden z najhľadanejších podvodníkov na svete Juhokórejčan Do Kwon sa bude sťahovať. Tento muž, ktorý stojí za pádom spoločnosti Terra, ...

16.1.2025 Dominik Horváth

Najbohatší človek na svete Elon Musk sa súdi o 100 miliárd dolárov

Rozsudok delawarského súdu v USA zamietol Elonovi Muskovi vyplatenie kompenzačného balíka presahujúceho hodnotu 100 miliárd dolárov. Balík ...

16.1.2025 Redakcia FinReport

Šéfom nového Inštitútu pre reguláciu hazardných hier je Dávid Lenčéš

Koncom minulého roka na Slovensku vznikol Inštitút pre reguláciu hazardných hier, ktorý sa odborne venuje otázkam regulácie hazardu. Vznik ...

10.1.2025 Redakcia FinReport

Novou generálnou tajomníčkou AFISP je Miriam Čizmazia

Novou generálnou tajomníčkou Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) sa od januára 2025 stala Miriam ...

9.1.2025 Dominik Horváth

CEO roka 2024 je generálna riaditeľka spoločnosti AMD Lisa Su

Lisa Su sa stala generálnou riaditeľkou spoločnosti AMD v komplikovaných časoch. Dokázala však zabrániť jej krachu a vďaka jej ...

6.1.2025 Miloslava Némová

MacKenzie Scottová: Exmanželka Jeffa Bezosa rozdala charitám 14 miliárd dolárov

Jej meno pravdepodobne väčšina ľudí na svete nepozná, napriek tomu pomohla a aj naďalej pomáha miliónom ľudí ročne. MacKenzie Scottová ...

25.12.2024 Redakcia FinReport

Bart Andre: Najdlhšie slúžiaci dizajnér Apple odišiel do dôchodku

Spoločnosť Apple opustil jej kľúčový a zároveň najdlhšie slúžiaci priemyselný dizajnér. Bart Andre stál tri desaťročia za dizajnom ...

23.12.2024 Robert Juriš

Anketa: Digitálny softvér je riešením pre každého z nás, naše deti aj planétu

Spoločnosti pôsobiace na finančnom trhu čoraz intenzívnejšie využívajú pri svojej práci digitálne riešenia. Vďaka nim zrýchľujú a ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay