Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Ján Hargaš: Nechcem generovať nové digitalizačné vízie. Prioritou je poskytovať proaktívne služby

Robert Juriš Lídri
SK
EN
Poslať

Behanie po úradoch so žiadosťami s množstvom príloh a zásobovanie úradníkov potvrdeniami a údajmi, ktoré by dávno mali mať v počítači... Toto sú nepríjemnosti, ktoré by mala odstrániť digitalizácia verejnej správy. Na Slovensku sa na nej pracuje už viac ako desaťročie, zhltla vyše miliardu eur a stále nefunguje uspokojivo. O tom, ako by to tu u nás predsa len niekedy mohlo vyzerať, čo pre to robíme a koľko to bude stáť, sme sa zhovárali na konferencii ITAPA 2021 so štátnym tajomníkom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Jánom Hargašom.

image

Foto: archív Jána Hargaša

Na čo je nám digitalizácia

V nedávnej minulosti starosta jednej slovenskej obce vyhlásil: „Na čo mi je digitalizácia, keď ľudia v dedine nemajú kanalizáciu? Tú by veru potrebovali viac.“ Na čo teda je vlastne Slovensku a Slovákom digitalizácia verejnej správy?

Hlavné dôvody sú dva. Prvým je uľahčenie života občanom, podnikateľom, ale aj úradníkom. Želáme si totiž, aby aj oni vedeli spracovávať svoju agendu moderným spôsobom a rýchlejšie. Druhým dôvodom je otázka nákladov. Výkon verejnej správy cez digitálne technológie je lacnejší ako prostredníctvom papiera a kamenných pobočiek. Komerčný sektor to už dávno vie, a štát sa jednoducho musí tomuto trendu prispôsobiť. 

Slovensko v prieskume digitalizácie verejnej správy skončilo na úplnom chvoste krajín Európskej únie. Presnejšie na 26. mieste z 28. Odráža toto umiestnenie realitu, alebo sme na tom reálne o niečo lepšie, či dokonca horšie?

Naozaj sa pohybujeme v poslednej časti prehľadu krajín eurozóny. Nie je to však preto, že by sme mali zlé zámery alebo zlé ciele či koncepcie. To, čo nám doteraz najviac chýbalo, bolo plnenie prísľubov, ktoré sme si dali. Už od roku 2008 hovoríme, že digitalizácia má občanovi priniesť proaktívne služby pri riešení jeho životných situácií, no stále sa nám tento prísľub nedarilo splniť. Pre mňa preto nebude prioritou generovanie nových vízií a nápadov, prípadne predbiehanie sa v tom, kto bude viac inovatívny, ale mojou prioritou bude dodať občanom to, čo už roky očakávajú od tohto štátu. 

V komentári k tomuto štatistickému údaju Eurostatu sa uvádza, že za posledných päť rokov sme na poli digitalizácie urobili kus práce. Problém je však v tom, že ostatné krajiny tiež, a preto je naše umiestnenie také, aké je...

Pre mňa je to signál, že sa hýbeme správnym smerom, ale ideme príliš pomaly. Vieme, že uvažujeme správne. Myšlienky čerpáme aj od krajín, ktoré sú v popredí tohto rebríčka. Ale to, čo nám chýba, je realizácia zvolených riešení.

Proaktívna služba občanovi

Máme už položené aspoň základy, na ktorých sa bude dať v budúcnosti stavať?

Áno, máme vybudovanú základnú infraštruktúru pre to, aby elektronizácia vôbec fungovala. No, žiaľ, aj to, čo sa už podarilo vybudovať, z viacerých dôvodov, korupciu nevynímajúc, nefunguje tak, ako by malo. Systémy navzájom nekomunikujú a často nevieme naplno využívať ani benefity, ktoré by nám mali poskytovať. V súčasnosti však už vidieť prvé výsledky približne poldruharočnej práce tohto ministerstva. Začíname napĺňať prísľuby, že štát si má v prvom rade urobiť svoju prácu, čiže má poskytovať dáta tak, aby jeho služby fungovali čo najjednoduchšie.

Ktoré z doterajších projektov sa už podarilo dotiahnuť do úspešného konca?

Uvediem dva príklady. Prvý sa týka legislatívy – tento rok bol schválený takzvaný zákon proti byrokracii, ktorý priniesol masívnu vlnu rušenia papierových výpisov. Inak povedané, až 20 výpisov (napríklad rodný či sobášny list a ďalšie úradné tlačivá), ktoré úradníci v minulosti od občanov či podnikateľov vyžadovali, už nebudú potrebovať. Všetky tieto dáta totiž vedia získať z informačného systému. Ďalším príkladom môže byť žiadosť o príspevok od štátu po narodení dieťaťa. Aktuálne pracujeme na tom, aby rodič vôbec nemusel žiadať prostredníctvom niekoľkostranového tlačiva s piatimi prílohami, ale aby mu bol automaticky pridelený. V praxi to bude vyzerať tak, že rodičovi po narodení dieťaťa príde len notifikácia s informáciou, že na jeho účet mu štát pošle sumu, na ktorú má zo zákona nárok. To sú konečne proaktívne služby, ktoré má štát poskytovať s platnosťou od 1. apríla 2022.

Druhým príkladom sú zápisy do obchodného registra. Od spoločníkov firiem sa požadovalo, aby si do obchodného registra nahlásili svoje údaje, pričom tieto údaje už štát mal, ale v inom registri fyzických osôb. S ministerstvom spravodlivosti a s odbornou IT komunitou sme dali hlavy dohromady a premýšľali sme, ako z tohto urobiť proaktívnu službu občanovi. Napríklad takú, na akú je zvyknutý z finančnej sféry. A podarilo sa to tak, že spoločníci vo firmách po novom už nebudú musieť urobiť de facto vôbec nič. Štát vyrieši situáciu bez toho, aby ich musel o čokoľvek žiadať. Skrátka si sám prepíše dáta z jedného registra do druhého. Takýchto služieb však potrebujeme oveľa viac. Je dôležité, aby si štát urobil svoju prácu a nehádzal ju na občanov alebo podnikateľov.

Čo nám chýba, aby to fungovalo?

Pekne povedané, ťažšie zrealizovateľné. Čaká vás tiež množstvo takzvanej čiernej práce, ktorá je síce náročná na programovanie a procesovanie, no v praxi je takmer neviditeľná...

Mnoho zo služieb, ktoré plánujeme digitalizovať, je určených pre podnikateľov, a sú to také služby, o ktorých ten podnikateľ možno ani nevie, alebo ich ani nevníma, pretože o ich obsluhu alebo prevádzku sa starajú jeho účtovníci. Sú to napríklad dáta súvisiace s vykazovaním alebo reportovaním, či už Štatistickému úradu, alebo Finančnej správe. Vyžaduje si to kvantum práce, ktorú predstavuje prepisovanie údajov z ekonomického informačného systému firmy do informačného systému štátu. Čiže fungujú ako prekladisko informácií. Jedna vec pritom je elektronizovať služby, formuláre a podania, ktoré robí človek priamo na nejakom portáli, a druhá vec je prepájať ekonomické softvéry a systémy podnikateľov priamo na tie štátne. Ideálny stav je, aby pracovník firmy jediným kliknutím dokázal odoslať potrebné údaje na správne miesto a nebude ich musieť prácne prepisovať alebo nahrávať.

Čo je zásadnou prekážkou, aby procesy začali fungovať tak, ako sa to od nich očakáva? Sú to kvalitní ľudia, softvérové vybavenie, spravodlivé a efektívne verejné obstarávanie alebo kvalitní dodávatelia?

Ja tu vidím tri zásadné problémy, z minulosti. Prvým bola korupcia. Kvôli nej a určitým záujmom často nebolo prioritou dodať dobré výsledky, ale prvoradé bolo minúť peniaze. Druhým problémom bolo, že na strane štátu neboli dostatočné IT kapacity na zvládnutie takýchto veľkých projektov. Štát síce investoval viac ako miliardu eur do svojich informačných technológií, ale kapacitne na to vôbec nebol pripravený. Tretí problém je o tom, že na strane štátu potrebujete mať aj takých ľudí, ktorí sa na problémy dokážu pozerať nielen z pohľadu IT, ale aj z pohľadu občana. Čiže svoju prácu nevnímajú len ako agendu, a nič okrem nej ich nezaujíma, ale ako proces, ktorý má byť užitočný. Práve preto sa na našom ministerstve usilujeme budovať tímy zložené aj z takýchto ľudí.

Dokážete garantovať do budúcnosti, že už viac nedôjde ku korupcii, že bude dostatočný počet IT odborníkov a že budete mať dostatok proklientsky zameraných pracovníkov?

Urobíme pre to všetko. Pre mňa sú to priority. Skrátka, nebudem sa zameriavať na iné veci, pretože toto považujem za najdôležitejšie kocky z celej stavebnice.

Systémy musia spolu komunikovať

Ministerstvo financií, ktoré má vo svojej správe druhý najväčší počet IT systémov v štáte, hovorí, že ich počet aj náklady na ne neustále rastú, čo považuje za dlhodobo neudržateľnú situáciu. Uvažujete o nejakej komplexnej racionalizácii systémov, ktoré budú navzájom komunikovať, respektíve spolupracovať, a preto ich nebude potrebné toľko ako v súčasnosti?

Dôležité je nielen zabezpečiť vzájomnú komunikáciu systémov medzi sebou, ale tiež dôveru v rámci štátu. Aby si jednotlivé ministerstvá navzájom dôverovali natoľko, že sa na seba môžu spoľahnúť. Často je to o tom, že každý si tvorí a chráni vlastné databázy, a to len preto, lebo si myslí, že tie jeho sú lepšie ako databázy z iného ministerstva. My tu však máme aj iný systémový problém, a to, že štát má množstvo nevýhodne podpísaných zmlúv z minulosti, ktoré sú v stave vendor lock-in, čo znamená, že práva na úpravy a inováciu systému má len tá firma, ktorá ho vyvinula. Takže sa musíme spoľahnúť na tohto jediného dodávateľa. Práve to je vec, ktorú teraz veľmi intenzívne riešime aj s Európskou komisiou. Cieľom je získať väčšiu kontrolu nad systémami, ktoré sú vo vlastníctve štátu.

Nebolo by riešením implementovať jednotnú celoeurópsku víziu digitalizácie do všetkých členských krajín, odborníkov na ňu alokovať v Bruseli, prostriedky rozdeliť pomerným spôsobom a zaviesť ju všade naraz? Alebo na toto je už teraz príliš neskoro, pretože krajiny nestoja na rovnakej štartovacej čiare?

Táto možnosť je reálna len pre agendy, ktoré sú celoeurópske. Vynikajúcim príkladom je Green pas pre ľudí zaočkovaných proti koronavírusu. V tomto prípade vznikla centrálna štruktúra na úrovni Európskej únie a centrálne pravidlá, ako si štáty budú svoje certifikáty uznávať navzájom aj po IT a legislatívnej stránke. Jednotlivé štáty si potom vybudovali svoje spôsoby, akými ten certifikát vydávajú, kontrolujú a overujú. Očakávam, že takýchto prípadov relevantného použitia na medzieurópskej úrovni bude v blízkej budúcnosti pribúdať. Ďalším príkladom môže byť povedzme prenos identity občana medzi jednotlivými krajinami EÚ. V tomto prípade ide nielen o identifikáciu človeka, ale tiež o to, aby pri návšteve inej krajiny mohol vykonávať niektoré právne úkony. Nepredpokladám však, že by mohol vzniknúť jeden centrálny IT systém pre úplne všetky služby, pretože mnohé služby sa v rôznych krajinách aj zásadne odlišujú.

Ktorá krajina sa s digitalizáciou verejnej správy vyrovnala tak, že jej príklad by mohol poslúžiť Slovensku ako inšpirácia?

Vzorom pre nás sú krajiny, ako Estónsko a povedzme Veľká Británia. Inšpirujeme sa ich riešeniami, najmä v prípade Estónska sú ich problémy z nedávnej minulosti veľmi podobné tým našim v súčasnosti. V ich prípade sa dokonca inšpirujeme navzájom. Mám na mysli predovšetkým naše proaktívne služby, ktoré u nich našli veľmi pozitívnu odozvu. Druhou krajinou, kde sme sa veľa naučili, je Veľká Británia. Oni sa do veľkej reformy informatizácie verejnej správy pustili ešte v rokoch 2011 – 2012, a to množstvo znalostí, ktoré za desaťročie získali, sú pre nás veľmi užitočné.

Nekreslíme si ideálny scenár

Tak, ako pri každej činnosti, aj pri digitalizácii verejnej správy je potrebné byť efektívny. Na čom staviate business case v prípade služieb občanom alebo podnikateľom, ktoré nie sú spoplatnené? Ako vyhodnocujete ich prínos späť pre štát?

Samozrejme, aj pri takýchto projektoch sa robí business case a na strane ich prínosov je najmä úspora času, či už na strane používateľa (občana či podnikateľa), alebo na strane štátneho úradníka. V tejto oblasti zohráva dôležitú rolu práve naše ministerstvo, pretože kontrolujeme, či aj ostatné ministerstvá postupujú dostatočne efektívne.

Dobrá správa je, že prostriedky na digitalizáciu nám aktuálne prídu z rozpočtu Európskej únie, takže v tejto chvíli nemusíme hľadať zdroje v našom ťažko skúšanom štátnom rozpočte. Koľko peňazí to bude?

Na digitalizačný komponent, ktorý spravuje naše ministerstvo, a ktorý nepredstavuje len digitalizáciu verejnej správy, je vyčlenených 620 miliónov eur. Celkovo súhrnná suma na digitalizáciu v pláne obnovy predstavuje viac ako 1 miliardu eur.

Ideálny stav bude, ak celá spoločnosť, respektíve celý štát, bude fungovať paper less, teda bez papiera. Kedy môžu občania očakávať, že dokážu čokoľvek vybaviť elektronicky a koľko to celkovo môže stáť?

Toto možno ani nebude úplným cieľom digitalizácie verejnej správy. Najväčším doterajším problémom, prečo sa nám digitalizácia tak nedarila, je to, že sme chceli urobiť úplne všetko a hneď. Že sme si kreslili ideálny scenár paper less podľa možnosti na všetky služby, ktoré v štáte existujú. Napríklad aj na výrub stromu, čo je žiadosť, ktorú človek využije možno raz za život, ak vôbec. Pre nás je teda oveľa dôležitejšou otázkou – kedy tie prioritné služby, ktoré využíva väčšina občanov a podnikateľov, ktoré ich dnes najviac iritujú, dostaneme do bezpapierovej podoby, prípadne ešte lepšie, kedy budú proaktívne. To je vlastne aj náš prístup, ktorý sme zvolili v pláne obnovy a odolnosti, v rámci ktorého chceme elektronizovať 16 prioritných životných situácií. Plán je nastavený do roku 2026, ale ja by som bol rád, ak by sa nám to podarilo stihnúť ešte v rámci tohto volebného obdobia, teda do roku 2024.

Kto je Ján Hargaš

Ján HargašJe to dlhoročný expert na informačné technológie, v súčasnosti štátny tajomník na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. V oblasti informatizácie, na ktorú sa špecializuje aj v rámci svojej agendy na ministerstve, pôsobí už 13 rokov. Niekoľko rokov z toho žil a pracoval v zahraničí. Pôsobil napríklad aj vo verejnej správe vo Veľkej Británii, práve v čase, keď tam zavádzali reformu digitálnych služieb štátu. Kým sa stal štátnym tajomníkom, bol poradcom ministerky Veroniky Remišovej. V rámci plánu obnovy a odolnosti zodpovedá za komponent Digitálne Slovensko. Problematiku digitalizácie verejnej správy však pozná aj z opačnej strany, zo strany používateľov, pretože v minulosti viedol občianske združenie Slovensko Digital.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
28.11.2021 Redakcia FinReport

Ako finančne zvládnuť Vianoce? Pomôže rezerva a plánovanie výdavkov

Väčšina rodín si chce dvakrát do roka – v lete počas dovolenky a na Vianoce – dopriať viac ako zvyčajne. To na Slovensku dlhodobo ...

28.11.2021 Redakcia FinReport

Generali zaradili do indexov trvalej udržateľnosti Dow Jones Sustainability Index

Generali sa aj tento rok zaradila do Svetového indexu trvalej udržateľnosti – Dow Jones Sustainability Index, ako aj do Európskeho indexu ...

27.11.2021 Redakcia FinReport

Lockdowny akcelerujú online nakupovanie. Vieme, kde ho využívajú takmer všetci obyvatelia

Pandémia koronavírusu okrem iného priniesla aj vyššiu mieru dištančného nakupovania cez internet. Obchodníci akcelerovali možnosti online ...

27.11.2021 Naďa Černá

Tesla rozširuje svoje portfólio. Producent elektromobilov chce vyrábať vlastný smartfón

Spoločnosti Tesla sa posledné mesiace darí. Koncom októbra sa zaradila do klubu firiem, ktorých trhová hodnota presiahla bilión dolárov, a ...

26.11.2021 Zuzana Mecková

Kedy má banka právo na neotvorenie či zrušenie bankového účtu klienta?

Pri používaní bankových účtov by si klienti mali uvedomiť jednu zásadnú vec. Banky majú právo a v niektorých prípadoch dokonca ...

26.11.2021 Redakcia FinReport

Spotrebiteľská revolúcia: Menej nakupovať znamená žiť udržateľnejšie

Väčšina európskych, a teda aj slovenských, spotrebiteľov si pri nakupovaní čoraz viac uvedomuje aspekty udržateľnosti. Takmer polovica ...

25.11.2021 Redakcia FinReport

Peter Michajlov: Finančný segment sa nevyhne zmenám

Nová spoločnosť Simplea vstupuje na slovenský finančný trh s nezvyčajným modelom predaja a fungovania, ale aj s mimoriadne ambicióznymi ...

24.11.2021 Dominik Horváth

Staronovým šéfom FEDu je Jerome Powell. Biden má od Trumpovho človeka veľké očakávania

Prezident USA Joe Biden oznámil, že Jerome Powell zostane šéfom Federálneho rezervného systému (FED) aj ďalšie volebné obdobie a tiež, že ...

12.11.2021 Dominik Horváth

Exprezident Donald Trump plánuje založiť novú sociálnu sieť, no opäť balansuje na hrane zákona

Bývalý americký prezident Donald Trump znova rozvíril vody sociálnych sietí. Tie mu zablokovali účet na začiatku tohto roka pre podporu ...

10.11.2021 Robert Juriš

Juraj Karpiš: Ak chcete vedieť, čo nás čaká, pozorne sledujte situáciu v susednom Česku

Hovorí, že sme zaspali dobu a trestuhodne sme neurobili potrebné ekonomické reformy, nereagujeme správne na rastúcu infláciu, obávame sa ...

10.11.2021 Redakcia FinReport

Zdeněk Románek odchádza z predstavenstva Slovenskej sporiteľne, zastúpi ho Norbert Hovančák

Vo vedení najväčšej slovenskej banky nastanú zmeny. Člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo Zdeněk ...

5.11.2021 Redakcia FinReport

Jaroslav Habo sa stane novým riaditeľom UniCredit Bank na Slovensku

Novým členom predstavenstva a riaditeľom pobočky zahraničnej banky UniCredit Bank na Slovensku sa od 1. decembra 2021 stane Jaroslav Habo. Na ...

3.11.2021 Redakcia FinReport

Elon Musk: S majetkom v hodnote 335 miliárd dolárov sa stal najbohatším človekom v novodobej histórii sveta

Cena akcií automobilky Tesla v priebehu jediného dňa stúpla o 8 %. Zakladateľ a majiteľ podniku na výrobu elektromobilov tak z noci do rána ...

22.10.2021 Redakcia FinReport

Šéf Bundesbanky Jens Weidmann končí. Osobné dôvody alebo vyčerpanosť zo sporov?

Najdlhšie slúžiaci guvernér nemeckej centrálnej banky Bundesbank Jens Weidmann oznámil, že ku koncu tohto roka rezignuje na všetky svoje ...

21.10.2021 Redakcia FinReport

Startupista Tomáš Halgaš z Bratislavy predal Twitteru svoju „komunitnú“ aplikáciu Sphere

Bratislavčan Tomáš Halgaš založil v roku 2015 v Londýne četovaciu aplikáciu Sphere, ktorá mení skupiny ľudí na webe na pulzujúce ...

15.10.2021 Dominik Horváth

Laureáti tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu zbúrali mýtus o minimálnej mzde

Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2021 získala trojica odborníkov. Odmenení boli za priekopnícky výskum, ktorý zmenil široko rozšírené ...

14.10.2021 Jana Schochmann

Wolfgang Friedl: Po 15 rokoch odchádza zo Slovenska

Nebýva úplne bežné, že kolegovia, spolupracovníci aj obchodní partneri z rôznych spoločností sa tak jednoznačne zhodnú a vyjadria toľko ...

13.10.2021 Redakcia FinReport

Peter Kažimír: Prezidentka by na jeho mieste odstúpila, on chce plniť úlohu guvernéra NBS aj naďalej

Na obvinenie guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra z podplácania zareagovalo viacero čelných politických predstaviteľov ...

Aplikácia
PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení

Najčítanejšie

  1. 1.
    Slováci sa zbláznili do digitálnych peňaženiek, sme lídrami v oblasti bezkontaktných platieb
  2. 2.
    Ryanair prevzal spoločnost Laudamotion, na chod spoločnosti bude vplývať aj pretekár Niki Lauda
  3. 3.
    O kryptomeny sa intenzívne zaujímajú banky, americkí starostovia a, samozrejme, aj regulátori
  4. 4.
    Kaliňák zavádzal o okolnostiach prepožičania špeciálu Vietnamcom, podozrenia podľa SaS stúpajú
  5. 5.
    Lockdown nie je dlhodobá cesta, Slovensko potrebuje zvýšiť zaočkovanosť o 30 percent